Na druhú vlnu koronavírusu mnohí z nás neboli pripravení. Čakájú nás náročné mesiace, veľa školákov zostane doma. Aj preto by mali rodičia zvoľniť a dať deťom viac dôvery.

O učení a komunikácii v čase koronavírusu sme sa rozprávali so školskou psychologičkou Kristínou Vincúrovou.

Keď posielame deti ráno do školy, nevieme, či poobede nebudú v karanténe. Ako sa s celou situáciou vyrovnávajú školáci?

To je individuálne. Všetko závisí od postoja, aký v danej situácií prechováva rodič. Malé deti nasávajú všetko ako špongia. Rodičia by si mali uvedomiť, že ich stratégia so zvládaním záťažovej situácie sa pre deti stáva modelovým vzorcom.

Na základe svojho správania vedome aj podvedome vytvárajú výchovný vzorec, akým neskôr dieťa bude reagovať na podobnú situáciu z racionálneho aj emocionálneho hľadiska. Dieťa teda začne zrkadliť správanie rodičov, aj emocionálne prežívanie.

Na čo by rodičia mali pamätať?

V prvom rade by sa mali postarať sami o seba – kriticky myslieť, porozprávať sa ako partneri medzi sebou. Už len z motivácie lásky k deťom by sa mali snažiť ostať pokojní, hoci situácia je nesmierne náročná.

Je prirodzené, že ľudia teraz zažívajú zvýšený stres, cítia úzkosť, strach, napätie. Preto sa rodičia musia čo najskôr uvoľniť, upokojiť. Aj keby sa porozprávali s dieťaťom o situácii adekvátne k ich veku, no správali by sa inak, cítilo by sa dieťa zmätené.

Dospelý by mal byť v zhode s tým, čo hovorí a čo prežíva, inak sa naruší dôvera s dieťaťom. Zdravý postoj rodiča je základ, aby sa dieťa s terajšou situáciou vysporiadalo.

Po prvej vlne sa začal život vracať do starých koľají. Zrazu hrozí, že s deťmi opäť zostaneme doma.

Je dobré uvedomiť si, či sme v niečom počas karantény ako rodičia zlyhali. V čom sa môžeme snažiť viac? Môžeme niečo vylepšiť?

Prvá vlna bola úplná neznáma. Potom prišlo leto, nastalo uvoľnenie, každý si vydýchol. Začali sa otvárať obchody, deti mali prázdniny. A zrazu prišla druhá vlna, ktorá je horšia, počet nakazených stúpa.

Ľudia cítia sklamanie, pocit zlyhania. Mnohí si mysleli, že keď sme prvú vlnu zažehnali, druhá nepríde. Hoci odborníci varovali, veľa z nás na túto situáciu nebolo pripravených.

	Prečítajte si aj: Pozitívny prípad v škole. Prečo netestujú učiteľov a celú triedu?

Ako deťom vysvetliť, že napriek polroku s rúškami máme stále problém s vírusom?

S deťmi treba hovoriť jednoducho, zrozumiteľne, primerane ich veku. Rodičia by mali zodpovedať na ich otázky spôsobom, ktorý dokážu spracovať. Nezahlťme deti príliš veľkým množstvom informácií.

Overme si, ako sa dieťa cíti a či všetko správne pochopilo. Rozhovor treba ukončiť pozitívne, napríklad ubezpečením, že robíme všetko preto, aby sme vírus nedostali.

Pri malých deťoch (predškolský vek) je vhodné využiť rozprávky a príbehy na túto problematiku, či zvoliť modelové situácie s využitím rozprávkových postavičiek, vďaka čomu ľahšie pochopia aktuálnu situáciu.

Pri starších deťoch (mladší školský vek) postačí úprimný rozhovor. Deťom v období pubescencie by mali rodičia pripomenúť, že každá negatívna informácia na nás vplýva.

