Moja India je krásna

Dagmar Mozolová, redakcia 50

Čo sa vám vynorí ako prvé v mysli, keď sa povie INDIA? Špinavé ulice plné ľudí, posedávajúcich na priedomí? Posvätné kravy, kvôli ktorým musia autá čakať aj dve hodiny, kým sa im ráči zodvihnúť z cesty a odísť na pašu? Napadnú vám eposy MahabhárataRámajána, o ktorých sme sa učili v škole? Či sa vám v mysli vynoria štíty Himalájí a posvätná Ganga? A spomeniete si na Tádžmahál a ďalšie monumentálne stavby, ktoré ohromia človeka? A čo tak krásne, nádherne oblečené ženy?

India je iná. Šokujúca, diametrálne odlišná. India, krajina diaľky, ktorú väčšina z nás pozná z fotografií, je domovom Dariny z Kysúc. Skutočným domovom a životnou láskou… Našla som ju na našej stránke, keď sa v jednej diskusii snažila nájsť niekoho zo Slovenska, kto by býval či už v Naí Dillí (New Delhi), hlavnom meste Indie, alebo kdekoľvek v tejto krajine. Nikto sa neozval. Je tam – zrejme – sama Slovenka. A – súhlasila s rozhovorom.

U nás je teraz popoludnie, 17:03. Je pekne, svieti slniečko, deti sú na dvore. U vás je ako?

U nás je 20.33, vonku je už tma.

Ako si sa dostala do Indie?

Som tu vydatá, ale musíme začať Japonskom. Manžela som spoznala v Tokyu. Keď som mala 18 rokov, naskytla sa možnosť ísť do Japonska, nuž som to využila. Pracovala som ako čašníčka v jednom krásnom Lounge bare, kde hrala príjemná hudba (jazz) a ľudia si tam chodili oddýchnuť, uzatvárali obchody… Bolo to tam fajn. Bol to môj odrazový mostík do života, naučila som sa byť sebestačná, nezávislá, spoznala som, čo je to ľudská závisť, nevraživosť, ale na druhej strane som spoznala ľudí z celého sveta. Majitelia baru boli manželia, muž bol z Nigérie, žena Japonka.

Akí sú Japonci?

Japonci sú skvelí ľudia, sú výnimoční, pracovití, sú skvelí organizátori, menežment je dokonalý!

Áno, je to o nich všeobecne známe. Majú však aj pochopenie pre človeka? Necítila si sa tam sama?

Nie, osobne si myslím, že dosť záleží aj na tom, aký je človek. Ja som dievča z hôr, pochádzam z Kysúc, roboty som sa nikdy nebála, čiže som nemala problém robiť nadčasy a pomáhať ostatným a to Japoncom, aspoň tým, čo so mnou pracovali, veľmi imponovalo.

Ako si spoznala manžela?

Poznala som jeho bratranca, bol to známy nášho bossa, vlastní v Tokyu niekoľko reštaurácií. Manžel bol u neho na návšteve a jedného dňa sme sa stretli…

Bola to láska na prvý pohľad?

Veru áno… Bol iný ako ostatní muži. Viac citlivý, viac vnímavý, mal také isté názory na život ako ja, čo sa dovtedy málokedy stalo. Nosil mi kvety, nosil mi moje obľúbené jedlá, bol nesmierne starostlivý a vlastne to stále ešte pretrváva.

Vedela si hneď, že je to muž tvojho života?

Myslela som si to, ale som sa ti nepripúšťala. Bola som mladá, nikdy som to predtým nezažila…

 

Kedy prišiel prvýkrát na Slovensko? Čo hovorili na tvojho chlapca rodičia?

Prvýkrát prišiel v roku 2002 koncom augusta. Mama nechápala. Najviac rodičov šokovalo, keď manžel prišiel a dotkol sa ich nôh. Bol to vlastne prejav úcty.Všetko však dobre dopadlo, rodina si manžela obľúbila. Niekedy bola konverzácia veľmi zaujímavá, nakoľko moja rodina nehovorí po anglicky. Takže manžel si zvykol zobrať slovník a tak komunikoval. Po jeho pobyte na Slovensku som dostala povolenie od rodičov na moju cestu do Indie, mala som 20 rokov. Potom opať prišiel manžel na Slovensko a chceli sme vybaviť sobáš u nás. Lenže vtedy mal manžel víza len na 40 dní, no a vybaviť niečo na Slovensku za 40 dní, to je prosto nemožné… U nás sa mu veľmi páčilo, hlavne príroda, tú miluje a potom miluje všetky jedlá od mojej mamy.

Svadba bola teda v Indii?

Áno. Nakoniec áno, ale mali sme svadbu aj u nás na Slovensku v kostole. Svadba v Indii je nádherná, je to celoživotný zážitok, aj keď ja som mala možnosť vidieť len časť zo zvykov, nakoľko tam nebol nikto z mojej rodiny, ale aj tak… Tradíciou je, že ženích ide po dievča na bielom koni, okolo neho tancuje celá rodina. Práve toto však u nás chýbalo, lebo tam nebola moja rodina, ale malo by sa to tak robiť. Všetky ženy sú krásne oblečené, na ruky som dostala náramky, ktoré by malo dievča nosiť rok po svadbe. Ja som ich mala asi len mesiac. Keď stretneš dievča s takýmito náramkami na ulici, znamená to, že je novomanželka. Potom som dostala mangalsutru, je to jeden šperk, ktorý nosia vydaté ženy na krku, čiže to je ďalší znak toho, že som vydatá a potom samozrejme kum kum. Kum kum alebo sindhur je červený prášok, ktorý ti manžel nanesie na cestičku na hlave – vieš medzi vlasy. Prirovnávam to k čepčeniu u nás. Teraz sa to robí viac-menej iba na svadbe ako rituál. Obrad je skutočne veľmi dlhý, my sme ho nemali až taký dlhý, je tam neuveriteľné množstvo zvykov.

Povedala si aj „áno“?

To „áno“, to vlastne príde v tom momente, keď ti manžel nanesie ten kum kum (sindoor) a dá ti tu mangalsutru na krk, vtedy všetci tlieskajú, hádžu lupienky z ruží a tancujú, celý čas hrá hudba – bubni, tie milujem. Indovia sú skutočne veselý národ, tancujú, spievajú, usmievajú sa.

