Príbeh na tému „Hellp syndrom“

M.Thaller 25

Ako 22-ročná som otehotnela a na moje prvé bábätko sa aj patrične tešila. Tehotenstvo prebiehalo normálne, cítila som sa veľmi dobre a nevedela sa dočkať pôrodu, ktorý bol vypočítaný koncom januára – začiatkom februára.

7. januára som bola v poradni, kde mi namerali „trošku „zvýšený tlak – 140/90 a v moči som mala bielkovinu, ale keďže sa k tomu pridala aj tzv. mykóza, lekár tomu neprikladal význam a poslali ma domov.

Bolesti, zvracia, opuchy…

9. januára ráno som sa zobudila na pohyby môjho bábätka a pred obedom som dostala bolesti brucha pod pravým rebrovým oblúkom, zvracala som a pri pohľade do zrkadla som sa nespoznala. Moja tvár vyzerala ako balón, taká bola opuchnutá. Hneď som išla do nemocnice, kde najskôr lekár po vyšetrení skonštatoval, že ešte nie som otvorená a na pôrod je skoro – čiže planý poplach.

Ibaže mne bolo stále „divne“. Lekár počúval ozvy dieťaťa a rozhodol sa ma predsa poslať na ultrazvuk. Pri ultrazvukovom vyšetrení, som už tušila, že niečo nieje v poriadku. Bolo mi strašne zle, chvíľami som mala pred očami akési „zrnenie“ a zle sa mi rozmýšľalo. Po chvíli lekár odišiel a vrátil sa asi so 4 až 5-timi ďalšími lekármi a niečo im ukazoval na obrazovke monitoru.

Na moju otázku, čo sa deje, som sa dočkala odpovede:

„Slečna, máte smolu. To dieťa je mŕtve“.

Nič som v tom momente nechápala, iba som zavzlykala, načo som si musela zase od dotyčného lekára vypočuť poznámku „nerobte mi tu hysterický výstup, nemôžem vás vyšetrovať“!!!.

Potom už išlo všetko ako vo sne: Príjem na oddelenie, sestrička mala naponáhlo a že som v šoku, to nikoho nenapadlo. Dostala som injekciu na ukľudnenie, a šup na tzv. vzdycháreň. Lekára ani sestru som viac nevidela, piť mi doniesla žena, ktorá ležala vedľa mňa po pôrode…

 

Krvácanie sa nedlo zastaviť

Po dlhšom čase som zacítila, ako zo mňa doslovne niečo vyšplechlo. Začala som krvácať, konečne sa na mňa od dverí (!!!) pozrel službukonajúci lekár, ktorého zalarmovala moja spolupacientka a so slovami „to ešte nebude“ sa otočil a odišiel.

Bohužiaľ som mu mojim ďalším krvácaním asi za pár minút prešla cez rozpočet a vtedy sa všetko rozbehlo. Krvácanie sa nedalo zastaviť, odtrhla sa mi placenta, a tá krvavá mláka pod posteľou sa dala ťažko prehliadnuť.

Odviezli ma na sálu, kde som strašne zvracala a len tak mimochodom mi sestra povedala „to je dobré, budú vám robiť cisársky“.

Nuž čo, veď dieťa už bolo mŕtve a za tie hodiny, čo som bola sama, som si mohla na tú myšlienku zvyknúť…

Lenže keď už smola tak riadna. Nebezpečne sa u mňa znížil počet trombocytov a vyvinula sa nebezpečná komplikácia – tzv. intravaskulárna koagulopathia a cisársky rez nebol možný. Buď by som ho neprežila a ak áno, maternicu by mi museli vziať.

„ja vás nevidím…“

Takže som si odrodila „normálne“. V priebehu pôrodu mi prestali fungovať obličky, tlak mi vystúpil na hodnoty 180/110 a došlo k porúcham zraku. Prestala som vidieť. Pamätám si ako som anesteziologičke povedala: „ja vás nevidím…“ Nakoniec dopadlo všetko „dobre“, previezli ma na ARO, kde som sa podrobila dialýze a po sepse, ktorej som sa bohužiaľ nevyhla, som bola preložená na interné oddelenie.