Je vedecky dokázané, že nadmerný stres ovplyvňuje naše telo a psychiku, v dôsledku čoho sa oslabuje imunitný systém. Sme náchylnejší na rôzne typy ochorení, vrátane infekcií a vírusov.

Keď sme dlhodobo vystavení stresu, sme emočne labilnejší, ovplyvniteľnejší, strácame radosť zo života. Ľahšie prepadávame strachu, ktorý šíria aj médiá.

Ako by mal rodič reagovať, ak sa dieťa naozaj bojí?

Všímať si, či sa dieťa správa inak, než je bežné. Veľa sa rozprávať a uistiť ho, že má právo na vyjadrenie emócií, nech sú akékoľvek.

Rodičia by emócie nemali zľahčovať, posmievať sa. Nezabúdajme, že veľa detí situáciu pomenovať nevie, rovnako ako pocity, ktoré z nej má.

Treba s deťmi hovoriť o koronavíruse ako o nebezpečenstve?

Stačí im vysvetliť, že nosíme rúško, aby sme sa chránili. Aby ho deti nevnímali ako bežnú súčasť života. Pre mňa osobne je frustrujúce počuť, že už päťročné deti sa boja, že zomrú na koronavírus.

Je neuveriteľné, ako sme schopní preniesť stres na dieťa. Každej rodine odporúčam mediálnu diétu. Radšej dieťa ubezpečte, že máte vec pod kontrolou, že u vás majú stále útočisko. Ak sa pocit bezpečia nalomí, bude dieťa cítiť, že je v celej situácii samé.

Máme vyhľadať v prípade, že má dieťa strach a obavy, odborníka?

Nie je to hneď nevyhnutné. Existujú rôzne terapeutické techniky, ktoré môžu vyskúšať aj rodičia.

Napríklad poprosme dieťa, aby si sadlo alebo ľahlo, prípadne zavrelo oči a predstavilo si samé seba, svoje silné ľudské telo. Cez túto predstavu si spolu pripomeňme, ako sa o seba staráme.

Dieťa si predstavuje, že sa veľa usmieva, vyživuje telo dobrou stravou, hýbe sa. Ak sa veľmi bojí ochorenia, môže si predstaviť, že je pred ním vírus, s ktorým bojuje.

Dieťa s takouto technikou nemá problém, lebo ju vníma ako hru a zábavu. Táto pomôcka je veľmi účinná a ideálna pre uzavretejšie deti.

Rodičia si môžu dovoliť byť benevolentnejší

Keď dieťa zo dňa na deň zostane doma, chýbajú mu kamaráti. Iní rodičia sa boja pozvať ho hrať sa so svojimi deťmi. Ako zvládnuť izoláciu?

Rodičia by mali zvážiť, či spôsob, akým komunikovali s deťmi počas prvej vlny, pomohol. Boli uvoľnené? Vedeli sa adaptovať?

Sociálny kontakt s rovesníkmi je nenahraditeľný. Aj rodina ho dokáže kompenzovať len do istej miery. Rodiča môžu napríklad dovoliť používanie digitálnych technológií aj nad limit, aby im umožnili zostať v spojení s kamarátmi.

Nie je zdravé, aby dieťa presedelo pri internete celý deň. Môžeme však spraviť výnimku, aby sa spojilo s rovesníkmi. Sú rodičia, ktorí striktne zakazujú sociálne siete. Mali by si však uvedomiť, že sa nachádzame vo výnimočnej situácii.

Aj rodičia, ktorí sú viac autoritatívni, by sa mali trošku obmäkčiť a postaviť sa k dieťaťu viac rovnocenne. Zvýšme počet objatí, posilnime starostlivosť.

	Prečítajte si aj: Je to chrípka, koronavírus, alebo obidve?

Takže musíme najmä popracovať na našich vzájomných vzťahoch.

Deťom treba vysvetliť, že nejde o trest, že sa situácia týka všetkých. Musíme byť trpezliví, vydržať.

Odporúčam využiť podporné videá a rozprávky pre deti, ktoré pomáhajú vysvetliť, že koronavírus sa týka celého sveta, nielen ich úzkeho kruhu.