Aké bolo jedlo?

Jedna z tradícií je aj kŕmenie sa z tanierov – podobne ako na Slovensku. Jedlo, to sú švédske stoly. Na svadbe je asi 20 kuchárov, každý ma pred sebou veľkú nádobu, pod nádobou je ohrievač, aby jedlo bolo stále teplé a hosť si len zoberie tanier a chodí od jedného k druhému a naberá si a ochutnáva. A vieš čo bolo najkrajšie alebo pre mňa najzaujímavejšie? Že sa tam na svadbách nepije, ale aj tak sa všetci úplne úžasne zabávajú!

Ako dlho trvá svadba?

Naša trvala deň, ale len v januári sa ženil manželov bratranec a jeho svadba trvala 4 dni. To bola ta pravá typická svadba, mali vyše 1000 hostí, a to je normálne.

Ako ťa prijala manželova rodina?

Prijali ma s veľkou úctou a láskou od prvého dňa, ako som vkročila na indickú zem, manželova mama ma od prvého dňa volá dcéra. Vystískala ma a povedala: „Ďakujem ti, dcéra moja, že si prišla, teraz sa ja o teba postarám“. A tak to aj bolo aj je, pre manželove sestry som nikdy nebola švagriná, ale sestra. Takisto keď boli moji svokrovci na Slovensku, moja svokra prišla za mojou mamou a poďakovala jej za mňa.

Poslala si mi fotku, na ktorej máš nádherné šaty. Chodíš tak oblečená?

Mne sa to veľmi páči a je to pohodlné. Bežne nosím rifle, tričká, sukne, tak ako aj na Slovensku, keď ideme na nejaké podujatie alebo cestu, preferujem indické oblečenie, je to vzdušné a pohodlné. Vieš, niektorí ľudia na Slovensku si myslia, že ma manžel núti nosiť indické veci, ale opak je pravdou.

Ako sa s rodinou dohovoríš?

U nich doma každý hovorí anglicky a špeciálne tu, v New Delhi, sa angličtina používa úplne bežne a v Indii je to vlastne druhý úradný jazyk.

Kde žijete?

Máme svoj dom, bývame na poschodí, na prízemí žije naša teta, v Indii to nie je nič nezvyčajné, niekedy v dome bývajú komplet celé rodiny.

Máte detičky?

Mám syna, narodil sa v septembri 2003. Chodí tu do škôlky. Má veľmi rád mojich rodičoch, špeciálne moju mamu. Každý deň s ňou komunikuje cez internet, takže sú stále v kontakte. Takisto si veľmi dobre rozumie so starými rodičmi z Indie, s nimi komunikuje v jazyku hindi. Hovorí troma jazykmi, slovensky, anglicky aj hindi. Aj manžel hovorí, myslím, si dosť už dobre po slovensky. Na Slovensku sme tri roky bývali.

Čo ste robili na Slovensku?

Máme obchody. Sú to obchody s oblečením, obuvou, bižutériou, bytovými doplnkami, atď. Tovar je aj z Indie, ale nie veľa. Pracujeme na tom, aby ho bolo viac.

Ako si zvykol manžel na Slovensko, keď ste tu žili?

Žili sme chvíľu v Čadci, potom v Lučenci, potom v Nitre a napokon v Komárne. Všade tam, kde sme práve otvárali obchod. Manžel si zvykol dobre, to skôr Slovensko si nezvyklo na neho…

Prečo?

Vypočul si rôzne poznámky… Keď prišiel k nám domov, ľudia ho brali ako Róma alebo – nakoľko India je veľmi zle propagovaná na Slovensku – každý si myslel, že je nejaký utečenec. Po čase som pochopila, že inteligentným nemusím nič vysvetľovať a hlúpi to aj tak nepochopia.

Teraz žiješ v Indii. Aká je India krajina?

India je iná… Vieš, keď sem prídu cudzinci, nikto nefotí to krásne, pretože to ľudí nezaujíma. Každý fotí len biedu a špinu, a pritom sú tu možno len na pár dní, a za pár dní za India nedá pochopiť. Sú také nádherné miesta, ktoré vyrážajú dych! Nepopieram, sú tu aj špinavé ulice a bieda… Lenže všetko sa dá hravo logicky vysvetliť. Ako? Indický problém číslo jeden je preľudnenie. Aj keď normálna rodina má 1 – 2 deti. Podľa mňa je to dôsledok histórie, ľudia sa tu začali usadzovať pred 9000 rokmi. A problém číslo 2 je vzdelanie, čo znamená, že nie všetky deti chodia do školy. Samozrejme, keď nechodia do školy, nemajú vzdelanie a potom nemožu mať kvalifikovanú prácu. A keď človek nemá prácu, nemá peniaze a výchovu. Práve táto skupina obyvateľstva môže za špinavé ulice a biedu. Lenže zaujímavé je to, že tu sú ľudia s tým zmierení. Keď sem prídu cudzinci a vidia špinavé deti alebo nejaké ulice, povedia si: Och, bože, tí ale trpia! Lenže opäť – opak je pravdou. Tu, v New Delhi, existuje nespočetné množstvo nadácií a organizácií. Pri každom chráme, ktorých je tu veľmi veľa, dávajú komukoľvek jedlo trikrát denne zadarmo. Indovia sú v tomto smere veľmi štedrí. Dokázala by som o tom dlho dlho rozprávať. Nedá sa to vysvetliť v jednom odstavci. Každopádne, keď príde za mnou dieťa na ulici, žobre o peniaze na jedlo, nikdy mu ich nedám. Prečo? Pretože potom by to dieťa stratilo akúkoľvek chuť pracovať. Kdežto keď príde niekto a predáva nejaké knihy alebo nejaké doplnky, tak v tomto prípade vždy otvorím peňaženku. Prečo? Možno si tak tá dotyčná osoba vybuduje ego a pochopí, že každý človek na tomto svete má šancu, treba len chcieť. India je na druhej veľmi bohatá krajina. Životný štýl tu v New Delhi je veľmi rýchly. Dokončuje sa tu metro, stavajú nákupné centrá. Dokonca som sa dočítala, že ekonómovia predpokladajú, že v priebehu 20 rokov sa India stane jedným z troch najvyspelejších štátov. V Indii je vždy čo pozerať. S manželom uvažujeme nad založením cestovnej kancelárie. Z prostého dôvodu, že ak sem niekto niekedy vyberie, chcem, aby videl Indiu z každej strany a aby mohol po návrate domov povedať, že India je iná. Krásne iná… Podla mňa cudzinci, ktorí sem prichádzajú na pár týždňov, prichádzajú o veľa, keď tu nikoho nepoznajú.