O chovaní personálu si myslím urobí každý úsudok sám. Dodnes neviem, či to bola ľahostajnosť, nezáujem, alebo strach z môjho stavu. Napriek tomu boli tam svetlé výnimky. Anesteziologička ktorej meno už bohužiaľ neviem, primár oddelenia, ktorý prišiel hoci nemal službu (dr. GECY) a personál ARA.

Prečo to píšem?

Hoci som sa na pôrod pripravovala, prečítala množstvo kníh, vtedy ma nik neupozornil na možné komplikácie – gestózu, eklampsiu, hellp syndrom (vtedy eclampsia sine eclampsia). Táto diagnóza bola stanovovaná až niekedy v rokoch 1991-92. Žiaľ to, čo sa stalo mne bol HELLP syndrom. H-hemolýza EL-zvýšené pečeňové enzýmy „elevates liver enzymes, LP – znížený počet trombocytov „low platelet“.

O 5 rokov neskôr sa mi narodil zdravý syn

a hoci moje tehotenstvo bolo poznačené strachom a obavami a ku koncu sa k nemu pridružila gestóza, nakoniec sa mi koncom júla 1995 narodil zdravý syn.

Asi pred dvoma rokmi som sa začal tejto téme venovať a čítať všetko možné, čo sa týka hellp syndromu, gestozy a eklampsie. Prebrázdila som všetky internetové stránky, až som sa dostala k združeniu „gestose-frauen“, ktoré sa nachádza v Nemecku a vďaka nemu som prišla do kontaktu so ženami v Rakúsku, kde žijem, ktoré sú alebo boli rovnako postihnuté. V Nemecku, konkrétne na Uni klinik Rüsselheim sa týmto ochorením zaoberajú a postihnuté ženy majú možnosť obrátiť sa na špeciálnu ambulanciu, kde im poskytnú pomoc týkajúcu sa priebehu tehotenstva, stravovania, odborných vyšetrení. V čase tehotenstva, ale takisto pred tehotenstvom, ak sa hellp alebo gestoza už vyskytli.

V Rakúsku sme sa rozhodli založiť tak isto fórum práve z dôvodu, že veľa žien je po gestoze alebo hellp neistá, a má strach z nového tehotenstva. Našim cieľom je psychická podpora, odborná pomoc (lekári, pôrodné asistentky, kontakt na kliniku ktorá sa týmto zaoberá). Nejde nám o šírenie paniky, ale bohužiaľ táto komplikácia nie je taká zriedkavá, ako by sa mohlo zdať. Aj preto by som bola rada, keby sa v diskusii ozvali ženy, u ktorých sa táto komplikácia vyskytla.