Výborná je aj taktika, keď využijeme nápomocnosť dieťaťa. To sa týka škôlkarov a detí v mladšom školskom veku. V tomto veku radi pomáhajú v domácnosti a rodičom, ak v nich vzbudíme záujem.

Rodičia môžu svoje deti požiadať o spoluprácu – aby spoločne s nami dbali na svoje zdravie, čo môže zahŕňať aj obmedzenie kontaktu s ostatnými.

Deti budú mať pocit dôležitosti a toho, že sú súčasťou rodiny a komunity, že na nich záleží. Budú motivovanejší viac poslúchať a nevyjednávať.

Čo pomôže počas druhej vlny rodičom zvládnuť doma situáciu čo možno nalepšie?

Súdržnosť. To je veľké plus.

Ako deti zapojiť do bežného dňa, ktorý netrávia v škole ale doma?

Porozdeľujme si spoločne úlohy. Dieťa reálne uvidí, koľko aktivít musí rodič stihnúť za deň. Takto nahliadne do sveta dospelých a uvedomí si, že nielen ono má svoje povinnosti.

Bude empatickejšie, viac bude chcieť spolupracovať. Motivujme deti cez dôveru a otvorenosť, nie cez príkazy, ktoré majú väčšinou opačný efekt.

Rodičia, ktorí zostanú doma, musia zvládať prácu, domácnosť a zároveň nahrádzať deťom učiteľa. Ako si správne nastaviť deň?

V dennom režime treba mať čas na prácu a štúdium, na prestávky medzi nimi, voľnočasové aktivity a čas, ktorý trávime len sami so sebou. Ten by mal byť povinný!

To, že sme spolu viac, prispieva ku konfliktom, zlej atmosfére, ktorá negatívne vplýva na vzťahy. Záver dňa môžeme ukončiť spoločnou rodinnou aktivitou.

Môžeme si vytvoriť aktivitu aj ako rodina, napríklad si na veľký kus papiera napísať pozitíva, ktoré nám pandémia priniesla. Ak deti naučíme takto vnímať, čo sa práve deje, budú vedieť z každej situácie vyťažiť maximum.

Čo je dôležité – ukončime deň pozitívne. Môžeme sa pri ukladaní do postele opýtať detí, čo pekné zažili. Pokojná myseľ pre spaním znamená pokojnú noc.

Dá sa udržať pozitívne naladený, keď sa ako rodič cítim preťažený?

Ak sa staráme domácnosť, učíme s deťmi, a ešte aj pracujeme, musíme si prehodnotiť priority. Záleží predsa len na tom, že sme zdraví a sme spolu.

Dokážeme upustiť od nárokov, ktoré sa týkajú práce? Od nárokov na dieťa? Rodič nemusí napríklad na 100% zastúpiť učiteľa. Je lepšie poľaviť, uvedomiť si, že v tom nie sme sami.

Kedykoľvek sa ocitneme na pokraji vyhorenia, mali by sme sa spojiť s ľuďmi, ktorí sú na tom podobne, s priateľmi či vyhľadávať podporné skupiny.

Je nutné zapracovať na perfekcionizme

Ako si nájsť doma priestor byť chvíľu sám so sebou?

Byť sám so sebou pomáha eliminovať stres. Ako mama si nastavíme budík od šiestej do siedmej. Vtedy môžem robiť, čo len chcem a nikto ma nebude rušiť. Ak treba, tak na dvere napíšem ZÁKAZ VSTUPU, ktorý by mali ostatní rešpektovať.

Na elimináciu stresu existujú aj rôzne dychové či motivačné cvičenia. Práve teraz je čas robiť veci, na ktoré sme nikdy nemali priestor. Napíšme si zoznam vecí, ktoré môžeme reálne spraviť a pri jeho odškrtávaní získame dobrý pocit.

