ŽenaRozhovor s osobnosťou

Dlho som po misiách túžila

 Mária Kohutiarová   31.03.2014   0

Jej rozhodnutie odísť do Afriky nás všetkých zaskočilo. Veselá kopa, ktorá naučila háčkovať na prste už aj „svoje“ dievčatá v Ugande, už druhý mesiac pomáha v  centre pre deti pozitívne na HIV.

O deťoch, ceste k nim a všetkom, čo s tým súvisí, písala Janka Čížová.

Ako sa obľúbená učiteľka angličtiny z celkom fajn ZŠ dostane zrazu do Ugandy?

Božie cesty nie sú našimi cestami a Bohu je všetko možné. Vyrastala som obklopená náboženskou literatúrou, časopismi, ktoré môj starký odoberal. Raz mi starký ukazoval fotku misionára v Zaire, že pozri, toto je môj kamarát, od nás z dediny, teraz je v Afrike. Prečítali sme si článok a odpovedali na výzvu poslať pohľadnice s kvetmi.

Napísala som, kto je môj starký a brat Štefan Gazdík odpísal. Keď prišiel na Slovensko, každé dva roky, vždy sme sa stretli. V listoch ma často volal na misie, aby som prišla aspoň na toľko rokov, koľko má môj starký. Vtedy sa starký veľmi bál o mňa, že odídem a zomriem niekde. Túžba po misiách bola v mojom srdci veľmi dlho. Aj preto sa zapájam do koledovania Dobrá noviny s deťmi u nás v dedine.

Len možnosť ísť reálne na misie bola vzdialená, niektoré projekty mali vekovú hranicu, iné projekty mali ročnú prípravu, ale pri mojich aktivitách v eRku, organizovaní rôznych akcií, som si nevedela predstaviť, že sa budem rok pripravovať na misiu. Pár rokov som bola v Anglicku, potom som začala študovať na VŠ na Slovensku, zamestnala som sa ako učiteľka a po troch rokoch, keď mi končila zmluva, som mala pocit, že nemám zostať ďalej pracovať na mojej škole. 

Nevediac čo bude, odovzdala som situáciu Bohu a vedeniu som oznámila začiatkom roka 2013, aby so mnou nepočítali v ďalšom školskom roku. V máji som si prečítala oznam, že Slovenská katolícka charita hľadá dobrovoľníka do Ugandy, napísala som email a už všetko išlo veľmi rýchlo.

Si na misii už druhý raz. Čo ťa znovu prekvapilo, čo je iné, ako u nás?  

Znovu ma prekvapuje, keď dievčatá nereagujú na moje otázky, iba sklonia hlavu a sú ticho. Keď chcem, aby niečo prečítali, znovu to isté. Myslím, že sa boja, že nevedia, a tak ani neskúsia. Stále ma to prekvapí. No, keď dlho nič nehovoria, začne ma to aj hnevať. Minule sme išli spievať ukazovačku, požiadala som ich, aby sa postavili. Jedna slečna si sadla, pýtam sa, čo sa stalo, ale nerozumela som, čo povedala, pretože bol hluk. Opakujem otázku a ona ticho. Nič zlé si neurobila, len mi zopakuj, čo si povedala. Päť minút som nemohla z nej dostať ani mäkké „f“.

Naveľa jemným tenkým hláskom niečo povedala. Zase som nerozumela, nakoniec som s natiahnutými ušami počula, že ju bolí noha a nemôže stáť. No, veď to mi mohla hneď povedať. A nie sa tváriť, že koniec sveta je za rohom! Veľmi ťažko prežívajú neúspech, napríklad pri súťaži. Aj naše deti sú smutné, aj sa rozplačú, keď nevyhrajú, ale tieto dievčatá všetko veľmi ťažko znášajú. Sú hneď nešťastné a najhoršie, že nič potom nehovoria.  

Čo oficiálne robíš?

