ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
ŽenaRozhovor s osobnosťou

Dlho som po misiách túžila

 Mária Kohutiarová   31.03.2014   0

Jej rozhodnutie odísť do Afriky nás všetkých zaskočilo. Veselá kopa, ktorá naučila háčkovať na prste už aj „svoje“ dievčatá v Ugande, už druhý mesiac pomáha v  centre pre deti pozitívne na HIV.

O deťoch, ceste k nim a všetkom, čo s tým súvisí, písala Janka Čížová.

Ako sa obľúbená učiteľka angličtiny z celkom fajn ZŠ dostane zrazu do Ugandy?

Božie cesty nie sú našimi cestami a Bohu je všetko možné. Vyrastala som obklopená náboženskou literatúrou, časopismi, ktoré môj starký odoberal. Raz mi starký ukazoval fotku misionára v Zaire, že pozri, toto je môj kamarát, od nás z dediny, teraz je v Afrike. Prečítali sme si článok a odpovedali na výzvu poslať pohľadnice s kvetmi.

Napísala som, kto je môj starký a brat Štefan Gazdík odpísal. Keď prišiel na Slovensko, každé dva roky, vždy sme sa stretli. V listoch ma často volal na misie, aby som prišla aspoň na toľko rokov, koľko má môj starký. Vtedy sa starký veľmi bál o mňa, že odídem a zomriem niekde. Túžba po misiách bola v mojom srdci veľmi dlho. Aj preto sa zapájam do koledovania Dobrá noviny s deťmi u nás v dedine.

Len možnosť ísť reálne na misie bola vzdialená, niektoré projekty mali vekovú hranicu, iné projekty mali ročnú prípravu, ale pri mojich aktivitách v eRku, organizovaní rôznych akcií, som si nevedela predstaviť, že sa budem rok pripravovať na misiu. Pár rokov som bola v Anglicku, potom som začala študovať na VŠ na Slovensku, zamestnala som sa ako učiteľka a po troch rokoch, keď mi končila zmluva, som mala pocit, že nemám zostať ďalej pracovať na mojej škole. 

Nevediac čo bude, odovzdala som situáciu Bohu a vedeniu som oznámila začiatkom roka 2013, aby so mnou nepočítali v ďalšom školskom roku. V máji som si prečítala oznam, že Slovenská katolícka charita hľadá dobrovoľníka do Ugandy, napísala som email a už všetko išlo veľmi rýchlo.

Si na misii už druhý raz. Čo ťa znovu prekvapilo, čo je iné, ako u nás?  

Znovu ma prekvapuje, keď dievčatá nereagujú na moje otázky, iba sklonia hlavu a sú ticho. Keď chcem, aby niečo prečítali, znovu to isté. Myslím, že sa boja, že nevedia, a tak ani neskúsia. Stále ma to prekvapí. No, keď dlho nič nehovoria, začne ma to aj hnevať. Minule sme išli spievať ukazovačku, požiadala som ich, aby sa postavili. Jedna slečna si sadla, pýtam sa, čo sa stalo, ale nerozumela som, čo povedala, pretože bol hluk. Opakujem otázku a ona ticho. Nič zlé si neurobila, len mi zopakuj, čo si povedala. Päť minút som nemohla z nej dostať ani mäkké „f“.

Naveľa jemným tenkým hláskom niečo povedala. Zase som nerozumela, nakoniec som s natiahnutými ušami počula, že ju bolí noha a nemôže stáť. No, veď to mi mohla hneď povedať. A nie sa tváriť, že koniec sveta je za rohom! Veľmi ťažko prežívajú neúspech, napríklad pri súťaži. Aj naše deti sú smutné, aj sa rozplačú, keď nevyhrajú, ale tieto dievčatá všetko veľmi ťažko znášajú. Sú hneď nešťastné a najhoršie, že nič potom nehovoria.  

Čo oficiálne robíš?

Oficiálne učím dievčatá v centre anglický jazyk, venujem sa im vo voľnom čase a pomáham aj v projekte Adopcia na diaľku. A baví ma to. Veľmi. I keď je to niekedy ťažko, 23 dievčat od 6 do 17 rokov učiť. Sú rozdelené na dve skupinky, ale aj tak je vekové rozpätie dosť veľké. Najťažšie je, že nevedia čítať, naučia sa celé vety v škole naspamäť a vedia, čo majú napísané v zošite. Preto sa snažím čo najviac času venovať čítaniu a abecede. Precvičujeme slovíčka, ktoré preberajú v škole.