Prečítajte si aj: Opatrenia od 15. októbra: rušia sa omše, športové podujatia, v reštauráciách sa nenajete

Čo ak je najväčšou prekážkou náš perfekcionizmus: byť dobrou mamou, manželkou aj zvládnuť s dieťaťom učenie?

Zvládnuť všetko na 100% sa nedá. Je nutné zapracovať na samotnom perfekcionizme.

Často sa vyhovárame na životné situáciu, ale potom si uvedomíme: “Keby som mala nadhľad a pozitívnejšie myslela, tak by som tú situáciu ľahšie zvládla.” Nie je hanba, keď zlyháme ako rodičia.

Takýmto spôsobom učíme deti, že robiť chyby je normálne. Nikto nie je dokonalý, stačí, že sa snažíme najlepšie, ako vieme.

Veľa rodičov sa trápi s učením s dieťaťom. Aký je rozdiel medzi mnou ako rodičom, ktorý sa s dieťaťom učí, a učiteľom v škole?

Rodičia nevyštudovali školu, aby sa stali učiteľmi. Preto sú nároky na to – stať sa zo dňa na deň učiteľom, frustrujúce.

Predstavte si, že robíte na škole, a niekto vám povie: “Choďte robiť na políciu.” Možno je to extrém, ale učiť je úloha pedagógov. Rodičia deti maximálne skúšali alebo im pomohli s úlohami.

Teraz sa žiada, aby ste zastúpili plnohodnotne prácu učiteľa – a to sa nedá. Už nejde o výpomoc dieťaťu so školu, preberáte ďalšie povolanie. 90% rodičov má pocit, že zlyhavajú. Tento obrovský tlak by si mala uvedomiť aj škola.

Nemala by práve škola znížiť nároky?

Skôr by pomohlo, keby škola rodičom poskytla školenie, kde im pedagógovia odovzdajú tipy a potrebné informácie. Pomohol by reálny obraz, ako sa oni učia s dieťaťom.

Učenie je ako materstvo – až časom zistíte, čo vyhovuje vám, čo dieťaťu. Ako najnegatívnejšie vnímam tlak na rodičov, ktorý následne vyvoláva frustráciu, lebo nie sme schopní učiť sa s dieťom, ktoré nás nepočúva, nemá pred nami rešpekt.

Ako mám ako rodič postupovať, keď už s dieťaťom sedím nad knihami?

Pýtajme sa, akým žiakom je dieťa. Teší sa do školy? Je poctivé, zodpovedné? Vie sa samo učiť? Alebo ho treba naháňať a súriť do plnenia úloh? Na základe toho si stanovíme primerané požiadavky.

Pomáha aj overená taktika – keď sa dieťa učeše, upraví, prezlečie z domáceho oblečenia do školských vecí, začne vnímať, že sa ide učiť. Pomáha mu to vytvoriť doma podobné prostredie, ako má v škole.

Ak je detí viac, mali by mať každé svoj kútik.

Je lepší striktný režim a denný plán, alebo si môžeme dovoliť rannú pohodu, rozprávky a neskoré vstávanie?

Rodič si môže dovoliť poposúvať čas vzhľadom na to, ako to rodine vyhovuje. Takto bude dieťa cítiť aj benefity, ktoré mu škola neposkytuje.

Ak sa však už rodič rozhodne začať učenie o deviatej, mal by na tom trvať. Denný plán môžeme nastavovať spolu s deťmi, aby vnímali, že sú súčasťou systému a aby sa v ňom cítili komfortne. Je však potrebné, aby ho naozaj dodržiavali.

Môžeme použiť napríklad formu rozvrhu hodín, ako mali deti v škole. Pre malé deti je rozvrh hodín emočnou istotou – vedia, že keď splnia povinnosti, nasleduje čas na vlastné záujmy.

Učenie z domu nie je homeschooling

Neubíja deti režim nielen v škole, ale aj doma?

Žiaci sú na režim zo školy zvyknuté. Niečo iné je homeschooling, kde sú deti naozaj naučené vzdelávať sa doma.