Ďakujem, s pozdravom M. Thaller, Rakúsko

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (4 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ahoj neznama M. zijuca v Rakusku.Tvoj pribeh ma velmi dojal.Neviem kde sa ti to stalo ci na slovensku alebo v rakusku,lebo krajinu si neuviedla.Napisem ti podobny pribeh,ktory sa mi stal na slovensku.Prvikrat som otehotnela v auguste roku 2000.Ked som bola asi 2 mes.teh. tak som zacala slabsie krvacat.Sla som stym na vysetrenie ku gynekologovi.On mi povedal,ze mi hrozi potrat tak ma vypisal na PN-ku a predpisal mi lieky na udrzanie plodu.Kazde dva tyzdne som chodila na konrolu.Po mesiaci lieceni ked som bola na konrole,vravim lekarovi ze sa necitim dobre a ze mam silne bolesti v podbrusku akokeby som mala dostat menzes.On len mavol rukov a povedal,ze je to v poriadku.Ani ma nevysetril a ultrazvuk povazoval za zbitocny o ktory som ho poziadala.Tieto bolesti trvali asi mesiac tak uz som stym isla rovno do nemocnice za primarom gyn.odd.Ked ma vysetril tak az od hrozi zbledol.Povedal mi,ze keby som prisla o par dni neskvor tak by som dostala otravu krvi pretoze uz viac nez mesiac mam mrtvi plod.Ked to dopovedal islo mi srdce puknut od zialu.Hned si ma nechali v nemocnici a na druhy den vycistili maternicu kedze samo to zomna nevislo.Tyzden som si polezala i prepustili ma domov.Na konrolu som mala prist po skonceni menstruacie,ktoru som dostala zaciatkom feb.Prve 5 dni bolo vsetko OK,ale potom to krvacanie tak zosilnelo ze som na zachode presedela aj pol hodiny.Nebolo to len take normalne krvacanie ale ta krv sa zomna doslova liala z velkimi kusami zrazenej krvy.Kedze to neprestalo ani po dvoch dnoch tak som stym sla do nemocnice.Pichali mi iniekcie,davali tabletky na zastavenie krvacania,nic nepomahalo.To hrozne krvacanie trvalo nebudes tomu verit 13 dni.Po tom krvacani som bola hrozne vycerpana,dali mi dve transfuzie krvy.Sotva som sa dala doporiadku,dva dni po prepusteni z nemocnice mi zomrela matka.Tak to je koniec toho smutneho pribehu.Na zaver dodam len tolko,ze teraz sa tesim s nasej zdravej 15 mes. dcerky,ktora ma dnes na moje narodeniny potesila,pretoze sama zacala chodit.Zijeme v USA a tu som aj rodila.Prajem vela stastia vsetkym mamickam.

  2. Mila M! Je mi luto, ze Tvoje prve tehotenstvo takto dopadlo. O spravani sa lekarov radsej pomlcim, ale velmi silne slova s a mi tisnu na jazyk!!! Ja si myzlim, ze sa takto hrozne spravali, lebo boli vystraseni z Tvojho pripadu, co ich vsak neospravedlnuje, pretoze su profesionaly a musia vediet, ako sa spravat!!! Velmi dobra myslienka na zalozenie spolku, Verim, ze sa Ti ozvu maminy, ktorych sa to tyka. Ja som nastastie skoncila pri mojom prvom tehotenstve LEN pri preklampsii so vsetkymi parametrami, ale narodilo sa mi zdrave babo, ktore bude mat o dva roky 10 rokov.Prajem ti vsetko dobre a vela radosti z dcerky.

  3. Ja mám tiež podobný problém. Ja som sa len pár dní pred pôrodom dozvedela, že moje dieťa nebude v poriadku.Boli tam problémy zo zažívacím traktom a hlavne zo srdiečkom.Takže toho nebolo tak málo. Bol to pre mňa obrovský šok, lebo celých 9 mesiacov som si to ani len neuvedomila, že môže nastať nejaký problém. A ten problém bol fakt veľký.Po celý ten čas som bola v tom,že dieťa je v poriadku a je hlavne zdravé. Ale to bol omyl. O pár dní nato, čo som sa dozvedela túto skutočnosť som to psychicky nezvládla a predčasne som porodila cisárskym. Bábo som ani nevidela a o dva dni mi aj zomrelo. Bolo toho namňa veľa, čo som prežila. Teraz po pár týždňoch sa už z toho dostávam, ale nikdy to už nebude ono. Dúfam, že to raz pominie. Ďalšie tehotenstvo si momentálne neviem predstaviť. I keď tak strašne by som chcela vrátiť ten čas,keď som bola tehotná. Bolo to také krásne obdobie. Neviem, či o pár rokov zmením názor na tehotenstvo. Ale ten strach, čo by ma mal sprevadzať počas 9 mesiacov …..

  4. Denisa, je mi Ta ozaj luto, ja sama som porodila dceru pred 2,5 tyzdnom . Nastastie zdravu. Verim, ze cas Ta nauci zit s touto boestou, lebo zabudnut nieco take sa neda. Prjem Ti vela sil. Pochopila som dobre, ty si babo ani nevidela pocas dvoch dni?

