Barbora Yurkovic: Štylistkou až na druhom mieste

Zvláda Malvínka takýto pestrý program dobre?

Vždy sa snažím prispôsobovať jej. Ako rastie, mení sa, menia sa jej potreby. Čo bolo ok pred mesiacom, už dnes nie je dobré.

Napríklad minulý týždeň sme mali dvojhodinové fotenie v bratislavskej zoo. Manžel ju vzal, prechádzali sa a pozerali zvieratká. To ju teraz veľmi baví.

Lenže v jednej chvíli som prešla okolo nich na aute a ona ma zbadala. Nevedela pochopiť, prečo som šla preč, a rozplakala sa tak, ako ešte nikdy.

Všetci vedia, že mám dieťa. Kto nie, tomu to poviem. Prioritou je pre mňa ona, nie práca. Každý to zatiaľ rešpektuje. Najmä ľudia, ktorí tiež majú dieťa. Tí to vnímajú veľmi pozitívne.

Ako sa vaše pracovné tempo zmenilo po narodení dcérky?

Mám na starosti rôzne projekty. Zakaždým je to s iným tímom, aj keď po rokoch sú niektoré spolupráce stabilné a opakuje sa zloženie ľudí na pľaci. Aj tak som však zakaždým v inom ateliéri, s inými ľuďmi, pre iného klienta.

Pred otehotnením som mala takýchto fotení aj deväť za týždeň. Bola som v práci šťastná, ťažko som hovorila nie. 

Keď sa narodila dcéra, ktorú sme plánovali, myslela som si, že budem pokračovať. Mala som svoj tím a asistentov. Chvíľu to šlo, ale na začiatku minulého roka, keď mala Malvína pol roka, som ochorela.

Vrátilo sa mi ochorenie štítnej žľazy, ktoré som už raz mala. Tentokrát sa to však zvrtlo, štítnu žľazu mi museli vyoperovať. 

Odvtedy šla práca bokom, pretože boli dni, keď som nedokázala stáť na nohách. Momentálne už trochu pracujem, ale dávam si čas. Hlavne si vyberám projekty, ktoré ma tešia. Čas je vzácny a učím sa venovať energiu len tam, kde sa mi to zdá správne.

Okrem ochorenia štítnej žľazy vás zastihli aj nepríjemné problémy s dojčením.

Áno. Začalo to po pôrode, keď nám trvalo asi dva mesiace, kým sme na to prišli a prestali bojovať. Nikdy som dojčenie nechcela vzdať. Brala som to tak, že inej cesty niet.

A keď sme si to začali užívať obe, ochorela som a musela som zo dňa na deň prestať dojčiť, pretože mi nasadili vysokú dávku liekov. Vtedy sme začali hľadať alternatívu za materské mlieko.

Skúšali sme viaceré značky, Sunar až ako posledný. To preto, že som si v strese a časovej tiesni ani nemohla pozrieť, čo ktoré mlieko obsahuje. 

Dnes by som Sunar volila ako prvý, pretože sa v ňom nachádza mliečny tuk, ktorý je z viacerých stránok dôležitý pre správny vývoj. Navyše mi okamžite zavoňal. Malvínka teda prešla na Sunar, keď mala šesť mesiacov.

Ako tú zmenu zvládla?

Nikdy nechcela ani len cumeľ, všetko silikónové vypľúvala. S fľašou bojovala statočne, jeden deň dokonca vydržala hladná a smädná. Skrátka, fľaša ani za nič. Skúšali sme aj lyžičky, ale nebola ešte na príkrmoch, takže ani to sa jej nepáčilo. 

Prvých pár dní si už potom počas dňa dala aj z fľašky, ale v noci sa chcela ešte dojčiť. Mali sme šťastie, po týždni sa jej začali tlačiť von štyri zuby naraz. Zrazu fľašku prijala. Zistila, že do nej môže hrýzť.

Dnes už má fľašku rada, vypýta si mliečko pred spaním, vypije, podá mi ju a uloží sa spať. Teraz sa mojkáme oveľa viac, ako keď som ju dojčila.

Materstvo so sebou prináša veľa zmien. Ktorá sa najviac dotkla vás?