Ak to tak nemáme, je potrebné prispôsobiť domáce podmienky čo najviac školskému systému s ďalšími benefitmi, pri ktorých si deti povedia, že aj učenie z domu je zaujímavé.

	Prečítajte si aj: Rodičia na základe skúsenosti z jari 2020 vyjadrili, čoho sa obávajú v 2. vlne

V čom si musí rodič uvedomovať rozdiel medzi homeschoolingom a situáciou – teraz učím dieťa z domu?

Aj tí rodičia, ktorí sa prikláňali k homeschoolingu, budú prekvapení. Niektorí príjemne, iní nie. Homeschooling a aktuálna situácia rodičov sa nedá vôbec porovnať. Jediná podobnosť je, že sa dieťa učí v domácom prostredí.

Pokiaľ ide o homeschooling, ten je zameraný predovšetkým na potreby dieťaťa. Ak napríklad prejaví záujem o geografiu, tak sa jej venuje mesiac či dva do hĺbky. Určite však deti nie sú tak všeobecne orientované ako žiaci z klasickej školy.

Aktuálne sú zatvorené stredné škoy a rodičia zrazu trávia množstvo času s adolescentom. Ten ich narozdiel od malých detí toľko nepotrebuje.

Pre teenagerov je toto obdobie jedno z najnáročnejších. Sú obmedzení z každej strany, nemôžu sa stretávať s rovesníkmi, ktorí sú pre nich v tomto období to najdôležitejšie.

Rodina teenagera nezaujíma. Preto by sa rodičia mali snažiť ponechať mu čo najviac súkromia a priestoru. Určite však treba kontrolovať jeho režim.

Je treba dospievajúcemu dovoliť prejavovať svoj názor, aj prijať, ak nerešpektuje všetky pravidlá, čo je pre tento vek typické.

Musím ako rodič hovoriť aj s dospievajúcimi o koronavírusovej situácii?

Teenageri už väčšinou majú názor – často od rovesníkov či influencerov. Nepotrebujú sa teda radiť s rodičmi. Ak je názor opačný ako ten váš, nechajte teenagera vyjadriť sa a následne povedzte, čo si myslíte vy.

Takýmto spôsobom ho učíte, že hoci má každý z nás iný názor, máme sa tolerovať a rešpektovať. Hádať sa s pubertiakom je náročné a väčšinou dosiahneme opačný efekt. Riskujeme naštrbenie dôvery a to, že sa dieťa pred nami uzavrie.

Čo ak má teenager úplne nekritický názor na celú situáciu?

Je potrebné, aby nebol sústavne vystavený informáciám, ktoré teraz kolujú. Je ich veľmi veľa a strácame sa v nich aj my, dospelí.

Mladí dospelí veľmi často preberajú rôznorodé názory. Mali by sme ich najmä upozorniť, aby si dávali pozor na relevantné zdroje.

Mnoho ľudí zámerne vyhľadáva negatívne informácie a neustále s nimi rodinu konfrontujú. Ako pred tlakom ochrániť svoje deti?

To je najhoršia situácia, aká sa môže stať. Najnebezpečnejšie je, keď sa dotýka malých detí, u ktorých je charakteristický detský egoizmus, všetko si sťahujú na seba.

Hoci si neuvedomujú situáciu, môžu si myslieť, že sa deje niečo zlé, za čo sú ony zodpovedné. Preto by sme v rámci rozhovorov nemali vytesňovať ani bábätká a batoľatá, ktoré síce nerozumejú, čo sa deje, ale všetko emočne prežívajú.

Vôbec sa pred nimi nerozprávajme o koronavíruse, ani sa s deťmi neraďme o celej situácii. Nič nie je horšie, ako hovoriť pred malým dieťaťom, že možno prídeme o prácu.

Dajme sebe aj deťom mediálnu diétu a pri sledovaní správ obmedzme emočné prežívanie. No emočne sa nás pandémia bude dotýkať, či chceme, alebo nie.