  5. mila denisa,

     

    je mi luto co sa ti stalo.ja som svojho syna tiez nevidela,a to je to najstrasnejsie ,pretoze som nemala prilezitost sa s nim rozlucit.vela krat este aj dnes rozmyslam,preco mi ho nedali aspon na chvilku,aspon keby som sa ho mohla vtedy dotknut.napriek tomu ,ze som bola v soku a nevidela som,vsetko som vnimala a pocula.takisto spominam na to prve tehotenstvo ako na krasne obdobie.drzim ti palce ak sa odhodlas na dalsie ,aby vsetko dopadlo dobre.ja som pri mojom druhom synovi tehotenstvo psychicky znasala strasne!bolo to 9 mesiacov strachu a stresu a hoci vsetko dopadlo dobre,trvalo mi par mesiacov kym som sa zbavila strachu .dnes viem ze to bol obranny mechanizmus,ako dosledok prveho porodu-jednoducho psychicka trauma.ked sa mi narodil nic som k nemu necitila,a bola som strasne nestastna pretoze som si dieta zelala a velmi som sa nanho tesila .a zrazu bol tu a vo mne bolo prazdno.nastastie sme vsetko prekonali a myslim ,ze mame velmi pekny vztah.

    momentalne planujeme po dlhom uvazovani dalsie dieta,a som si ista ze s pomocou lekarov podporov nmajej rodiny sa nam to podari a spolocne vsetko zvladneme.verim ze sa to podari aj tebe a drzim ti palce.

  6. Susanna, áno pochopila si dobre. Ja som bábo počas tých dvoch dní nevidela. Hneď po pôrode /cisárákom/ malého v inkubátore previezli na detskú polikliniku a na druhý deň ho operovali. A koniec už poznáš…

  7. P. Thaler som velmi rada,ze som konecne nasla nejaky clanok o gestoze a vysokom tlaku v tehotenstve. Moj pribeh je podobny ako vas. Ja som mala tlak 140/90 uz v stvrtom mesiaci. Bola som pzorovana internistkou, brala som akurat magnezium. V 25 tyzdni som rovno z prace utekala do nemocnice s tlakom 160/110. V nemocnici som bola dva tyzdne a tlak sa nemenil. Ked som povedala primarovi ze ja uz dieta tri dni necitim, povedal mi ze to sa mi len zda. Dopovali ma diazepanom od ktoreho som stale spala a uz som skoro nic nevnimala. Nebudem sa rozpisovat do podrobnosti. Po jednom sone zistili ze s malym je zle a rychlo ma prevazali do nemocnice v Banskej Bystrici, s tym ze tam mi pomozu. Nikdy nezabudnem na slova doktora v BB po sone, ktory mi povedal ze dieta uz viac menej nezije, ze mam uplne slabe prietoky v maternici. Snazily sa ma udrzat este tri dni ale potom usudily ze bude lepsie ked maleho vyberu ako sa mu ma poskodit mozog. Takze som rodila pri epiduralnej anestezii, maleho som pocula kricat ale hned ho brali do inkubatora. Mal iba 700 g. Povedali nam ze do troch mesiacov mozeme byt doma ale sanca ze bude zdravy je tak 30 percent. Matusko bol nakoniec v nemocnici 5 a pol mesiaca, prekonal 5 tazkych infekcii, nebol schopny prijimat stravu. Po obrovskom trapeni, ked mal iba 2 kg zomrel. Momentalne po liecbe sledovani u internistky, by sme chceli mat po roku od smrti matuska dalsie babetko. Zdravotne som na tom dobre, ale bojim sa ako bude zvladat tehotenstvo.Bola by so vam velmi vdacna M. Thaler keby ste mi poskytli nejaku literaturu pripadne rady ohladne tehotenskej gestozy a preeklapsie. l

  8. Bože, mne je z tohoto zle….ako sa takto dá chovať?? čo tí ľudia v zdravotníctve nemajú srdce????

    na dôchodku-alebo aj skôr si otvorím kliniku kde budú môcť maminy prísť s celou triedou kamošiek a rodiť ako chcú….

