Témy. Len tie sme zmenili

Náš park, naše lavičky, naše rozhovory. Stretnutia starých spolužiačok, pardon, mladých. Milujem ich. Mail na skupinku začiatkom leta hodí väčšinou Gita: vtedy a vtedy, tam a tam.

Ako nám pribúdali deti, nedalo sa už sedieť do noci v pube ani obsedieť za stolom elegantnej kaviarničky. Rozkladáme deky na trávniku mestskej záhrady a každá každú núka svojou čerstvo upečenou nadýchanou bublaninou. Nútime hrať sa spolu naše deti, ktoré sa nepoznajú a okúňajú. Hodíme medzi ne loptu, nech si ju kopú, aspoň chvíľu, aby sme mohli v rozhovoroch zabŕdnuť do horúcich noviniek nášho sveta.

Témy typu „a chodíš teraz s niekým?“ vystriedali príkrmy, škôlky, nestíhačky v práci, lebo veď krúžky a ZUŠ-ky a večne zaneprázdnený manžel. Keď sa zadarí, príde aj Lujza spoza mláky, aby si vnúčatká na pár týždňov mohla povarovať aj slovenská babička. Neprídu tie, ktorým v tom bránia detské sople, rodinné oslavy, či záverečný koncert ich mladého nadaného virtuóza. Návaly emócií, aké sú zlaté – tie deti. A ako my, napriek pôrodom, stále vyzeráme dobre. Ale že fakt. 

    
Začiatkom júna mi cinkla správa od Gity zas. Už chodíme samy a už môžeme opäť ostať dlho, ale aj tak sa nám nechce do pubu. Prichádzam neskôr, mávajú mi z lavičky s Proseccom v ruke. Piknik na deke (z nej sa nám už ťažko vstáva) sme vymenili za decentné sedenie na lavičkách. Teda pardon, že decentné. Váš bláznivý smiech, milé moje, bolo počuť už od brány. Vedela som podľa neho presne, kam mám zamieriť.

Ostrím zrak, žmúrim do diaľky, kto všetko dnes prišiel… jéj… tuším aj Aja, tú som sto rokov nevidela! Ide mi oproti: „Čau, Teba som nevidela sto rokov!“…veď aj ja vravím a ona jedným dychom pokračuje: „Počuj, Maťa! A Ty máš ešte krámy?“ Výbuch smiechu, téma je jasná, našla si aj nás. Návaly horúčav, migrény, nadváhy, diéty, deti študujúce v zahraničí, starosti so senilnými rodičmi, depky z práce aj z nevydareného manželstva. Ale inak, napriek kilám navyše a unaveným očiam, vyzeráme dobre. Fakt, celkom určite.

Smejeme sa, aj slzy nám tečú. Postupne sa stmieva, dolievame prosečko, odháňame komáre, až nás príde upozorniť správca parku, že záhrada sa zatvára.

Milé moje, bolo mi s Vami ohromne. Napriek všetkému, vôbec ste sa nezmenili. Fakt. Ostaňte také, aké ste. Teším sa zas o rok, na Vás aj na naše nové témy!

Venované G., S., H., L., Z., R. a A.

(12 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...