Oficiálne učím dievčatá v centre anglický jazyk, venujem sa im vo voľnom čase a pomáham aj v projekte Adopcia na diaľku. A baví ma to. Veľmi. I keď je to niekedy ťažko, 23 dievčat od 6 do 17 rokov učiť. Sú rozdelené na dve skupinky, ale aj tak je vekové rozpätie dosť veľké. Najťažšie je, že nevedia čítať, naučia sa celé vety v škole naspamäť a vedia, čo majú napísané v zošite. Preto sa snažím čo najviac času venovať čítaniu a abecede. Precvičujeme slovíčka, ktoré preberajú v škole.

Vyrábam rôzne pomôcky, píšem slovíčka na kartičky, hráme sa pexeso alebo kto najviac slov správne prečíta, niekedy je odmena cukrík, niekedy nálepka. Keď sa im darí, tak sa tešia a chcú čítať, no keď príde neúspech, že nevedia niektoré slovíčko, sme zase naspäť v krajine mlčania.

Si stále medzi deťmi... spomínala si mnohé zvláštnosti...

Okrem toho, že sú „tiché“, keď netreba, sú celkom ako naše deti, hravé, veselé, smutné, ... Zvláštnosti? Nemajú mená ako my, že podľa priezviska vieme, že títo ľudia sú z jednej rodiny. Dieťa dostane meno v lokálnom jazyku a druhé „normálne“, také anglické. Každé meno niečo znamená. Napríklad jedno dievčatko má meno Aromborach, čo znamená „stretla som zlú ženu“. Mená matky dávajú podľa toho, čo prežili pred počas alebo po pôrode.

Tiež niekto má meno „Veľké utrpenie“, pretože pôrod bol ťažký. Jednu matku opustil muž s dvomi deťmi, iný jej sľuboval, že sa o nich postará, keď otehotnela, opustil ju aj on. Dieťaťu dala meno, ktoré v preklade znamená „Odpustenie“. Jedno dieťa sa volá Malakoš – „prišla na tréning“. Kňazi sa snažia robiť osvetu a vysvetľujú matkám, aby deťom dávali pozitívne mená, pretože meno im dávajú na celý život.

Aký je bežný deň týchto detí, aké sú ich hry?

Ráno vstanú, hygiena, tabletky, raňajky, spoločná modlitba a škola, prichádzajú na obed, po obede sa staršie vracajú do školy a prichádzajú okolo piatej alebo aj pol šiestej. Pred večerou sa okúpu, spoločne sa pomodlíme, navečerajú sa a každý deň po večeri si robia úlohy alebo máme angličtinu alebo sa hráme.

Cez víkend je režim trošku iný, v sobotu doobeda je veľké pranie, v lavóroch, ručne, každá si perie sama, najmenším dievčatám pomáhajú staršie, pred obedom máme informatiku, dievčatá sa učia používať počítač, ale len tie staršie, od tretieho ročníka. Poobede majú oddych, pozbierajú si prádlo, po večeri je nácvik spevu na nedeľnú sv. omšu alebo si pozrieme rozprávku večer. V nedeľu po sv. omši majú čas na hranie, poobede teraz v pôste sa modlíme krížovú cestu. Po večeri sa ešte pripravujú do školy alebo sa hráme.

Často sa hrajú s kamienkami, vyrábajú si bábiky z vlastného oblečenia, keď sa pohrajú, zase sveter alebo tričko rozložia a môžu nosiť. Obľúbený je futbal a vybíjaná. Teraz máme kocky sťaby lego, tak stavajú domčeky a všeličo. Veľmi rady kreslia. Obyčajne jedia „pošo“, je to z kukuričnej múky, vyzerá to ako veľmi hustá krupica, k tomu ryby, kapustu, fazuľu, „greens“ – to sú zelené listy z určitých rastlín uvarené, ryžu, kozie a kuracie mäso. V centre sa snažíme aby mali pestrú stravu, pretože užívajú ťažké lieky a potrebujú byť silné.

Uganda je veľmi  chudobná. Si tam šťastná?

Som tu šťastná. Mám svoju izbu, mám čo jesť, mám stále čo robiť, mám aj pripojenie na internet, tak aká chudoba? Som zvyknutá žiť skromne. Pamätám si dni pred výplatou, keď som chodila po obchode na Slovensku s 2 eurami a rozmýšľala, čo si kúpim na večeru a prípadne, aby mi zostalo aj na raňajky. Nie som bohatá, ale Pán sa vždy postará, pridá aj navyše a plní naše sny.