  9. mila pani Thaller,

    chcela by som vam vyjadrit moj hlboky obdiv. neviem si predstavit ze by som nieco take prezila. mam dve deti a obe su zdrave. moja dcerka sa narodila pred dvoma rokmi vo viedni, kde zijem v privatnej nemocnici a porod aj nasledna opatera boli skutocne na urovni. syn sa narodil v bratislave a skusenost to bola riadne drasticka. zabudli mi vybrat placentu a vyberali mi ju az pri druhom porode. vsetci doktori sa divili ze som to prezila. chcela by som sa s vami skontaktovat a ak sa da nejak vam pomoct vo vasich aktivitach.

    s pozdravom harustakova

  10. Mila pani Thaller,

    stejny osud potkal i me.je tomu teprve mesic.Byla jsem ve 38.tydnu,tesili jsme se na holcicku,a ja si myslela,ze se uz nemuze nic stat.Cele tehotenstvi jsem mela bez problemu.

    Vse se sebehlo strasne rychle,zacala jsem zvracet a mela jsem hrozne bolesti bricha.Muj pritel me hned odvezl do nemocnice,a tam nam rekli,ze malinke nebije srdicko.Vyvolali mi porod,a za osm hodin jsem porodila.Vsechno si pamatuju strasne mlhave,bylo mi zle ,mezitim lsem asi jeste trikrat zvracela.Vim jen,ze jsem hodne vykrvacela,davali mi transfuzi

    Vse jsem zvladla jen diky memu priteli,cele ctyri dny byl u me.Ted se me snazi povzbuzovat,vse vidi optimisticky,chce dalsi miminko.Ja chci taky,ale ten strach

    Je dobre,ze o tom nekdo piseDiky.

    Sarka.

  11. Dobry den,nevim zda je muj prispevek zcela aktualni,clanek jsem nasla s odkazem z Ceske republiky a vlastne duvod hledani je,ze touzim po dalsim diteti a prodelala jsem hellp syndrom, lekari mi samozrejme tehotenstvi nedoporucuji,ale ja se nevzdavam.Mela jsem velke stesti a moje detatko vse prezilo.Ja si dokonce plne uvedomuji kdy mne helpp syndrom zacal trapit.Nebyl to jediny problem, ktery jsem mela,prodelala jsem konizaci cipku,tudiz jsem byla sledovana od sameho pocatku tehotensvi.Nastal problem,byla jsem trochu otevrena diky zanetu a sla jsem na dva mesice lezet do nemocnice na rizikove oddeleni.Tam cca v 25. tydnu tehotensvti mne zacaly neprijemne bolesti na prave strane smerujici do zad.Kdyz jsem se zminila doktorum,resili to jako zacatek krizovych bolesti a nic se nedelo.Bolesti pokracovaly dale,ja uz jsem si bohuzel zvykla,ze to k memu tehotenstvi patri a tak jsem to bohuzel dal neresila.Sice jsem se parkreat zminila,dali mi leky proti bolesti a to bylo vse.Pak mne propustili domu, cca ve 34tydnu tehotenstvi a ja byla stastna,ze mohu byt doma i pres neustale bolesti.Vysledky krve a jina vysetreni byla nejspis v normalu.Ovsem co prislo pak,bylo opravdu hrozne,v 37. tydnu jsem dostala zachvaty,hrozne bolesti bricha,ale v horni casti.Moje gynekolozka mne poslala ihned do nemocnice,kde mne ale neprijali,protoze se bali,ze bych mohla mit nejakou infekci a toho casu to jeste nebylo k porodu.Tak mne poslali na infekcni,kde mi nabrali krev,vysetrili a poslali ve velkych bolestech domu.Druhy den jsem opet jela na kontrolu do nemocnice,kde mne prijali,vubec mne neinformovali co se deje,rekli snad,ze jsem neco spatneho snedla.To uz jsem mela trombocity 60.Nechali mne do druheho dne v nemocnici na pozorovani a druhy den nemohli namerit miminku srdicko, trombocity 20….tak se rozhodli mne ukoncit tehotenstvi.Pro mne to bylo jeste asi 5hod velmi hrozne,strach o miminko, velke bolesti, trombocity 6, plazma a jine byli z Prahy na ceste, do te toby mne nemohli provest cisarsky rez, protoze hrozilo vykrvaceni. Cela gyn v Usti nad Labem kolem mne behalo.Bylo hrozne co jsem prozila,ale mam krasne zdrave miminko, a to je pro mne jedine.Nic uz neresim,nedohaduji se jak to mohli po cele 2 mesice meho pobytu v nemocnici prehlednout,i kdyz jsem to zminovala.Proc,kdyz uz meli vysledky hroznych trombocitu dal jeden den vyckavali.Pry s tim maji malo zkusenosti.Jsem rada,ze jste se rozhodla v teto zalezitosti angazovat,nastavajici maminky musi o vsem vedes,aby mohli kazdou malickou bolest s lekari opravdu proverit.Chtela bych dalsi detatko a budu rada, kdyz uslysim,ze opravdu je to mozne.Dekuji Milena

