Denisa Zlevská: Nebojme sa odkryť doma karty a povedať, že tieto Vianoce budú iné

Pre rodiny v koronovom období vymyslela so svojím manželom výnimočný rodinný kalendár kRok plný aktivít, ktoré pomôžu vyvážiť stres a prinesú novú dynamiku do vzťahov.

Krátko pred Vianocami sme sa rozprávali o tom, čo znamená šťastná rodiny a ako ju môžeme vytvoriť medzi sebou jednoducho a prirodzene.

Dotkli sme sa tém, ktorými v tomto období prechádzajú manželské páry, rozprávali o sexualite a aj o tom, v čom sa líšia očakávania žien a mužov v partnerstve.

Blížia sa sviatky. Čas, keď rodina komunikuje a trávi viac času spolu. V čom sú tieto sviatky iné ako ostatné dni v roku?

Okolo nás je mnoho sloganov – Vianoce sú o spokojnosti, o láske, o tom, že si nemáte dávať len veci, ale aj pozornosť. Táto atmosféra nás určite trochu ovplyvňuje, nalaďuje na vzájomnú blízkosť.

Vianoce sú o rodine. Spoločné stolovanie a krásne rodinné rituály – to všetko k tomu patrí. Keď už je všetko napečené, pripravené, zapnú sa rozprávky či koledy a život sa trochu spomalí.

Sme “sviatočne” vyradení zo stereotypu, v ktorom fungujeme v priebehu roka. Máme vzácny priestor robiť čosi iné, čo nám spríjemní ono bytie spolu.

Na druhej strane sú Vianoce rizikové obdobie.

Pre disfunkčné rodiny vie byť toto obdobie plné napätia. Koniec koncov, to nám ukázala aj korona. V rodinách, ktoré musia byť zrazu spolu, je oveľa viac príležitostí na hádku, konflikt.

Nemáte kam ujsť, ste nútene doma. Korona znamená, že ste v karanténe, je lockdown alebo pracujete na home office, a  teda nemáte možnosť odísť. S Vianocami v tomto období sa to ešte násobí.

Vianoce znamenajú, že máme prázdniny, a zase sme len spolu. Pre niekoho byť spolu znamená, že si spolu užijeme, pre niekoho utrpenie. Záleží, aké vzťahy máme počas celého roka.

Obdobie korony máme už trištvrte roka. Sme spolu, aj keď už by sme potrebovali svoj priestor. Nestal sa z rodinnej pohody strašiak?

Je to tlak. Pokiaľ ale na vzájomných vzťahoch pracujeme v priebehu roka, nie je to len vianočná investícia. Záleží, ako komunikujeme, či spolu trávime čas, či je vo vzťahu vďačnosť, odpustenie.

Ak je toto prítomné v rodine aj počas roka, nezaskočí nás, keď sme odrazu len spolu. Je prirodzené mať chuť byť so širšou rodinu, priateľmi, ale nie je ani zaťažujúce, keď sme štyria alebo piati zase doma.

Prečítajte si aj: Už päťročné deti sa boja, že zomrú na koronavírus

Na čo by sa členovia rodiny mali v týchto dňoch vo svojich vzťahoch zamerať a možno tu viac investovať?

Podľa mňa pandémia priniesla do rodín výzvu znovu sa vzájomne spoznávať a nájsť nové cesty, ako byť spolu a „nezabiť sa“ či dokonca – „užiť si to spolu“. A ako sa teda viac spoznať?

Staňme sa opäť zvedavými na tých, ktorých máme okolo seba a podnikajme “dobrodružné výpravy” v našich vzťahoch. Rozprávajme sa, pýtajme sa všakovaké otázky, zaujímajme sa o názory, spomínajme.

Aby sa toto dobrodružstvo podarilo, buďme na prvom mieste ochotní skôr počúvať ako veľa rozprávať, buďme otvorení na rôznorodosť odpovedí a názorov. Otvorme sa spoločnej zábave a hľadajme medzi sebou malé dôvody pre radosť.

Robme spolu veci, ktoré sme dlho odkladali a hovorili: “keď budeme mať čas tak…”. Veľa sa hrajme a nájdime si čas na spoločný relax a oddych.

