Môj muž bol gambler

Ako zasiahne rodinu patologické hráčštvo? Mamička Alena, ktorá takúto situáciu riešila tri roky, dobre pozná strach, sklamanie a obavy, ktoré zasiahnu celú rodinu gamblera.

Čo jej pomohlo von a aké možnosti ženy v podobnej situácii majú, nám vysvetlila v spoločnom rozhovore.

Máte za sebou tri roky riešenia manželovej závislosti. Ako sa vám pozerá späť do minulosti?

Niekedy mám pocit, že je to strašne dávno. Potom sa niečo stane, nejaká drobnosť, poznámka, a ja sa na chvíľu ocitnem naspäť v tom, čo sa stalo.

Hovoriť o mužovej závislosti ucelene je ťažké, ale viem, že túto kapitolu života do seba nesmiem uzavrieť, nesmie ma dusiť. Na druhej strane nájsť niekoho, kto by vám rozumel a nesúdil, to je ťažké.

Váš manžel bol závislý od hazardu. Vedeli by ste povedať, kedy to začalo?

Manžel momentálne nehrá, ale ako pri každej závislosti platí, že len abstinuje. Ťažko mi je povedať, kedy to začalo.

Viem skôr odpovedať, kedy som spozorovala prvé príznaky. Predpokladám, že to bola kombinácia viacerých okolností. Ako mladý mal manžel dobrý príjem, takže aj peniaze naviac. Tie míňal, ako chcel.

Predpokladám, že to začalo nevinne. Športky, losy, stávky na zápasy.

Kedy ste spozorovali, že je v rodine problém?

Presne si na ten moment spomínam. Upratovala som a pri tej príležitosti som si povedala, že vyupratujem aj nočné stolíky. Nešlo teda o nič účelné, žiadne hľadanie.

Keď som otvorila mužov stolík, našla som tam kopu šekov, listov z banky, výpisov. Mnohé obálky boli ešte neotvorené. Samozrejme som ich prešla. Šlo o pôžičky, nezaplatené šeky, nejaké pokuty.

Večer som ho konfrontovala, ale bránil sa, že si nemal čas urobiť v nich poriadok. Bola to pre mňa nová situácia, nevedela som reagovať adekvátne.

Čo sa dialo ďalej?

Niekoľkokrát som sa muža pýtala, či tie šeky a účty riešil. Povedal, že áno. Šeky a účty zmizli, verila som, že je to v poriadku, že naozaj iba zabudol.

Viem, že pre niekoho budem hlúpa, naivná žena, ale ja som mala po dvadsiatke, vydávala som sa zamilovaná, mužovi som verila. Nikdy by mi nenapadlo, že by mi úmyselne klamal.

Kedy ste zistili, že ide o patologické hráčstvo?

Až keď sa sám priznal. Viete, ja som vedela, že takí ľudia existujú, ale nikdy som sa  s tým nestretla. Jednoducho, začali nám chýbať peniaze.

Mali sme vtedy obývačku na splátky, a raz za čas sa stalo, že nám prišlo upozornenie, že niečo nie je zaplatené.

Prečítajte si aj: Chcete si užiť letnú dovolenku? Týchto päť tipov vám to zaručí

Potom sa stalo, že ma svokor upozornil, že si muž požičiava peniaze. Nezaplatených vecí začalo pribúdať, a ja som nevedela prísť na to, čo sa deje. Muž sa párkrát vybral s kamarátmi na pivo a vrátil sa strašne neskoro.

Samozrejme, nasledovali hádky. Vtedy nebol na pive, ale hrať. Dnes už to viem. Že ide o patologický gambling som zistila, keď to celé prasklo.

Čo sa stalo?

Nazvala by som to krízou, ktorej predchádzali tri mesiace úplnej temnoty, inak to neviem pomenovať.

Asi dva mesiace pred Vianocami sme začali prerábať. A odrazu muž všetko nechal tak, mizol von, bol mimo, doma väčšinou sedel pri televízore, nič nerobil. Pokusy, aby sa mi zveril, boli zbytočné.