  12. Dobry den, moj pribeh je velmi podobny Vasim pribehom. Pred tehotenstvom som mala problemy s krvnym tlakom, ale nebolo to nic strasne, mierne zvyseny, v rodine to mame dedicne. Tehotenstvo bolo ocakavane, kedze rok predtym mi plod odumrel a museli mi robit kyretaz. Druhe tehotenstvo bolo bez problemov, tlak bol sice zvyseny ale brala som lieky, bola som pod dohladom. Lenze prisiel 28 tt. a tlak mi vybeho na 170/110. A nijake lieky mi uz nepomahali. Lezala som este 3 tyzdne v nemocnici, 3x denne Mg intravenozne….ale ziadne zlepsenie. Malicky bol sice culy, ale uz bol asi 2 tyzdne vo vyvoji pozadu. Uz ked nevedeli, co si so mnou pocat, previezli ma do druhej nemocnice kde ked ma prijali, len zalamovali rukami, ze kde som doteraz bola aco so mnou robili!!! Celu noc som bola na pristrojoch a cakali do rana aby mohli urobit cisarsky rez. Lenze medzitym este na usg zistili, ze mam vela plodovej vody a miesto zaludka je nejake prazdne. Na salu som sla so strasnym strachom a velmi zlou predtuchou. Syncek mal porodnu hmotnost 1000 g a hned ho previezli na perinatologicke oddelenie v KE. Manzel ho chodil stale pozerat, mne nedovolili si ani len sadnut. Lenze prisiel lekar, ze maly ma atreziu pazeraka a ostava nam len modlit sa, aby to prezil. Asi sme sa modlili malo, na treti den nam nas drobcek zomrel. Bol to hrozny pocit drzat to nehybne telicko v naruci a nevdeit mu nijak pomoct. Dnes je to 5 mesiacov a chcem babo, ale mam hrozny strach, ako to bude prebiehat. Slavka

  13. Mila Marlene,dlho som hladala mamicky, ktore presli hellp syndromom…som velmi dojata, to co sa ti stalo poznam velmi dobre.Ja som si to zazila pred 3 mesiacmi. Na nasho Filipka sme sa velmi tesili, v tehotenstve som sa citila vyborne, akurat v poslednych tyzdnoch sa mi zvysil tlak. Ked vystupil na 160/110 ma hospitalizovali a po tyzdennej liecbe, kedy sa samozrejme na liekoch upravil, ma prepustili – bez vysetrenia krvi a mocu – uz tam mohli zistit rozvijajuci sa hellp syndrom. Uz po ceste domov som sa zacala citit zle, doma ma chytila zimnica, hnacka a strasny tlak v hornej casti brucha. Okamzite sme volali sanitku a vratili sme sa do nemocnice. Uz na centralnom prijme po vysetreni krvi mi internista diagnostikoval hellp syndrom, a hned mi robili cisarsky. Filipko sa narodil v 36.tyzdni, nastastie zdravy a krasny, ja som ho vsak 2 tyzdne nevidela..tie som stravila na ARE..na 2.den po porode zistili, ze mam vnutorne krvacanie, tak ma operovali a bola to prasknuta slezina, ktoru mi museli odobrat, krvacanie sa vsak nezastavovalo, ja ani neviem odkial to tieklo, mala som slabu zrazanlivost krvi, tak som lezala s otvorenym bruchom 5 dni v umelom spanku. ked som sa prebrala, nasledovalo mnozstvo dalsich komplikacii, zlyhali mi ladviny,dostala som zapal pluc,v ktorych bola voda..celkovo som bola v nemocnici 6 tyzdnov a teraz sme uz doma a tesime sa, ze po dufajme poslednej operaci (mocovodu,ktory mi asi poskodili pri predoslych operaciach} sa uz budeme len tesit zo zivota..Lucia