A ozaj, aby som nezabudla, na čo sa kladie dôraz pri výchove dieťaťa?

Na lásku. Indovia svoje deti milujú a deti milujú rodičov. Pre deti sú rodičia ako Boh. Rešpektujú ich a milujú.

Aký má tvoj manžel vzťah k synčekovi?

Pre neho je jeho syn to najdôležitejšie v živote a vždy to tak bude. Hráva sa s ním, trávi s ním všetok voľný čas. Učí ho hrať kriket. Veľmi ho ľúbi. A to nehovorím kvôli tomu, aby som povedala niečo pozitívne, jednoducho je to pravda. Každý, kto ho pozná, by to dosvedčil. Som veľmi hrdá a šťastná, že mám manžela, ako je Amit.

Ešte nejaké dieťatko do vašej rodinky pribudne?

O takých veciach človek nerozhoduje, ak pribudne je vítané. Momentálne sa, ale na ňom ešte nepracuje

A v čom je krása Indie? Ako ju vidíš ty?

V prvom rade je to nábožensko-spirituálna krajina. Čiže cudzinci nemožu očakávať, že tu nájdu rovnaký spôsob života ako je v Európe či Amerike. Práve preto je India taká iná. Je to krajina ktorá má neuveriteľnú históriu. Vyše 9000 rokov!A keď chce človek pochopiť Indiu, musí začať úplne na začiatku. Pre mňa India znamená rešpekt. Rešpektujem túto krajinu, rešpektujem jej kultúru a zvyky. Páči sa mi rodinná súdržnosť, úcta mladších k starším..

A ako žijete vy?

Patríme do strednej vrstvy.

Stredná vrstva… Čo všetko tam má stredná vrstva? Ako u nás? Svoj dom či byt, auto, dovolenku?

Presne tak. Dobre si to vystihla. Máme všetko to, čo má stredná vrstva na Slovensku, dokonca s porovnaním so strednou vrstvou na Slovensku by som povedala, že stredná vrstva tu má ešte troška viac. Malý chodí do medzinárodnej škôlky, kde ja pracujem.

Rodina manžela sú hinduisti?

Nie, manžel nie je hinduista. Manžel aj ja máme na vieru v Boha rovnaký názor: Boh je len jeden, len má veľa tvárí, ako kresťanstvo, hinduizmus, budhizmus, moslimovia, židovstvo… Tak ako človek má veľa jazykov a kultúr, tak je to aj s náboženstvom: všetky viery hovoria o rovnakom Bohu.

Vyzerá úplne ideálne tá TVOJA INDIA…

Nie vyzerá, ona taká je. Lenže človek sa musí na veci pozerať srdcom…

Ilustračné foto: rodinný archív Dariny a www.sxc.hu

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (21 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Mnoho x som uvažovala, či by som dokázala žiť v inej civilizácii, inej kultúre, inej krajine. Rada cestujem, stravila som „dovolenky“ a potulky na roznych miestach zeme, ale stale mam dojem, ze by ma to zlomilo, keby som niekde zaparkovala akože na „život“. Takže obdivujem ľudí, ktorí to dokážu. Ja sa nejako neviem odtrhnúť od domova.

  2. Poznam Darinu, spoznali sme sa myslim,ze cez tuto stranku, ona nasla mna, ked prisla do Indie. Ja tu zijem uz 6 a pol roka, tiez mam manzela inda. Musim povedat,ze to vsetko pekne povedala, tak ako to je, vedela by som este dodat zopar veci,ja zijem troska v inej casti Indie a mam ine skusenosti s krajinou. Ale vcelku to vystihla a rozhovor sa mi velmi paci.

  3. Este k tomu, co Darina povedala, ze Slovensko si zvyklo na jej manzela. Ja som mojho este na Sk ani nedoviedla, pretoze mi stacilo, ked som bola za rodicmi len s dcerkou (2rocnou). Dcerka ochorela, bola hospitalizovana a poznamky pani lekarky na jej farbu pleti a kde zijeme boli naozaj hrozne. Nechcem sa k tomu uz vracat a znova opakovat, co som si zazila.Dokonca som sa aj stazovala na Ministerstve na dotycnu lekarku, za jej rasisticke poznamky, ale kolegovia sa ocividne podrzali a pani lekarka mi napisala list, kde o sebe napisala, co vsetko ine dobre spravila… takze Slovensko mozno je v EU, ale poznatky ludi o tom, co je za hranicami su este stale len „prstom na mape“…

  4. ahoj miska… sorry, ze som ta do toho clanku nezahrnula, ale ked ty byvas tak velmi daleko odo mna, ze pre mna je to uz skoro druhy svet .smile) .. co sa tyka toho manzela.. treba uznat, ze niektori ludia, ktori neboli nikdy v zahranici nedokazu posudit rozdiel medzi narodnostami, aspon tak som to vnimala ja. Pretoze ktokolvek kto bol niekedy v zahranici, hned pochopil, ze manzel nie je Rom, takze svojim sposobom to bolo sposobene aj nevedomostou ludi.., kvoli tomu sme tie nazory a pripomienky postupom casu uz neriesili.. zatial… smile))) Big Grins