Vyrábam rôzne pomôcky, píšem slovíčka na kartičky, hráme sa pexeso alebo kto najviac slov správne prečíta, niekedy je odmena cukrík, niekedy nálepka. Keď sa im darí, tak sa tešia a chcú čítať, no keď príde neúspech, že nevedia niektoré slovíčko, sme zase naspäť v krajine mlčania.

Si stále medzi deťmi... spomínala si mnohé zvláštnosti...

Okrem toho, že sú „tiché“, keď netreba, sú celkom ako naše deti, hravé, veselé, smutné, ... Zvláštnosti? Nemajú mená ako my, že podľa priezviska vieme, že títo ľudia sú z jednej rodiny. Dieťa dostane meno v lokálnom jazyku a druhé „normálne“, také anglické. Každé meno niečo znamená. Napríklad jedno dievčatko má meno Aromborach, čo znamená „stretla som zlú ženu“. Mená matky dávajú podľa toho, čo prežili pred počas alebo po pôrode.

Tiež niekto má meno „Veľké utrpenie“, pretože pôrod bol ťažký. Jednu matku opustil muž s dvomi deťmi, iný jej sľuboval, že sa o nich postará, keď otehotnela, opustil ju aj on. Dieťaťu dala meno, ktoré v preklade znamená „Odpustenie“. Jedno dieťa sa volá Malakoš – „prišla na tréning“. Kňazi sa snažia robiť osvetu a vysvetľujú matkám, aby deťom dávali pozitívne mená, pretože meno im dávajú na celý život.

Aký je bežný deň týchto detí, aké sú ich hry?

Ráno vstanú, hygiena, tabletky, raňajky, spoločná modlitba a škola, prichádzajú na obed, po obede sa staršie vracajú do školy a prichádzajú okolo piatej alebo aj pol šiestej. Pred večerou sa okúpu, spoločne sa pomodlíme, navečerajú sa a každý deň po večeri si robia úlohy alebo máme angličtinu alebo sa hráme.

Cez víkend je režim trošku iný, v sobotu doobeda je veľké pranie, v lavóroch, ručne, každá si perie sama, najmenším dievčatám pomáhajú staršie, pred obedom máme informatiku, dievčatá sa učia používať počítač, ale len tie staršie, od tretieho ročníka. Poobede majú oddych, pozbierajú si prádlo, po večeri je nácvik spevu na nedeľnú sv. omšu alebo si pozrieme rozprávku večer. V nedeľu po sv. omši majú čas na hranie, poobede teraz v pôste sa modlíme krížovú cestu. Po večeri sa ešte pripravujú do školy alebo sa hráme.

Často sa hrajú s kamienkami, vyrábajú si bábiky z vlastného oblečenia, keď sa pohrajú, zase sveter alebo tričko rozložia a môžu nosiť. Obľúbený je futbal a vybíjaná. Teraz máme kocky sťaby lego, tak stavajú domčeky a všeličo. Veľmi rady kreslia. Obyčajne jedia „pošo“, je to z kukuričnej múky, vyzerá to ako veľmi hustá krupica, k tomu ryby, kapustu, fazuľu, „greens“ – to sú zelené listy z určitých rastlín uvarené, ryžu, kozie a kuracie mäso. V centre sa snažíme aby mali pestrú stravu, pretože užívajú ťažké lieky a potrebujú byť silné.

Uganda je veľmi  chudobná. Si tam šťastná?

Som tu šťastná. Mám svoju izbu, mám čo jesť, mám stále čo robiť, mám aj pripojenie na internet, tak aká chudoba? Som zvyknutá žiť skromne. Pamätám si dni pred výplatou, keď som chodila po obchode na Slovensku s 2 eurami a rozmýšľala, čo si kúpim na večeru a prípadne, aby mi zostalo aj na raňajky. Nie som bohatá, ale Pán sa vždy postará, pridá aj navyše a plní naše sny.