  14. Milá pani Thaller.V novembri 2003 sa mi v 33.týzdni narodila cisárskym

    rezom Kristínka.Mala 1250 g. Dopadlo to nastastie dobre, ale mala som na mále.Tiez hellp.syndróm. Mala som stastie na lekárov s dobrým srdieckom,

    ale stretla som aj neschopných a necitlivých.Zdá sa, ze mám znova problém.

    Kedze boli problémy rozhodli sme sa s manzelom po porade s lekárom sa uz o dalsie dieta nepokúsat.Teraz má Kika 4 roky a ja som asi zase v tom a hrozne sa bojím. Je to divné. Chystám sa k svojmu lekárovi. Teraz by som mala dostat

    menzes/posledný bol 20.6./, ale pripadám si ako blbec lebo uz niekolko dní

    sa mi zdá, ze mám pohyby.Je mozné, ze by som bola v polovicke tehotenstva a nevedela o tom? Som silnejsia, ziadne nevolnosti a podobné príznaky som nespozorovala aj menzes sa mi zdal normálny.V auguste budem mat 41 a hrozne sa bojím ako to dopadne.S pozdravom Monika

  15. Ahojte.Ja som mala pododbné problémy pri prvom tehotenstve.Bola som v 35tt keď ma doktorka poslala do nemocnice stým že mi opúchajú nohy a mám bielkovinu v moči,tlak bol len mierne zvýšený tak sa čudovali prečo som v nemocnici.Ale už terajší môj doktor mi nedal pokoj a neustale ma sledoval,tlak sa mi zvýšil a znižovali mi ho dovtedy pokiaľ som skoro neodpadla s nízkaho tlaku.Medzitým mi pichali niečo na zrazanie krvi.Som vďačná môjmu doktorovi že sme tu aj so synom.Trobocyty som skoro nemala tak rýchly cisársky rez v epidurálnej anastézií.Malého som videla 2 sekundy.Narodil sa v 37tt.Na druhý deň ho prevážali do Nitry na patologické oddelenie kde mu nedávali veľkú šancu na prežitie.Z Nitry putoval do Bratislavy kde mu nič nezistili mysleli si má niečo so srdiečkom,Šiel speť do nitry kde som ho po týždni konečne uvidela.Malý už bol preložený na novorodenecké a bol úplne v poriadku a to sa hneď prisal ako malá pijavička.Po 5 dnoch sme boli doma.Teraz som v 29tt a trombocyty neposlúchajú tak ma dnes môj doktor preradil na rizikové aby ma mali pod dozorom .Cítim sa super ale že je to zákerna choroba,Baby držte sa a nevzdávajte sa.Prajem veľa šťastia a zdravia

  16. žial, musim sa pripojit k mamickam co prezili Hellp syndrom a preeklampsiu. Bolo to najhorsie obdobie môjho zivota. Prezila som si velmi vela bolesti, od neustalych bolesti hlavy, vracania, infuzii a pokusov o liecenie mojho stavu. Zial pre zlyhavanie obliciek a pecene muselo byt tehotenstvo predcasne ukoncene. Dcerka zila len 3 dni – co pri jej vahe (350 g ) bol asi zazrak. Ja som sa este dlho davala do poriadku fyzicky i psychicky. Kedze dieta bolo vytuzene, okrem jaziev mi ostala trauma na cely zivot.