  5. To je v pohode, len som chcela napisat aj o tom, ake tazke musi byt pre cudzinka prist a zit na Slovensku a nie len opacne. Popravde si myslim,ze pre manzela by bolo tazsie zit na Slovensku ako pre mna tu. Co mi chyba je moja rodina, sviatky (Vianoce s rodinou), sneh,nase typicke potraviny ako chlieb, ci slanina, vecernicky (ale to sme si poradili a stiahli z internetusmile. Inak kultura je tu zaujimava, paci sa mi ich stavby a sochy, hudba a oblecenie. Co sa mi na Indii nepaci je asi spina a to,ze to akosi nikomu nevadi. Maju zle vybudovane kanalizacie a elektricke rozvody…vobec elektricka energia je problem, casto vypadava a tak kupovat drahu chladnicku sa urcite neoplati smile Ale clovek si zvykne na vselico, ak ma na to dovod Big Grins

  6. Miska… hmm… tie problemy s tou Indou teda tie veci co sa ti nepacia… ja ti poradim ako ich mozes vyriesit.. staci , ked sa prestahujes.. z dediny do velkomesta… prid do Delhi… myslim, ze by si bola spokojna.. smile

  7. Pekna predstava…brzdi ju len jedna vec…zodpovednost. Urcite veci sa nedaju robit bez rozmyslu a planu…zvlast, ak mas deti

  8. No tak bohuzial, niekto si mysli,ze som sem napisala komentar, ktory som asi nemala. Neviem, co zleho som napisala,ale ospravedlnujem sa za to,ze mam nazor a ze som si ho dovolila sem napisat. Ocividne to niekomu vadi a mysli si,ze si liecim komplexy, ci co (aspon taku odpoved som dostala)… Mozno mam na veci iny pohlad a dovolila som si to sem napisat.

    Ak by sa dalo, tie predosle komentare zmazem, aby bolo vsetko ak ma byt,len tu nevidim taku moznost. Mozno by ju spravca stranky sem mal pridat…

  9. „Aj keď normálna rodina má 1 – 2 deti.“

    No to ťažko, keď v priemere pripadajú na 1 ženu 3 deti a India sa pravdepodobne stane naľudnatejšou krajinou sveta a predbehne Čínu, kde udržali natalitu pod 1,7 dieťaťa na ženu.

     

    spravy.pravda.sk/sk_kskop.asp

     

    Neviem, nemyslela tým autorka skôr Slovensko, ktoré má aj s rómskou menšinou najnižší úhrnný index plodnosti v Európe – 1,25 ? Tam by sedelo to 1 -2 deti v normálnej rodine smile

    1. ahoj milan.. asi mas pravdu, co sa tyka tych deti, nevychadzala som zo statistickych udajov.., ale zo skusenosti…. dakujem.. za poznamku..

    2. Váš komentár
       
      Mila Renata,
       
      mam pocit, ze ty svojimi pesimistickymi ocami vidis Indiu velmi cierne, vyzera to tak, ze ty to tam nemas rada. Nezabudaj na to, ze sme vsetci slobodne stvorenia, mame slobodnu volu a mozeme rozhodnut tak ako chceme… Vies, teba tam nikto nenuti zit… A ked sa ti to tam tak nepaci… ako je sa z tvojho prejavu vycitit, tak by si to tam mala co najskor zabalit a odist, lebo zivot je relativne kratky a je len jeden, treba si ho uzivat a nie premrhat na miestach, ktore ti nevyhovuju a potom sa vyvrsujes na ludoch, ktorym sa v Indii dari, su tam stastni…
       
      Ja som stravila par svojich zivotnych etap na roznych miestach na tomto svete, ci to bolo Irsko, Staty – tam som bola trikrat, Espana, Italy… ale zasadne sa nevracam ci „nezijem“ na tych miestach, kde nechcem byt. Vies… taka rada do zivota, neber to v zlom, ale fakt si myslim, najprv si daj zivot do poriadku, uvedom si, co chces a az potom mozes komentovat zivoty inych. Lebo ten tvoj komentar, fakt nic v zlom, ale je to prejav prizemnej ubohosti.
       
      Darinku nepoznam, ale obdivujem ju… za to vsetko, co v zivote urobila, cim presla, kvoli jej odvahe a tiez kvoli tomu, ze okrem normalnych kazdodennych povinnosti je aj matkou a stara sa o dieta.
       
      Verim, ze jej v zivote vyjde vsetko, co chce, lebo z clanku mozno vycitit, ze je ambiciozna a ma chut bojovat (na rozdiel naprikad od teba). Zelam jej vela stastia.
       
      A tebe tiez… aby si nasla take miesto na tomto svete, kde sa ti bude pacit… a budes spokojna

      1. .. dakujem Janka, za povzbudive slova… vidno, ze mas rozhlad… prajem aj ja tebe.. vela uspechov a stastia… papa.. ak sa niekedy zavitas do Delhi ozvi sa .. budes mojim hostom..

      2. „az potom mozes komentovat zivoty inych.“
         
        Kde som komentovala konkretne JEJ zivot?? K nej a jej zivotu som sa nevyjadrovala pokial viem….

    3. Váš komentár
       
      Mila Renata,
       
      mam pocit, ze ty svojimi pesimistickymi ocami vidis Indiu velmi cierne, vyzera to tak, ze ty to tam nemas rada. Nezabudaj na to, ze sme vsetci slobodne stvorenia, mame slobodnu volu a mozeme rozhodnut tak ako chceme… Vies, teba tam nikto nenuti zit… A ked sa ti to tam tak nepaci… ako je sa z tvojho prejavu vycitit, tak by si to tam mala co najskor zabalit a odist, lebo zivot je relativne kratky a je len jeden, treba si ho uzivat a nie premrhat na miestach, ktore ti nevyhovuju a potom sa vyvrsujes na ludoch, ktorym sa v Indii dari, su tam stastni…
       
      Ja som stravila par svojich zivotnych etap na roznych miestach na tomto svete, ci to bolo Irsko, Staty – tam som bola trikrat, Espana, Italy… ale zasadne sa nevracam ci „nezijem“ na tych miestach, kde nechcem byt. Vies… taka rada do zivota, neber to v zlom, ale fakt si myslim, najprv si daj zivot do poriadku, uvedom si, co chces a az potom mozes komentovat zivoty inych. Lebo ten tvoj komentar, fakt nic v zlom, ale je to prejav prizemnej ubohosti.
       