Ozývajú sa teraz manželia, resp. rodiny terapeutom častejšie?

Áno. Pripisujem to na vrub korone, tomu, čo žijeme teraz. Predtým ste sa mohli vykecať, vysťažovať z problémov v manželstve kolegyni v práci, teraz to nie je možné. Mohli ste ísť do posilňovne, a tam ste sa vycvičili z problémov“, to je teraz nemožné.

Mnohé veci, ktoré nám pomáhali zvládať stres, teraz nie sú dostupné. Aj keď nie sme neboli vzťahovo naplnení vo vlastnej rodine, nebolo to také neznesiteľné, lebo sme mali nejaký únik. Pre mnoho rodín bol tento „ventil“o životne dôležité.

Napríklad ak sú manželia spolu len kvôli deťom, a sociálny život majú inde, tak je korona veľký pretlak. To sú klienti, ktorí sa ozývajú najčastejšie. Domnievam sa, že korona je zrkadlo, ktoré ukazuje, ako nám spolu je.

Takže predtým sme vedeli aj nedokonalé manželstvo vyvážiť inými vzťahmi, a zrazu nám táto možnosť neostala?

Áno, presne tak.

Kto pociťuje väčší tlak – muži či ženy?

U mužov, ktorí sú živiteľmi rodiny – ak je problém s hlavným príjmom, je to obrovský tlak. Na druhej strane u nás máme spoločenskú klímu, keď je investícia do rodiny viac na strane maminy.

Zrazu sú deti stále doma, učia sa, nemajú voľnočasové aktivity. A to je veľmi náročné.

Veľký problém predstavuje aj finančná stránka v rodine. Ako sa v takej chvíli naladiť na Vianoce?

Základom pokojných sviatkov je dobrá a otvorená komunikácia manželov. Oni si vedia povedať, v akej situácii sa nachádzajú. Možno nebudú Vianoce také pompézne a plné darčekov, ako to bývavalo, ale to sú všetko veci, ktoré si vieme odkomunikovať.

Príprava na Vianoce nespočíva len v tom, čo máme na stole a pod stromčekom, ale napríklad, akým spôsobom si dáme finančné limity. Alebo že s deťmi odkryjeme karty, a povieme si, že tieto Vianoce nebudú darčeky, na aké sme si zvykli.

Netreba sa tváriť, že je kvôli vianočnej atmosfére všetko tak, ako bolo. Niektorým krachujú firmy, iní prišli o prácu. Bolo by skôr nezodpovedné, aby minuli viac, než na čo majú.

Nebudú Vianoce smutnejšie?

Skromnejšie neznamená, že si nemôžeme byť blízko v maličkostiach – v kolede, spoločnej hre, prechádzke. Maličkosti budujú vzťahy, sú čarom rodiny, sú to, na čom záleží.

Keď sa spýtate detí, čo je dôležité v rodine, neodpovedia, že vianočné darčeky. Dôležité je, keď sa mama a oco majú radi, keď spolu rodina niekam ide, keď je sranda, sme spolu a je nám dobre.

Prečo je z roka na rok ťažšie navodiť na Vianoce jednoduchú, a predsa autentickú atmosféru?

Myslím, že Vianoce môžu byť sviatkom rodinnej spolupráce. Aj deti môžeme viesť k tomu, že Vianoce sú niečo, čo si vytvárame spolu.

Či už je to spoločná pohľadnica, pečenie, darček, prichystanie sviatočného stola. Vtedy odkloníte to nutkanie k mamone, aby sme toho ako rodina mali viac a viac.

Práve to SPOLU vytvára vianočné čaro. Jasné, že to spolu nefunguje, ak sa spoliehame len na Vianoce. Sviatky nedobehnú, čo sa nedialo celý rok. Ak sme spolu celý rok nič nerobili, žiadne čaro Vianoc to nezachráni.

Prečítajte si aj: Zuzana Mračková: Ku koncu som zvracala desaťkrát denne

Pre rodiny ste pripravili nápad – rodinný kalendár. Čo je jeho úlohou?

Sústredenie na podstatné veci ako sú vďačnosť, vzájomné ocenenie, sústredenie na to, čo sa nám podarilo, čo sme zvládli. Uvedomenie, že aj ja dokážem robiť dobré veci pre iných.