Potom jedného dňa prišli svokrovci s tým, že im dlží muž peniaze. Odrazu sa odvšadiaľ valili nezaplatené účty, pôžičky.

V tom čase som zároveň zistila, že som druhý raz tehotná. V ten večer k nám prišli svokrovci, pritlačili muža k múru a on sa priznal, že hrá.

Dá sa vôbec opísať, čo v tej chvíli žena prežíva?

Nie. Vlastne – v momente, keď to povedal, a keď sa to otvorene pomenovalo, mala som taký pocit, ako keby zo mňa niečo strašné spadlo. Neviem to inak nazvať.

Bol to vnútorný pocit strašnej úľavy. Asi si moja hlava uvedomila, že toto je vrchol krízy.

Samozrejme, bolo to ťažké prijať. Najťažšie bolo zistiť, že také niečo sa týka práve vás. Tým, že som bola na materskej, som sa dostala pred neriešiteľný problém.

Nevedela som, čo ďalej, či odísť, či zostať, či bojovať. A samozrejme, doľahol na mňa smútok, sklamanie, zrada, hnev, zúfalstvo, apatia.

Čo bolo v tom čase najťažšie?

Asi prijať, že nie všetky veci, ktoré sme si v živote vysnívali, budú, aké by sme chceli. Samozrejme, nasledovalo nepríjemné obdobie zúčtovania. Dávali sa dokopy pôžičky, dlhy, nesplatené veci.

Dlh sa vyšplhal do výšky 15 000 eur. Pre rodinu s jedným príjmom, dieťaťom a druhým na ceste proste neriešiteľná situácia. Svokrovci vtedy časť dlhu vyrovnali, lebo nechceli syna nechať potopiť.

Myslím, že sa báli, aby som ho neopustila, aby sa úplne nezosypal. Na zvyšok dlhu si vzali pôžičku, ktorú manžel začal splácať.  Ešte má pred sebou tri roky splácania.

Nastúpil manžel na liečenie?

Má za sebou terapiu u odborníka. A samozrejme, pravidelne riešime otázku prípadnej recidívy. Možno poviem blbosť, ale najdôležitejšia vec, ktorá pomohla bola práve tá konfrontácia. A domnievam sa, že aj určitá anonymita gamblerov.

Prečítajte si aj: Na rodičovskom združení vám povedia, či je vaše dieťa do výkladnej skrine

Čím viac ľudí o patologickom hráčovi vie, tým viac je konfrontovaný so svojim správaním. V našom prípade o tom vedia rodičia, súrodenci, rodinný známy a kňaz. Takže tých ľudí je celkom dosť.

Patologické hráčstvo musí zanechať vo vzťahu obrovské stopy.

Pozrite, muž hral skoro tri roky. Po emocionálnej stránke sme sa z toho dostávali ďalšie tri roky. Museli sme si v sebe veľa vyjasniť, a nešlo to naraz. Ide o veľmi ťažký, dlhodobý proces.

Muž od začiatku prejavoval ľútosť a ochotu budovať vzťah. A ja som od začiatku musela rátať, že to bude ťažká cesta. Čo sa týka odpustenia, nebudem nikomu klamať.

Jeden deň som bola ochotná odpustiť všetko, druhý prišla kríza, a ja som cítila nenávisť, a chcela som preč zo vzťahu. Pred manželom som tieto pocity dusila, chcela som, aby sa sústredil na liečbu, prácu, rodinu. To bola chyba.

Prečo?

Poviem to na príklade. Raz som našla doma zalepenú obálku z banky. Neviem opísať, čo sa dialo. Triasli sa mi ruky, začala som plakať, úplne som sa zosypala. Pritom šlo bežný výpis, ktorý nám chodí každý rok.

Ale boli chvíle, keď sa napríklad objavil dodatočne nezaplatený poplatok, starý dlh.

To boli stresujúce momenty a bolo ťažké znovu a znovu sa do toho ponárať. Ťažké bolo aj mužovo správanie. Mal také nepríjemné prejavy, sedával zamyslený, bol utiahnutý, nevedel sa doma uvoľniť, oddýchnuť si.