      Darinku nepoznam, ale obdivujem ju… za to vsetko, co v zivote urobila, cim presla, kvoli jej odvahe a tiez kvoli tomu, ze okrem normalnych kazdodennych povinnosti je aj matkou a stara sa o dieta.
       
      Verim, ze jej v zivote vyjde vsetko, co chce, lebo z clanku mozno vycitit, ze je ambiciozna a ma chut bojovat (na rozdiel naprikad od teba). Zelam jej vela stastia.
       
      A tebe tiez… aby si nasla take miesto na tomto svete, kde sa ti bude pacit… a budes spokojna

  10. Aj ja zijem v Indii uz 4 roky (vkuse), v Bombay a vidi sa mi tento rozhovor troska pritiahnuty za vlasy. Tato darina sa vyjadruje ako by to tu bol „raj na zemi“, co nie je pravda. Ludia „bojuju“ kazdy den o prezitie, prave preto,ze je ich tu tolko, doraz sa kladie na vzdelanie deti, preto, aby mali sancu v zivote uplatnit sa a porazit tych menej „nadanych“. Ulice su preplnene, spinave.Pekne casti velkomiest su len tie, kde ziju bohaci, takze podla jej opisu ako ziju oni, patri skor do vyssej vrstvy v Indii a nie strednej.Ja som pochodila Indiu krizom krazom,mesta, dediny…ale stale sa nepokladam za odbornicku, aby som mohla napisat taketo nieco a dovolit si komentovat zivot tu. Je to kazdeho subjektivny nazor, ako to vidi svojimi ocami. Takze toto, co je tu napisane vam nepovie nic o Indii, treba skusit na vlastnej kozi a urobit si nazor.Zivotny styl je tu iny ako na zapade, co je ovplyvnene aj klimatickymi podmienkami a sudrznosti rodin..nuz ludia su vselijaki…tak ako vsade na svete. Nie vsetko je idealne…su aj sudrzne, aj nesudrzne, takto by som to neporovnavala.Tie odpovede su troska naivne…ako skolacka, co sa chcela troska predvadzat smile Nic v zlom.

  11. Ahoj Janka…necitala si moje predchadzajuce komenatre, takze nevies o com hovorim, Darina ich zmazala a vyvrsila sa ona na mne, bohuzial….

    toto malo byt o zivote v Indii a nie nic osobne. ak ta to zaujima, precitaj si detaily na linku co som ti poslala v sukromnej poste.

     

    nikdy som nepovedala, ze India nema svoje caro, len som doplnila dalsie pravdive fakty, aby to nebolo celkom skreslene…a prizemne uboho som dostala komentar a odpoved ja od tvojej „obdivovanej“ Darinky…nic proti nej nemam. ak sa jej dari je to plus pre nu…ja som vobec nemala v umysle pisat tu o nej, dala som komentare ku krajine..o com to vlastne povodne bolo….

    Tiez tu nepisem o sebe…hovorime o INDII..o tom je aj rozhovor,nie??? Precitaj si nadpis.

    1. Váš komentár
       
      … noo… trosku som zmatena. Predtym som reagovala na Renatin prispevok a odpise mi Miska. … ale nevadi…
       
      Nazov clanku je MOJA INDIA JE KRASNA, Darinka tam opisuje svoj zivot v Indii, ma sa super, ja aj napriek k tomu, ze ju nepoznam, jej fandim a drzim palcuchy, nech sa jej dari.
       
      Neviem aky mas problem ty, mozno by ti mali dat priestor na sebarealizaciu tu na portali a opisat svoj zivot v Indii, nemyslis? A tam uverejnit svoje prispevky.

      1. ako som uz napisala, nestala som sa odbornikom za 6 rokov, aby som si mohla dovolit opisovat krajinu,kde som sa nenarodila. Cloveka tazko spozna krajinu z jedneho miesta a Darina tu toho casu az tak velmi nestravila ako mozno vyzera z clanku. Nemam zaujem o sebarealizaciu….slusne som si napisala svoj prvy nazor, dokonca som povedala,ze to pekne napisala a doplnila som svoj postoj a pohlad. Neviem preco ju to tak urazilo…Renata som sa podpisala, pretoze sa jej nepacilo, ze som tam dala komentare vo svojom mene, tak aby som ju neranila znova.Ja som sa vyjadrila slusne…bohuzial, neviem kde koreni to, co ona z toho urobila…ja si stale myslim,ze toto nie je o mne a o nej,ale o krajine ako takej a ona tu opisala nieco, co cloveku, ktory tu nikdy nebol, nic nepovie a bude si mylne mysliet, ze je to tu vsetko idealne. Dievcata, neviem co mate za problem prijat nazor inych….

  12. Váš komentár Mne sa tiež vidí, že Darinka v tom rozhovore príliš zdôrazňuje jednu tvár Indie na úkor druhej. Ale kastový systém je v Indii dodnes silný a kasty sa príliš neprelínajú. Sama som Indiu navštívila opakovane na pár mesiacov a žili sme veľa na vidieku aj v tých najchudobnejších štátoch Indie. žiaľ boal som až príliš často svedkom ľahostajnosti až pohŕdania majetnejších chudobnými. Tie rozdiely sú pri tom priepastné. Parvdu má Darinka v tom, že tí chudobní su zmierení a často skutočne šťastní. Veď veria v karmu, a tak im je teda jasné, že nič nezmôžu. Raz som bola svedkom situácie kedy takmer nechali utopiť človeka s tým, že veď je to asi jeho karma a nemali by sme zasahovať. Aj taká je India. Alebo keď sme sa ocitli na „veselej“ svadbe kde sa vydávali 15-ročné dievča za chlapíka, čo mal 35 a videli sa prvý krát. Strašne plakala a aj on bol nešťastný. Svadbu dohodli rodičia. Ani biely kôň sa nekonal. Len tie bubny a ryža. Takže tak. Ale aj tak Indiu tiež milujem a nedám na ňu dopustiť. Ale tváriť sa, že toto nie sú až také podstatné a dominanté veci, tak to sa mi vidí nefér k tej chudobnej väčšine Indie.