Kalendár prináša jednoduchou formou podstatné veci. To je jeho zmyslom. Kalendárom si budujete návyky šťastných rodín. Návyky a kalendár sme spojili, nie preto, že musíte začať v januári, ale preto, lebo návyk sa vytvára v čase. Nestačí niečo urobiť raz, treba veci opakovať, aby sa nám dostali pod kožu.

Kalendár však nie je len o vážnych veciach. Obsahuje napríklad kartičky s hrami, ktoré rozvíjajú tímového ducha. Rodina, ktorá sa dokáže zabávať a hrať, je zdravá rodina.

Súčasťou kalendára sú aj jednoduché relaxačné techniky vhodné pre všetkých v rodine. Sme v stresovom období a je dôležité vedieť ho ventilovať.

Tým nástrojom je relaxácia. Nestačí sa baviťhorekovať, koľko stresu je okolo nás – urobme s ním niečo.

Nevytrácajú sa z rodiny práve hry?

To sa mení od rodiny k rodine. Tým, že sme boli doma, začali rodičia hľadať, čo idú s deťmi robiť. Trochu sa k nám vracajú spoločenské hry, kreatívne hand-made aktivity. Potrebovali sme deti zabaviť a spomenuli sme si – aha, to sa dá aj takto.

Hry, ktoré sme my pridali do kalendára, sú výnimočné v tom, že ich hrajú všetci. Nie sú len pre deti. Je tam napríklad ponožková hra, pri ktorej musíte ponožky presúvať, poskladať – úplne jednoduchá sranda pre celú rodinu.

Čaro je v tom, že sa nehráme kvôli deťom, hráme sa spolu. To sa možno vytráca a to chceme opäť priniesť na scénu.

Prečo?

Rodičia sa často stavajú do úlohy animátora. ktorý pre deti robí program. Cieľom nášho kalendára je vrátiť rodiny do spoločnej hry.

Prečo je dôležité, aby rodič vystúpil z úlohy animátora?

Práve pre spoločný zážitok, ktorý vytvára tímovosť. To je to, na čo sa spomína. Väčšinou nespomíname na to, čo nám rodičia zorganizovali, ale čo sme s nimi zažili.

Ako motivovať ku hre aj v rodine, kde sú ostatní možno lenivejší, nechce sa im?

Najdôležitejšie je vyjsť s kartami na stôl. Prečo som hru doniesla, čo je mojím zámerom. Povedať: poďme obnoviť niečo dôležité, skúsme ísť za hranicu našej zabehanej rutiny a vyskúšajme čosi nové.

Čo keď sa niekto z rodiny nezapojí? Napríklad mám tri deti, dve sa zapoja, tretie nechce. Nevadí, poďme do toho aj tak. Ak sa nadchne rodina, stiahne aj menej zanieteného člena.

Vytvorili ste kalendár, aby bola rodina viac spolu. Uniká nám spoločný čas?

Uniká nám ľudskosť. V rodinách je málo zázračných slovíčok ako prepáč, odpusť, ďakujem. Chýbajú rozhovory o tom, čo sme zvládli, čo sme sa naučili. Skôr nás valcuje prebytok kritiky a hodnotenia.

Viac sa rozprávame, čo treba urobiť, čo sa nestihlo vybaviť. Sme skôr v organizácii než vo vzťahoch, ktoré nás skutočne prepájajú.

Aké návyky rodinného šťastia si môžeme prostredníctvom kalendára vytvárať?

Kalendár má za cieľ pomôcť rodinám zvládať túto nepredvídateľnú dobu a prináša štruktúru do chaosu. Všetko veľmi prirodzene, zábavne a prakticky.

Používaním kalendára si rodiny vybudujú dôležité rituály, ktoré sa spájajú s rodinným šťastím ako napríklad spoločný rozhovor a plánovanie, zvyk vzájomne si hovoriť slová ocenenia a uznania – vnímať dobré stránky členov vašej rodiny.