Odosielam Váš hlas...
Zatiaľ nehodnotené. Budete prvý!
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
O AUTOROVI

Mária Kohutiarová

Stále predovšetkým manželka, 7x mama, človek pre druhých. Chcem aj prostredníctvom riadkov priniesť presvedčenie, že svet je úžasné miesto a mať deti a rodinu je to najlepšie, čo nám mohlo byť dané.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Pôrod v Krompachoch bol neuveriteľný zážitok
21.03.2019   0
Prvotný šok pre mňa bol, keď sa ma nesmierne milá sestra spýtala, či už mám pripravený pôrodný plán, aby si ho so mnou primárka mohla prejsť, keď prídem na návštevu do pôrodnice. Všetci vieme, že na Slovensku sú pôrodné plány vnímané ako spísané výmysly premotivovaných biomatiek, ktoré sa silou – mocou snažia kafrať skúseným pôrodníkom do roboty. S malou dušičkou sme si pred pôrodom urobili rodinný výlet do Krompách. Vyhľadali sme ordináciu pani primárky, sadli sme si spolu k stolu a prechádzali moje papiere.
V Ružinovskej nemocnici bol skvelý personál, chýbala mi však podpora v dojčení
19.03.2019   2
V Ružinovskej nemocnici v Bratislave som rodila v máji minulého roku. Bolo to dobré, ale bolo by ešte čo vylepšovať. Hlavne v informovanosti sestier, čo sa dojčenia týka. Majú informácie staré 20 rokov. Ostatné veci boli fajn, ale pre tento problém by som sem rodiť druhý raz nešla.
Skoncujte s klišé dokonalej matky, ktorá musí byť nutne naplnená šťastím
18.03.2019   6
Depresia post-partum sa týka mnohých mamičiek a predovšetkým prvorodičiek. Takáto depresia sa dá rozdeliť do viacerých kategórií:
babetko
Pohodový ocko verzus ukričaná a nervózna mama
25.03.2019   0
Sťažovala sa mi kamoška. Vraj jej muž odmieta prebaľovať, kúpať a krémikovať zaparený zadok. Keď má synovi uvariť tekvicový prívarok, dá mu miesto neho Pribináčik. Odmieta ho šatkovať, vraj je to trápne. A keďže kočík kamoška z presvedčenia nekúpila, každodenné prechádzky ostali na ňu. U nás doma je to podobné. Muž sa síce varenia a plienok nezľakol, ale...
Troska v ogrcanom pyžame, ktorá si nestihla ráno umyť zuby. Vitajte na materskej
22.03.2019   0
Narodí sa vám dieťa a príde moment, keď si namiesto reklamy na materstvo budete pripadať ako troska v ogrckanom pyžame. Zavretá medzi štyrmi stenami. Len vy a dieťa.
Výrazy, ktoré by mali poznať najmenšie deti a uľahčia nám každodenný život
21.03.2019   0
Keď rozprávame s dieťaťom, pomenúvame veci a deje okolo neho, na základe ktorých si vytvára isté schémy, ako funguje svet.
detské choroby
Tuberkulóza
22.03.2019   1
Tuberkulóza, jej príznaky, prevencia, liečba.
Hnačka
12.03.2019   9
Hnačka je časté vylučovanie abnormálne riedkej alebo vodnatej stolice. Kým u dojčiat ide o závažný stav, u starších detí zvyčajne nebýva dôvodom na znepokojenie.
Akútna bronchitída – Akútny zápal priedušiek
08.03.2019   2
Vyskytuje sa v každom období detského veku. Maximum prípadov je v jesenných a zimných mesiacoch. Začína sa "nádchou."
zvery
Žiť zdravšie? Pomôže vám šteniatko alebo mačiatko!
19.03.2019   0
Zvierací člen rodiny sa za starostlivosť môže odmeniť aj pevným zdravím, dobrou náladou či lepším zamestnaním. Že v tom všetkom nemôže mať labky? Štúdie amerických, austrálskych a britských vedcov tvrdia, že áno.
Preč s alergiou alebo zvieratá v domácnosti
05.03.2019   0
Deťom, ktoré boli alergické na mačky a psy lekári odporúčali chovať škrečkov alebo iných hlodavcov.
Fretka nie je zvieratko pre každého
26.02.2019   2
Len máloktoré dieťa vie, že na konci vodítka, to malé, chlpaté a veselé zvieratko, je fretka. Väčšinou si aj od mnohých dospelých vypočujem, že venčím potkana, vydru, malého psa, krtka, mačku alebo iné zvieratko.