    1. … mila calendula, ked ma redaktorka poziadala o rozhovor, povedala mi, ze chce, aby som opisala Indiu tak ako ju vidim ja.. kazdy clovek ma ine zazitky ine skusenosti… to nie je len o Indii, ale aj o celom svete.. su ludia, ktori napr. USA zboznuju, ini ju nenavidia.. vzdy podla mna zalezi na mieste kde sa ocitnete, na ludoch , ktorych mate okolo seba… a prave ten clanok hore.. je len odrazom mojich skusenosti … neopisovala som Indiu celkovo… odpovedala som na polozene otazky.. sama som uviedla, ze o Indii sa toho da napisat na 4 knihy.. je tazke v par otazkach zhrnut vsetko… ja mam zazitky take ake som opisala hore… pre mna uz nie je dolezite ci prechadzam ulicou kde je spina alebo krasny park.. pochopila som, ze osobnost cloveka, ako mna , sa tym nezmeni.. zijem v prostredi, kde som obklopena laskou, porozumenim.. zobudzam sa vedla manzela a syna… , ktorych milujem nadovsetko.. toto pre mna znamena stastie … Kdekolvek na svete… s pozdravom Darina

      1. Boze Darina uz nic radsej nepis, ved Humenne je mesto urazila by si mozno vela ludi z vychodneho Slovenska, ktori tam ziju, tak ako si pourazala Misku. Bud radsej ticho a zi si svoj uzasny zivot v uzasnej rodine ….

        1. … zasadne nemam nic proti Humennom.,. zije tam moja rodina a viem, ze ludia tam su ok…..mesta Bratislava a Humenne som, iba pouzila na vyjadrenie vzdialenosti… to znamena, ze kazdy clovek z akehokolvek miesta sveta poda iny nazor na zivot… Dufam, ze teraz si to uz moja zlata Katka pochopila… dakujem

        2. Katka prosim ta a potom nabuduce, prosim ta citaj moje komentare… poriadne ja som nenapisala, ze Humenne je dedina… skus si to precitat este raz.. azda zistis rozdiel.. Dakujem papa
          (podla mna je rozdiel ked napisem – na dedine v Humennom alebo na dedine Humenne??????? porozmyslaj..)

          1. „…vies… to je tak akoby sme porovnali zivoty ludi v Bratislave a niekde v na dedine v Humennom… “
            „…(podla mna je rozdiel ked napisem – na dedine v Humennom alebo na dedine Humenne??????? porozmyslaj..)…“
             
            Kto toto pochopil???

    2. …este som zabudla… ak sa bude dat.. poprosim redaktorku , aby tam doplnila fotky.. zenicha na bielom koni, aby si niekto nemyslel, ze mam bujnu fantaziu.. …

      1. Milá Darina, veď sa toľko nemusíš obhajovať za to, že máš, ako sa hovorí „good karma“ a Indiu prežívaš a vnímaš z tej slnečnejšej strany. To je v poriadku a skutočne veľmi ti to pristane aj na tých fotkách. Aj tvoj muž, synček aj svokrovci – všetci pôsobíte veľmi sympaticky. Myslím, že nikto nepochybuje ani o tom bielom koňovi. Ja len, že sa mi to videlo, že problémy, s ktorými sa India borí, dosť zľahčuješ. Videla som ženu, ktorá počas dažďa cez noc povila svoje dieťatko na ulici do blata a na prerezanie pupočnej šnúry mali iba hrdzavý nôž. Široko ďaleko žiadna organizácia, nadácia, o ktorej v rozhovore píšeš. Ale skutočné utrpenie najbiednejších. Píšeš, citujem: Každý na tomto svete má šancu, treba len chcieť. No tak ja reagujem práve na to, že to tak nie je. V Indii sú státisíce, čo nemajú žiadnu ale vôbec žiadnu šancu. Kamarát raz zažil v Indii príhodu, kedy už bol unavený zo všetkých tých žobrákov a raz keď ku nemu prišla biedna žena a nastavila dlaň, tak to už nezvládol a vravel, ž enie, že jej nič nedá, že prečo by mal dať on jej (samozrejme predtým žobrákom dával aspoň pár drobných alebo čapati, či niečo iné). naznačil jej, že nech dá ona jemu. Jednoducho už nevládal a tak mu trocha rupli nervy. A ona si siahla rukou do záňadria a potom mu do dlane nasypala ryžu. Myslím, že po takomto zážitku, ak ho človek zvnútorní, tak už nemôže uvažovať tak, že nedám, lebo veď budú lenivý a nebudú sa chcieť učiť (ako o tom píšeš, že rozlišuješ medzi žobrákmi). India je rozporuplná ale z tvojho rozhovoru mi to jednoducho vyznelo tak, že veď to nič, veď to má už „zmáknuté, poznáme príčiny a zachvíľu bude všetko ok, v New Dehli sa dostavia metro a potom onedlho bude už India najvyspelejšia krajina na svete. Tak len preto mi to nedalo.

        1. Mila Calendula, dakujem za tvoj nazor a hlboko ho respektujem… este raz ti vsak chcem pripomenut, ze ja som nebola oslovena.. ako opisovatelka Indie, alebo ako opisovatelka indickych problemov.. redaktorka mi davala otazky na ktore som odpovedala v zavislosti od mojich skusenosti, zijem v New Delhi co je hlavne mesto… ja velmi dobre viem, ze v niektorych castiach Indie to nie je ako tu.. ale ja to nezmenim.. opisovala som moj zivot v New Delhi… aj ja by so dokazala popisat.. velmi vela o tom, chcela som len povedat, aby sa nebali prist do Indie… aj tu sa da zit… ano da, tak ako kdekolvek na svete, nechcem, aby ludia zatracovali toto miesto,… hovorim to po skusenostiach, ktore mam v New Delhi.. prosim upresni kde si presne zila ty… vies… to je tak akoby sme porovnali zivoty ludi v Bratislave a niekde v na dedine v Humennom… Bratislavcan by urcite nemal ten isty nazor ako Humencan… .. .. pisat o tom co si napisala (bieda, zobraci.atd) …. hmmmm takych ludi tu uz bolo velmi velmi vela… aj to som spomenula v uvode mojho rozhovoru, aj pocas rozhovoru, takze nemam pocit, ze by som Indiu nejako nadcenila… a ak si tu bola… neviem v ktorej casti.. tak isto sama o tom dobre vies…