Alebo návyk vedome robiť dobré skutky a všímať si potreby druhých okolo nás. Či sústredenosť na to, čo sme v rodine zvládli a čo sa nám podarilo, namiesto večnej kritiky a bedákania nad tým čo sme nestihli či porovnávania s tým, čo lepšie majú druhí.

Prečítajte si aj: Alexandra Hovancová: Monitor dychu potrebovalo 6 detí. Lekár mi predpísal jeden

Niekedy je náročné udržať sa na ceste zmeny po celý rok. Ako to zvládnuť?

Súčasťou kalendára je mobilná aplikácia pre rodičov. Aplikácia je akýmsi virtuálnym sprievodcom pre rodičov na ceste k rodinnému šťastiu, ktorá obsah kalendára rozširuje.

Rodičia v nej nájdu povzbudenia do výchovy a rodinného života, ďalšie nápady pre trávenie spoločného času, hry, relaxácie, ale aj podcasty s rôznymi zaujímavými hosťami na témy rodinného šťastia.

Kalendár s mobilnou aplikáciou je skutočne skvelý nástroj na posilnenie rodiny a vzájomných vzťahov.

V súčasnosti sa tlačí na to, aby bol každý z nás individuálna rozvinutá osobnosť. Neodtŕha nás to od rodinného života?

Ak sa sebarozvoj stane materialistický, minuli sme sa cieľu. Aj sebarovzoj robíme pre nejaký zmysel, nielen aby sme boli rozvinuté osobnosti. Ak máme byť ako ľudia kvalitnejší, tak tú kvalitu pocítime v prvom rade v medziľudskom kontakte.

Zháňanie sa za sebarozvojom cez kurzy, knihy, koučingy iba samoúčelne je len materialistický trend. Je to fajn, ak viem, že tá kvalita sa odráža vo vzťahoch, ktoré žijem.

Aktivita ako kalendár je spôsob, ako sa posúvať spoločne. Nerobím to len so slúchadlami na ušiach, ale s celou rodinou. Niekedy sa však stáva to, že sa jeden mení, a druhý na zmenu nie je pripravený.

Prečo sa to deje?

Niekedy sa stáva, že je zmena veľké prekvapenie. Tak dlho žijeme v nejakých vzorcoch, až sa stane, že nám vyhovujú. Ak náhodou jeden začne robiť niečo iné, tak sa pýtame: “Čo?”

Niekedy si dokonca povieme: “To horšie je nám vlastne lepšie.” Zmena iného nás nutne pozýva k zmene seba. Ak partner začne ďakovať, ale dovtedy to nebolo v rodine zvykom, druhý bude pozerať a pýtať sa, o čo ide.

A keď dostane pozvanie, poď do toho so mnou, skúsme to spoločne, idete do zóny diskomfortu. Má to však svoj význam, aby jeden z manželov tento systém “narúšal”. Jedna zmena totiž potom vytvára ďalšie, väčšie zmeny.

Na základe čoho vidieť, že manželstvo potrebuje zmenu?

Na základe spätnej väzby od partnerov. Napríklad častá veta: koľkokrát ti to mám hovoriť…?, spojená so sklamaním či hádkou. Aj na základe nej Tu môžeme  vidieť, že nám spolu nie je dobre.

Na základe čoho vidieť, že manželstvo potrebuje zmenu?

Na základe spätnej väzby od partnerov. Napríklad častá veta: koľkokrát ti to mám hovoriť…?, spojená so sklamaním či hádkou. Aj na základe nej môžeme vidieť, že nám spolu nie je dobre.

S ktorými problémami sa v rámci poradenstva stretávate najčastejšie?

S nízkou angažovanosťou mužov a neochotou žien mať s nimi sex. Málokedy si to uvedomujeme, ale toto sú spojené nádoby.

Pokiaľ žena necíti angažovanosť muža ako rovnocenného partnera, tak to ovplyvňuje celý sexuálny život v manželstve. Väčšinou príde hádka, nedostatok bezpečia a žena potom nie je ochotná milovať sa s niekým, kto len sľubuje, a nič nesplní.

Muž sa cíti odmietnutý, nedôležitý a potom nie je ochotný niečo zmeniť, a sme v uzavretom kruhu.

Viac v rozhovore s témou: Prečo si v manželstve navzájom odmietame sex