Alebo sme riešili veci, že všetci okolo nás vyberali dovolenky, a my sme nemali ani euro naviac. Nakoľko som bola tehotná, bol to ešte väčší stres.

Napríklad som ťažko niesla, že som nemala peniaze na také drobnosti ako hračka pre bábätko, kočík, somarinky, a kamarátky na facebooku ma bombardovali krásnymi izbičkami pre deti. Aj taká blbosť ma vedela rozhodiť.

Neuvažovali ste v tom čase nad rozvodom?

Je to trochu smiešne, ale tie prvé dni sa vo mne ozvala príroda. Chcela som za každú cenu ochrániť svoj rod. Chcela som udržať rodinu, otca deťom.

Kamoška mi raz povedala na margo iného, podobného prípadu, že ona by muža zabila. Ale keď ste tehotná, s malým dieťaťom, na materskej, bez výhľadu na novú prácu, s hypotékou na byt… Povedzme, že je aj lepšie načasovaný rozvod.

Ale prišla na to reč. Muž sa spýtal, či o tom uvažujem. Povedala som mu: „Najprv skúsme zabojovať, ak to nepôjde, rozvedieme sa, keď budem finančne sebestačná.“

Veľa žien by to nedokázalo odpustiť.

Asi nie. Ale môj muž nebol zlý človek. Deti miloval, staral sa, pracoval. Dala som to na váhu a riešila. Povedala som si: „Ak teraz odídem, pôjdem za lepším?“ Myslím životom, nie chlapom:).

Sama som z rodiny, kde je rozvod posledná možnosť. Možno keby som bola vtedy finančne sebestačná, rozhodnem sa inak. Neviem. Ale spätne som to neľutovala.

Problém je v tom, že gamblerstvo človeka zmení. Z milovaného muža sa stane patologický klamár, menia sa emócie, všetko. Ak sa zmení aj vzťah k žene a k deťom, mužovi to začne byť jedno, je čas ísť.

Čo by ste poradili ženám v rovnakej situácii, v akej ste boli vy?

Tvrdú konfrontáciu. Ale nie takú, že žena sa pustí do chlapa. Naopak, zavolať rodičov, príbuzných, jeho kamarátov.

Najhoršie, čo môžete urobiť, je začať splácať za patologického hráča dlhy. Nerobte to! To je odkaz môjho muža. On sám povedal, že keby to moji svokrovci nerobili, bolo by sa to prevalilo skôr.

Druhá vec, aj keď je to ťažké, je finančná sebestačnosť. Ja som doplatila na slepú dôveru a oddanosť mužovi. Nemala som dostatočný prehľad o financiách. Toto je dnes úplne inak.

A do tretice neobviňovať sa. Lebo ak je muž gambler, tak je jedno, koho má za ženu. Hráčstvo je choroba, ktorá si, žiaľ, nevyberá.

Prečítajte si aj: Je to dieťa moje? Potvrdiť otcovstvo môžu aj anonymné DNA testy

Čo vám v tomto období najviac pomohlo?

Asi tri dni potom, ako sa celá vec prevalila, som šla do kostola 50 kilometrov od nás a vysypala som celý príbeh na jedného kňaza, ktorý ma nikdy nevidel. Bolo to oslobodzujúce.

Bol to zároveň jediný človek, s ktorým som dokázala úprimne o celej veci hovoriť. Premýšľala som aj nad terapiou pre seba, ale toto sú naozaj drahé záležitosti, prípadne sú veľké čakacie lehoty.

Pomohla mi však výborná kniha Skoncujte so spoluzávislosťou od Melody Beattie, ktorá sa venuje príbuzným závislých ľudí. Veľa sa v nej píše o tom, ako sa má rodina vyrovnať s podobnou krízou, ale aj to, že manželka a deti závislého prežívajú do istej miery rovnakú závislosť.

Aká je šanca, že sa závislý človek zmení?