    3. Ahoj calendula,
      SUhlasim s tebou co pises o Indii a svojich zazitkoch, tiez mam podobne skusenosti, aj ked viem,ze vo velkych mestach je aj pekne..napr. cast Mumbai vyzera skor ako Londyn. Ale tiez si myslim,ze je dolezite vsimat si to smutne, co tu prevlada, pretoze ked vidim tych chudobnych ludi (neda sa na nich nepozriet), tak to pekne mi akosi unikne. No a co sa tyka toho ziovta v Indii, ze aj tu sa da zit…podla toho co viem, zivot vo velkomestach je veeelmi drahy, ak niekomu teda nevadi zit skor chudobnejsie.
      No a este ma zarazilo…Humenne je dedina??? Vies, ja byvam v meste, nie velkomeste, ale meste, na vychodnom pobrezi Indie a tu Darina ma tiez nazvala „zakomplexovanou dedinskou houswife“ (za to,ze som si sem dovolila povedat co si myslim ja) v sukromnom rozhovore, takze naozaj neviem podla coho ona posudzuje a rozdeluje ludi….
      Prajem ti pekny den.

  13. Boooze,

    co je to s Vami baby? Tak typicky slovenske su tie Vase komentare! Zavist, zavist, zavist….. Darina, iba odpovedala na redktorkine komentare s presnou akuratnostou, opisala SVOJ zivot v Indii a SVOJE zazitky. Tak preco to tak velmi rozoberate. Bola som v Indii 2x : 1x – GOA, 2x – MUMBAI a suhlasim s Darou, ze je to ta najuzasnejsia krajina, aku som kedy videla. Ludia su tam absolutne stastni a zmiereni s tym co maju, tak preco pisete na ich behalf. Aj taki zobrak je tam uplne zmiereni so svojim osudom a zobranie povazuje za svoju kazdodennu pracu…. Aj s tym „preludnenim“ mala uplnu pravdu, na Slov. si ludia myslia, ze tam ma kazda zenska snad 20 deti!!! Mam asi 30 kamaratov v roznych oblastiach Indie: Punjab, Rajasthan, Maharashtra, Goa a sorry, ale naozaj kazdy z nich pochadza z 2 deti. Zeby nahoda? Asi tazko! Ja pochadzam z 3 surodencov a poznam vela rodin na Slov., ktore maju 4 – 5 deti, je to snad hriech? A to ze v Mumbai boli niektore ulice chudobnejsie ci spinavsie, prave ten chaos a tie rozdiely v roznych castiach mesta, prave to je na Indii fascinujuce a KRASNE. Dokonca prejst sa po najvacsiom slume DHARAWI na svete, bol uzasny zazitok. Cele rodiny tam ziju v 1 izbe, ale su tak nesmierne stastni a moj zivot v Londyne by si so mnou nevimenili ani za nic……….

    1. hahaha..Lenka a toto ti tie rodiny povedali?? Tak preco placu a prosia o pomoc v roznych dokumentoch?? Ty si tiez akosi mimo realitu. Darina opisala svoj zivot, to je pekne a kto chcel dodal len to svoje…to sa smie, nie?

    2. Ahoj Lenka, dakujem.. nebudem pisat dlhe komentare… napisem ti len tolko, ze nakolko si bola len v Goa a Mumbai, prosim nabuduce prid aj do Delhi … si moj host…. prajem vsetko dobre , nech mas okolo seba , vzdy len takych ludi ako si ty sama….

  14. tie rodiny mi nemuseli povedat nic, videla a okusila som dost vela sama. Ano placu v niektorych komentaroch, ale v TV ukazuju najme tie ze? A Europania ci Americania nenariekaju ak im nieco nevyjde, alebo sa im nedari? Neznamena to vsak ze je cely narod nestastny! tak je to aj v Indii. Povedz mi prosim o svojich problemoch tam. rada si ta vypocujem. Bud Ti je naozaj vsetkych tam tak luto (oni nikoho lutost vsak nepodrebuju, ak tak pomoc), alebo sa Ti tam naozaj nepaci, tak ktore to je? A preco si teda vobec tam potom?! Ako som uz spomenula oni su svojou nadielkou spokojni(al. aspon dufaju ze bude lepsia v buducom zivote), tak sa vyrovnaj ty so svojou….. smile

    1. Diskusia je o Indii, nie o mne…
      Mam na teba este otazku, pretoze tento tvoj komentar ma zaujal a rada by som ho pochopila. Pises tu, citujem : „Dokonca prejst sa po najvacsiom slume DHARAWI na svete, bol uzasny zazitok. Cele rodiny tam ziju v 1 izbe, ale su tak nesmierne stastni a moj zivot v Londyne by si so mnou nevimenili ani za nic……….“
      A co takto naopak? Ked to bol pre teba taky uzasny zazitok, vymenila by si si to s nimi??

    2. ano, ja viem ze diskusia je o Indii a nie o tebe a neposudzujem ta, len som chcela pocut tvoje skusenosti o krajine. Darina, podla vsetkeho usudzujem sa tam ma velmi dobre a opisala Indiu, tak ako ju vidi ona, a ja som zase opisala svoje zazitky a svoju lasku k tejto krajine. Socialne problemy tejto krajiny vsak asi kazdy pozna a neviem ci ich ma vyznam tuto vobec opisovat, al. riesit ty, ja ani Darina ich nezmenime. Len som chcela povedat, ze existuju vsade. A ano s ludmi zijucimi v DARAWI by som si to urcite nevymenila(som zvyknuta na nieco ine), ale ako som povedala nemyslim, ze by boli stastni ani oni tu(maju asi prilis radi svoju slobodu). Takto to vidim ja, ale kazdy snad mame svoj nazor. A ako Darina opisala, treba sa na veci pozerat srdcom…… Pa A kde vlastne v Indii byvas ty?