Materstvo mi ukázalo moju pravú hodnotu. Učí ma mať rado samú seba a svoje telo. Užívať si chvíle v danom okamihu. Učím sa zdieľať svoj život s niekým iným.

Mám na seba aj viac času, ako som mala predtým. Všetko si viem lepšie zorganizovať, aj keď to je uhol pohľadu.

Záleží, aký život ste žili predtým. Materstvo mi tiež vzalo kúsok zdravia. Ale to je len odraz toho, že moje telo šlo na doraz preto, ako som predtým žila.

Ako s Malvínkou trávite čas, keď nepracujete?

Cez leto sme si radi robili výlety k vode, do hôr, na bicykel, trávili sme čas najmä v prírode. Teraz v zime to bude trochu náročnejšie. Ak sme doma, hráme sa rôzne hry, alebo mi pomáha starať sa o domácnosť, čo ju veľmi baví.

Čítame veľa kníh, chodíme na výstavy alebo do divadielka. Niekedy sme len my dve, niekedy ideme s malými kamošmi, je to naozaj rôzne. 

Ako sa o seba starajú slovenské mamičky, zvlášť keď sú na materskej?

Veľmi záleží od toho, akú prácu robili, a aký sú typ. Poznám ženy, ktoré museli chodiť upravené a nosili lodičky. Teraz na materskej si užívajú „teplákovú módu“, lebo vedia, že sa budú musieť vrátiť k elegancii. 

Poznám ale aj opak. Niektorým ženám materstvo otvorilo cestu k sebapoznaniu. Zrazu sa cítia viac sexi, chcú to ukázať. Je veľa iných, rôznych príkladov a je ťažké to zovšeobecniť. Základom je pôsobiť na verejnosti čisto.

To, že máme dieťa, nie je fér výhovorka na to, aby sme ospravedlňovali mastné vlasy a zaschnuté jedlo na tričku.

S príchodom zimy začína v našom šatníku nová sezóna. Čo by nám v ňom nemalo chýbať?

Túto sezónu uvidíte veľa teddy coats, čiže plyšových kabátov. Dizajnéri a predajcovia ich vybrali ako jeden z top kúskov sezóny. Celkom milé je vidieť mamu oblečenú rovnako ako jej dieťa, obe za medvedíkov.

Za mňa sú must have čižmy po kolená na stredne hrubom a stredne vysokom podpätku v inej ako čiernej farbe. Minule som napríklad natrafila na smaragdovozelené z brúsenej kože, fakt pekné. 

V tejto sezóne určite objavíte tlmené farby – tmavozelenú, bordovú, béžovú a oversize strihy. Budú sa nosiť pleteniny a nové materiály, napríklad plyš. Zo vzorov budú vládnuť zvieracie potlače. 

Dnes sa veľa hovorí o udržateľnej móde a ekológii. Ako túto tému vnímate vy ako štylistka?

V živote sa snažím byť ohľaduplná k iným, aj k zemi. Viete, že na jedno tričko sa minie až 2500 litrov vody? Toľko vody vypije štvorčlenná domácnosť za jeden rok.

A keď pozriete do svojej skrine, koľko tričiek v nej máte? Stačí, ak si jeden človek uvedomí súvislosti, a potom to už ide ľahšie. 

Momentálne na slovenskom trhu vidieť veľký rozmach domácich značiek, ktoré stavajú na tejto filozofii. Takže určite je z čoho vyberať.

Sú tu dizajnéri, ktorí dokážu vytvoriť kolekciu zo zbytočných kúskov z továrne. A vôbec sa to nevylučuje s luxusným dojmom, ktorým chce v tejto dobe takmer každý pôsobiť.

Keď sa štylistka stane mamou, a ešte keď má dcérku, musí si to poriadne užívať.

Musím povedať, že áno. Určite je to aj preto, že si tým kompenzujem svoju prácu. Navyše dieťa je vaším obrazom a ja sa do nej akosi podvedome reflektujem.

Už teraz je podsúvam to, o čom si myslím, že je estetické. Lebo nie je tričko ako tričko. Zároveň sa však orientujem prevažne na módu od dizajnérov.

Aj v detskej móde je teraz rozmach nových značiek, ktoré robia veci na profesionálnej úrovni, a nie niekde na kolene. Vidíte za tým kus práce a viete, kto ju spravil.