Zomrel si v nedeľu

Zomrel si v nedeľu. Skoro ráno, v takom Tvojom obvyklom čase, kedy Ťa inokedy zvykla zobudiť prostata a potom si si vonku na terase zapálil jednu, dve. A keď si sa vrátil dnu, už si sa len prevaľoval, kým nevstali naše mravce a neprišli sa k Tebe zohriať.

Zomrel si v nedeľu.

To boli prvé slová, ktoré som si povedala sama pre seba, keď som v to ráno bezcieľne chodila krížom krážom po dome v námorníckom župane od Teba. Bola som v šoku. Strašne som sa potila a bola mi zima.

Nevedela som, čo mám robiť. Ak som nekráčala z izby do izby, prekladala som veci z jedného miesta na druhé, s plným vedomím, aké je to absurdné. Potom som sa ocitla v kúpeľni. Do dverí som v jednej chvíli trieskala a bila rukami, kričala som.

O nejaký čas prišla Eva a hoci sa nerada objíma, chytila ma, aby sme mohli ticho dýchať a plakať spolu. Potom prišiel môj otec. Môj veľký otec. A bol tu aj Tvoj brat so ženou. Nebola som na to sama.

Zlyhalo Ti srdce.

Prišlo to náhle. Prišlo to príliš skoro. Ale ako inak, keď si vždy a všade chodil aspoň o 20 minút skôr. Tak to aby som sa prestala šuchtať! Nech to nezmeškám, keď aj za mnou príde Boh s ponukou, ktorá sa neodmieta.

Ja viem, že si mu nemohol povedať nie.

„Ale aj tak Ti neveríme, že ocino zomrel,“ povedali mi chlapci, keď chrúmali lentilkovú zmrzlinu a znova prišla reč na to, prečo Ti prestalo biť srdiečko a ja som im zase musela zopakovať, že na to lekári nemali liek.

V tú noc sa mi snívalo, že si bol u nás v kuchyni a ja som sa na Teba dívala s otázkou: „Čo tu robíš? Ty si nezomrel?“ Podvedomie nezaprieš.

Ale už sa mi sníva s Tebou aj tak, že viem, že nie si živý, a predsa sa zobudím šťastná, že si so mnou bol.

Nedívaš sa zhora

Ľudia mi zvyknú hovoriť, že sa na nás dívaš zhora, ale ja tomu neverím. Mám pocit, akoby si sedel vedľa mňa. Keď píšem, akoby si nazeral ponad moje plece. Cítim Tvoj pohľad, Tvoju otázku, čo píšem. Zase iba laktačné témy alebo aj niečo pre mňa? Zvykol si sa pýtať.

Bol si môj prvý človek, ktorý ma chcel čítať (Vieš, že ťa budem chcieť čítať do konca svojho života. Lebo Ťa milujem. Napísal si mi so stovkami výkričníkov).

Zomrel si v nedeľu. Už tu nie si. Už nie je komu písať, hovorila som kamarátke, keď do toho zahrkotal na okne náš rámik s fotkami, na ktorých vyzeráme takí krásni, mladí a blbí. Hneď som ho zvesila dolu.

Tak Ti teda píšem, aby si ma nechodil mátať, aby si vedel. Iba pekne sa mi snívaj. Zobudím sa šťastná, že si so mnou bol.

p.s. chlapci sa pýtajú, akú máš v tom nebi prácu.

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...