      1. Ahoj Lenka, ano tak s tymto suhlasim, ked to napises takto. Ja som tu vonkoncom nemienila pisat o nasich zivotoch, je vporiadku,ze Darina pisala o tom jej, ved ja jej to neberiem a keby si citala moje prve komentare, mozno by si si myslela nieco ine, pretoze tam som jej rozhovor pochvalila. Bohuzial, neviem preco po mne vystartovala sposobom aky si ona vybrala a je mi to uz aj jedno. Len si tu obhajujem svoj nazor na to,ze India ma mnoho tvari a netreba situaciu tu zlahcovat. Myslism si,ze toto je diskusia, preto nie vsetci budeme spolu suhlasit, co je dobre, pretoze takto vznikne mozno obraz, ktory vytvori niekolko ludi a este stale to nebude ono, pretoze neskor sa moze najst dalsi clovek, co bude mat celkom ine skusenosti. Myslim, ze kazdy kto tu nieco napisal, mal v niecom pravdu.
        Ja zijem v state Andhra Pradesh, na vychodnom pobrezi.

  15. Aky sladucky priam jehovisticky clanocek Big Grins , vsetko je fajn, vseko je super, vsetko je ruzove, moja india je prekrasna Big Grins Tak nech ti to tak zostane co najdlhsie! zwinker

  16. š komentár

     

     

     

    ahoj darinka. dakujem ti zato ako si popisala krajinu kde sa narodil moj mazel a jeho rodina. suhlasim s tebou .tolko lasky co dostavam kazdy den od neho a jeho rodiny moze len urcita osoba o tom snivat. kazdy clovek ma svoj osud a nemal by ponizovat druhych . vsetko sa vrati naspät. prajem i vela stastia a dufam ze sa stretneme v indii.

  17. Preboha,baby-co ste to za ludia?!

    Precitala som si prijemny clanok o zivote v krajine,kam sa pravdepodobne nedostanem a bolo mi pekne na dusi.

    Precitala som si komentare a mrazi ma este teraz!

    To chcete zaviest cenzuru,diktat ako ma clovek pozerat na svet okolo seba?????

    Take tu uz bolo,za co sme strngali klucami pred 10 rokmi?

    Ved autorka opisuje SVOJ pohlad na svoj zivot v Indii. Nikde v clanku som necitala,ze sa jedna o vedecku studiu urcenu k zmene pohladu ludi na Indiu.

    To je podobne ako s poharom – je poloplny alebo poloprazdny? Kto ma pravdu? Zalezi len na pohlade….

    Ze sa vam chce takto trapne sa dohadovat….

    Ja som si citanie clanku uzila a tesim sa,ze som spoznala dalsi zivotny pribeh. Autorke zelam vsetko dobre a dakujem. Sisa

  18. Váš komentár Big Grins neviem ci si to nedokazete uvedomit kazda krajina ma svoju krasu a chudobu. na zemi je vela biedy vsade kde sa len pozriete. kazda krajina ma svojich specialistov ale väcinou su to ludia z indie. ano india ma svoje bohatctvo aj chudobu , ale niektory ludia su tam stastny . ja zijem v zahranici a branim ties moju rodnu zem o slovakoch ties nerozpravaju ruzovo.

    1. Mirka, suhlasim s tebou, mas pravdu. Len ludia pozeraju na veci rozne a preto tu boli vyjadrene aj rozne nazory. Nemam pocit, ze niekto tu niekoho uraza. V Indii je kopec krasnych miest na pozretie,ale urcite by som ludi nenahovarala,aby sa hufne stahovali do tejto krajiny,ze sa tam da super zit. Ak tu chce clovek zit na slusnej urovni,je to dost drahy zivot. Stredna vrstva nie je presne to, co stredna vrstva na Slovensku.

  19. Chcela by som sa opytat ci ma niekto taku skusenost hinduisticku svadbu v indii a potom svadbu v kostole na slovensku. platia obidve svadby, alebo ako to je. ak moj priatel (ind) neni pokrsteny, moze mat svadbu v kostole? dakujem za odpoved.

    1. Ahoj Janka,
       
      svatby sme mali dve aj my, najskor v indii a potom na svk, v kostole, ani moj manzel nie je pokrsteny, ale staci ak si ty… a potom, sup ho na svatbu… ten moj sa asi tyzden ucil so mnou text v slovencine, ktory sa hovori pred knazom… ja som sa to tak dlho s nim ucila a opakovala, ze som nakoniec povedala , … ze ja Amit si beriem Darinu za manzelku… bol z toho velky zart… DD

  20. Milé ženy……….prečítala som si Vaše písmenká a vidím, že je to už poriadne staré dopisovanie, ale aj tak mi nedá nereagovať………nebola som v Indii a nemám právo o nej písať a vyjadrovať sa…….ja len jedným slovom, alebo jednou vetou. Každý vidí, čo potrebuje vidieť a každý sa má tak, aký má pohľad, či postoj k životu, ako takému, vždy záleží od našej úrovni vedomia. Prajem Vám veľa lásky a radosť v srdiečkách. Nech Vás Boh žehná. smile

  21. takze ahojte ,volam sa dana mam 27rokov byvam v londine a spoznala som jedneho inda z hyderabad,sme spolu uz dva roky ,teraz ma chce zobrat domou do indie predsavit ma svojej rodine,mam s toho zmiesane pocity tesim sa ale trocha sa aj bojim,tak ze bola by som rada keby ste mi povedali na toto svoj nazor .dakujem

  22. Ahojte volam sa anton som zo slovenska a mam snubenicu s polska.chceme sa zobrat a mat svadbu v indii viete mi niekto poradit ake dokumenty a papiere potrebujeme aby bol nas sobas pravoplatny a oficialny.dakujem

  23. čítal som už mnoho príbehov o Indii vsetci píšu o špine a chudobných ľuďoch ale mňa to vôbec netrápi ja chcem vedieť ako to tam ma chlap keď si tam nájde dievča

  24. No, biela zena v Indii, to nie je ziadna vyhra. Patria do kasty untouchible. Hinduisti sa spravaju k zenam horsie a7ko moslimovia, zena nema ziadna prava. Ked porodi syna, zenu akceptuju ako matku, ale nic viac.A kasta nepusti…

Pridaj komentár