Odosielam Váš hlas...
Zatiaľ nehodnotené. Budete prvý!
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
O AUTOROVI

Mária Kohutiarová

Stále predovšetkým manželka, 7x mama, človek pre druhých. Chcem aj prostredníctvom riadkov priniesť presvedčenie, že svet je úžasné miesto a mať deti a rodinu je to najlepšie, čo nám mohlo byť dané.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Kvôli strachu z pôrodu som skončila u terapeuta
14.05.2019   0
Teraz viem, že prežitá skúsenosť z pôrodu je vlastne trauma, veď sa bojovalo o život môjho dieťaťa. Preto sa cítim bezmocná a mám obavy, že ak sa niečo stane, nebudem vedieť pomôcť svojmu dieťaťu.
SZČO a materská
12.05.2019   0
Má SZČO nárok na materské? Musí prerušiť alebo zrušiť živnosť, keď poberá materské? Aké sú podmienky nároku na materské? Ako sa vypočíta materské SZČO? Mám nárok na materské, ak mám podlžnosti na poistnom?
Zrušili poplatky pri pôrode. K štátnym nemocniciam sa pridal aj Žilinský kraj
08.05.2019   0
Od polovici mája ušetria rodičia desiatky eur v Čadci, Liptovskom Mikuláši, Kubíne a Trstenej.
babetko
Vyhrajte detský tábor STROJ ČASU od Dôvery (03 kolo)
20.05.2019   0
Vyhrajte detský tábor na august v Námestove. Losujeme každý týždeň nového výhercu.
Pre svokrovcov nie sú moje deti dosť dobré
17.05.2019   1
„Tie Zuzankine dievčence sú také šikovné. Predstav si, na karneval si sami vyrobili masky. Miška má samé jednotky. A popri tom každý deň stíha nejaký krúžok.“ Zuzkine deti sú naozaj čo do kvality tie najlepšie pod slnkom. Môj svokor oceňuje iné veci. „Jaj, tie poslúchajú! NA SLOVO! Len pozrieš a už vyskočia. A ako pomáhajú, že?“
Nedojčím, a všetci okolo mňa to riešia
13.05.2019   0
Máločo žene prekáža tak, ako keď sa jej prsia stanú stredobodom rozhovorov celej rodiny. Každý, od pratety z Michaloviec až po bezdetnú sesternicu Janku, ktorú vídam len na facebooku, rieši po mojom pôrode jedinú otázku: Prečo nedojčím?
detské choroby
Astma
14.05.2019   4
Astma postihuje 10% detí. Aké sú príčiny tejto choroby? Ako sa prejavuje? Ako ju liečiť? Dá sa astme predchádzať?
Mrľa detská
03.05.2019   0
Mrle žijú v čreve človeka, o ktoré sa prichytávajú ústnym otvorom a živia sa bunkami čreva a rôznymi baktériami. Deťom spôsobujú nemalé problémy.
7 rád, ako ochrániť dieťa pred kliešťami
27.04.2019   0
Po šatách vám môžu kliešte loziť aj niekoľko hodín. Kliešte sú slepé, obete si vyhľadávajú podľa dychu alebo podľa niektorých látok v pote.
zvery
Ako správne osloviť, či volať ovcu
09.05.2019   0
No jednoduché to nie je. Samica ovce domácej sa nazýva bahnica. Samec je baran a ich mláďatko sa volá jahňa. Čo je potom baránok?
Upratovači v akváriu
05.05.2019   0
Riasy, nečistoty, nánosy a zbytky potravy. Postačí niekoľko dní až týždňov a z vášho klenotu je vec blízko podobná žumpe. S podobným stavom nám dokážu pomôcť ryby, ktorých hovorovo voláme „upratovači“.
O čom mačky snívajú
27.04.2019   0
O čom zvyknú mačky a mačiatka snívať? Sú ich sny úplne iné ako tie naše? Mávajú aj zlé sny? Vraj existujú aj námesačné mačky. Je to možné?