Určite nie sám od seba. Nie je to otázka pevnej vôle. Aj keď sa chce zmeniť, je veľká pravdepodobnosť recidívy. To najmenej, čo môžem odporučiť, je terapia u odborníka.

Ak sa muž bráni, choďte sami. Problém je, ak muž naďalej hrá, pretože to skôr či neskôr rodinu položí. Či už finančne alebo stresom. Treba si pripustiť, že závislosť nemôžeme ovládať. Nedá sa partnera „držať nakrátko“.

A veľa žien prežíva hanbu, nechcú, aby ich niekto odsudzoval, ľutoval. Lenže gamblerstvo sa nedotýka len sociálne slabších rodín. Môže rozložiť ktorúkoľvek fungujúcu rodinu.

Nájdite si niekoľko ľudí, ktorým môžete veriť, a z celého srdca odporúčam, aby ste konfrontovali chorého človeka. Ak sa partner nechce zmeniť, zapiera, je čas postarať sa sám o seba.

Ako ste to urobili vy?

Aj vďaka mužovej chorobe som prešla obrovskou zmenou. Uvedomujem si, že sa viem o seba postarať a zabezpečiť rodinu, našla som si dobrú prácu.

Vedela som, že odteraz už budem musieť byť pripravená, že sa môže stať, že budem živiť rodinu. Muž krátko po tomto celom paradoxne dostal v práci lepšie miesto.

Po najhorších dlhoch sa nám začalo finančne dariť. Ako veriaci človek môžem povedať, že Boh sa stará. Musím však žiť s tým, že nie sme ideál, áno, stať sa môže čokoľvek.

Momentálne sa učím starať sa o seba, mať na seba čas, byť k sebe lepšia. Určite som sa nechcela zavrieť doma ako mužova opatrovateľka. Zadusili by sme sa.

Aké možnosti pomoci má žena, ktorá sa dostane do rovnakej situácie ako vy?

Žiadne. Určite nie od štátu. Muž sa môže bez vášho vedomia zadĺžiť, ale dlhy sú spoločné. Okrem toho, ak máte spoločný účet a on spraví dlh, odrazu ho máte aj vy a banka vám napríklad neschváli pôžičku.

Som presvedčená, že žien ako ja je obrovské množstvo. Väčšinou sme bezmocné a nevieme, čo robiť. Chýba akákoľvek podpora, pomoc, právna úprava. Veľmi sa hnevám, že štát namiesto toho, aby chránil matky s deťmi, tak sa radšej prikloní na stranu herní a kasín.

Napríklad, keď sa mali v Bratislave zatvoriť herne, poslanci SMERu boli proti.  V tých herniach sa točia peniaze, ktoré mali ísť na chlieb pre deti. Je to hanba!

Dá sa proti patologickému hráčstvu brániť tak, že zavrieme herne?

V našom meste je viac herní ako detských ihrísk. A rozhodne sú v oveľa lepšom stave, aspoň zvonku. Určite by sa mali limitovať. Predpokladám, že poslanci, ktorí hlasovali proti uzavretiu, tam mali nejaké kšefty, alebo čo.

Rozhodne by to pomohlo v tom, že tých lákadiel by bolo menej. Na hazarde nie je nič pozitívne a dobré, štát by mal zakročiť.

Je táto kapitola vášho života uzavretá, alebo sa k nej stále vraciate?

Spočiatku som sa snažila uzavrieť to a ísť ďalej. Potom som pochopila, že to nepôjde. Spätne ľutujem, že som sa muža viac nepýtala, že som si nezistila všetko, čo za tie tri roky urobil. Neskôr to nemalo zmysel.

Momentálne som v období, keď o tom dokážem hovoriť. Mám pocit, že je čas dať vonku nie náš príbeh, ale upozornenie ostatným. Áno, toto sa deje.

Je čas dať hazardu stopku, ukázať čo robí. Rozbíja rodiny, ničí životy. Ak mám byť prvá lastovička, ktorá o tom bude hovoriť, tak dobre.