Východniarska sexmisia

Budem hovoriť nielen za seba, ale aj za… počítala som… niekoľko desiatok mojich známych. Použijem aj ich skúsenosti, slzy a rozhorčenie. Dovolili mi to. Prikázali. 

Ja  viem celkom, ale naozaj celkom presne čo napísať chcem a potrebujem a musím, lebo mi moju šialene napnutú, mliekom naliatu hruď rozpučí, keď to zo seba nevytrepem von!

 

Láska je o tom, aby ma večer objímal a ráno… tiež objímal.

Nuž, začnem takto. Keď som si brala môjho chlapa, tak som vedela, že ho chcem mať stále pri sebe. Že láska je o tom, aby ma večer objímal a ráno… tiež objímal. Že chcem aby občas strčil riad do umývačky a vybral prádlo z práčky. Proste o tom, že rodina má byť doma, spolu, pokope.

Že synovia potrebujú vidieť kvalitný mužský vzor, neuveriteľný potenciál naozajstného chlapa čo chodí do roboty, normálne zarába (toto slovné spojenie by sme  si ešte mali vysvetliť) a po večeroch sa venuje rodine a prípadným drobným kazom v domácnosti, ktoré samozrejme zručne a vo chvíľočke opraví a ktorý ako bonus pridá upratanie dvora, ktorý deti zadžabali ostrihaným živým plotom.

Okúpe najmladšieho potomka, s nežnosťou sa pritúli k svojej unavenej polovičke a pohľadom či dotykom ju presvedčí, že ešte nie je koniec dňa.

No… nebyť nejakej podivuhodnej závislosti na tom, že musíme mať peňeži, by to asi aj šlo. Ale keďže treba platiť byt či dom, plyn a vodu a elektrinu a poistku na auto a školu a preventívne prehliadky a plienky a kadečooo … tak by sa nám aj OK žilo.

Ten vonkajší svet si stále pýta peniaze…

Skromní sme doma všetci. Decká prežili aj na jednom aj to biednom počítači. Ja ku kaderníčke (nebodaj iným stajlistkám) nechodievam vôbec. Krásna som aj bez najnovších módnych výstrelkov.

A čo sa stravy týka dokázali sme (naozaj!) prežiť i na zemiakoch a fazuli. Ale ten vonkajší svet, za múrmi toho  nášho sveta si furt pýta peniaze. Každý mesiac vybehne nejaký poplatok, nedoplatok, príplatok…

Po šialene ťažkom dva a pol roku a cca 7 rôznych „zamestnaniach“ je jasné že musí ísť… zbohom ostávajte…

Slovo zamestnanie som celkom zámerne dala do úvodzoviek.

Čo si predstavujete pod pojmom zamestnanie?

Neviem čo si predstavujete pod týmto názvom, ale ja nie to, že ráno odíde chlap  do práce a večer sa vráti dobitý jak kuň, a na výplatnej páske mu po mesiaci veselo svieti 380 evri.

Ani to že ide robiť na dohodu a dohoda nakoniec neni celkom tak dohodná, ako by bolo dobré na prežitie. Alebo že ide do roboty, kde plat je fajny, poistné platia, ale zistíte že pracovný čas sa predĺžil o dobrých 80%! A šak kedy má toten človek kuň žiť?

No, toľko k téme „normálne“ zamestnanie.

	Prečítajte si aj: Príbehy žien, ktoré sa po materskej, či niekoľkých deťoch po sebe, už nevrátili späť do pôvodnej práce. Vymysleli si vlastný biznis, ktorý ich o vlastné deti neoberá.

 

A normálny plat?

Podľa dôveryhodných zdrojov sa niektorým typom oplatí sedieť doma ako nezamestnaným, lebo vtedy berú normálny plat. Tí, čo za tie isté peniaze chodia denne do roboty, sú – zodpovední, ale podľa niektorých zdrojov hlúpi ľudia.

Takýto človek kuň sa teda po čase – stresu, hádok, plaču, ticha atd. rozhodne, že vyrazí do sveta, lebo šak kde inde by išiel. Musí ísť z rodnej hrudy (a my si to celý národ alibisticky pripomíname ako „normálnu“ súčasť histórie) zarobiť kus peňeži.

Opustí rodinu, ženu a tri deti a ide do sveta

Opustí rodinu, ženu a tri deti (keď to prepočítavam, tak tri štvrtiny mojich priateliek a známych sú doma bez chlapa),  takže niekoľko desiatok žien a stoviek detí ostáva opustených doma. Na rodnej hrude. A čaká, že ich tato, chlap, hrdina, dub, stroj prinesie domov dostatok peňazí, aby prežili. 

Lenže – tote peňeži na to nestačia… a tak sa druhá hlava rodiny zamestná, strčí nezletilé deti do sociálneho zariadenia a davaj – ide makať, aby bolo z čoho zaplatiť tie poplatky spoza múra.

Nemyslite si, dobre, veľmi dobre prepočítava či sa oplatí platiť štátnu  škôlku a chodiť do roboty. Či zvýši nejaká minca, či ostane na nájom! (zabudnite na iné sladké vymoženosti).

 

Aj ona opustí deti a ide do roboty?

Ešte pred rokom som sa so zjavným zdesením dívala na jednu takú ženu. Doma tri deti, dom, záhrada, škola a ona – ide do roboty. Chlap v zahraničí žiaľ nezarobí toľko, aby ich uživil, musí pridať ruku k dielu. Moje zdesenie vyplývalo ale hlavne z toho, že táto žena chodila s najmladším ráno o piatej z domu, zapojila poĺovičku  rodinného klanu do organizácie – teda babička odobrala najmladšieho pred budovou kde matka pracovala. Ráno o pol šiestej.

Babička (v alternatíve deduško) odvážal miestnou hromadnou dopravou toto trojročné dieťa do materskej školy, zatiaľ čo matka, ostávala v práci. Ďalšie dva kusy potomkov sa ráno vypravili samé do školy, nastúpili na autobus a poobede čakali,  kým ich mama skončí „akože osemhodinovú smenu“ a konečne o siedmej večer dôjdu domov.

Stretnutie s otcom len na skype

O siedmej sa pripojili na skype a úžasne časopriestorovo spojili s ockom. Po polhodinke vypli pc. A ako sa oná mamka vyjadrila – otecko už má voľno a ja začínam druhú smenu: úlohy, večera, špinavé prádlo, špinavý riad a po uspaní detí ešte papiere do roboty. Cez víkend záhrada, pes, divný sused a príprava na ďalší týždeň. Príprava na prežitie.

Nechápala som, miešal sa mi obdiv so zdesením. Vždy vyzerala tak krásne a silne… a odhodlane.. Až kým jedného dňa neprišla s otázkou – či nepoznám dobrého psychológa.