  17. Váš komentár

    Súcitim so všetkými ktorí prežili smutné príbehy. Ja by som tomu všetkému chcela predíjsť, ale som v 18tt a očakávam dvojvaječné dvojičky, nevie mi niekto poradiť literatúru, resp. internetové stránky pre tehotenstvo dvojčiat? Hľadám už dosť dlho, zatiaľ som po odbere plodovej vody a čakám na výsledky z genetiky. Veľmi pekne Ďakujem za informácie. Zdenka

  18. Váš komentár Ahojte, rada by som sa s Vami podelila o môj príbeh. Už v 6 TT som sa ocitla v nemocnici s tým, že som v jednom kuse len zvracala, nič som v sebe neudržala a to som sa dozvedela, že čakám dvojičky. Môj pobyt v nemocnici kôly zvracaniu a bielkovine v moči sa opakoval ešte 2 x a nakoniec, keď už konečne v 7 mesiaci tieto ťažkosti prestali som sa začala otvárať. Znovu som putovala do nemocnice, tu ma nadopovali Mg a preto si myslím, že som ani nemala také veľké problémy s tlakom. Úspešne som si to odležala do 36TT keď sa mi veľmi zvýšila CRP hodnota, zvracanie. Naša nemocnica nebola pripravená na pôrod dvojičiek (málo inkubátorov) a tak som putovala do väčšej ale tu sa môj stav len zhoršoval. Keď som sa sťažovala na bolesti v pravje časti, vždy mi spravili len EKG!!! A pritom tá bolesť bola neznesiteľná, nakoniec som vydržala do 38TT a mala som rodiť normálne, ale zrazu pribehol primár, že cisársky. Zachránili ma v hodine 12, odchádzala mi pečeň a detičky boli tirž ohrozené. Nakoniec sme vyviazli všetci traja a ja si uvedomujem po prčítaní Vašich príbehov aké sme mali šťastie

  19. Dobry den, ja som mala Hellp Syndrom v 21.tt. Dietatko uz bolo mrtve. Lekari sa vyjadrili, ze za moje bolesti moze Helikobakter. Tri dni si ma pohadzovali medzi sebou, nikto si nevypytal tehotensku knizku, ani TK mi nezmerali a to sa liecim na hypertenziu. Az ked som stracala vedomie a manzel narobil krik, zacali konat. A ich verdikt? Dalsie tehotenstvo by ma iste zabilo, v lepsom pripade by som prisla o ladviny. Rozhodli sme sa dat lasku a domov dietatku, ktoreho sa zriekla matka. Dnes sa tesime z Marianka, ktory nam uz tri roky robi radost

  20. Aj ja sa pridavam – prve tehu bolo ok do 29 tt. (28 + 5), rano o 3 mi zacalo byt zle, o 10:00 pohotovost v L. Mikulasi (boli sme na navsteve u rodicov) – tam bol skvely primar a diagnostikoval hellp (inak tlak 210/130, ked mi vzali krv, bolo to jasne) – presun do BA (ked uz viem, o co ide, tak sa cudujem, ze ma vobec pustili – ale vedeli sme presne v ktorych mestach po ceste su perinatologicke centra) -v BA bola podla mna obrovska vyhoda, ze sme presli uz so stanovenou diagnozou (cimz padom to okamzite riesili), o 18:45 bol Marek na svete (cisarskym) – 1150 g – ale zvladol to (dnes uz ma 8 rokov a vsetko ok). Ja 3 dni na ARO, potom este 11 v nemocnici a po mesiaci od porodu s tormbozou na cievnej chirurgii, cca rok som si pichala fraxiparin. Pri druhom tehu (medzi detmi je rozdiel 2 roky) som bola celu dobu sledovana hematologickou a od 8. tt som si denne pichala fraxiparin (ale ten mi predpisoval gynekolog, nie hematologicka). Klopem, cele tehu ok (az na tehu cukrovku pre zmenu ;-)), Ela sa ale narodila v termine a vazila 3,5 kg (skratka obrovske babo ;-)). Takze drzim vsetkym palce.

  21. tiez mam skusenosti s preeklampsiou,bolo to az ku koncu tehotenstva ale na ten pocit nezabudnem,az na vzdycharni ma brali na sekciu,ten stres a panika to som si ani nestihla uvedomiť …..vsetko nastastie dobre dopadlo,mam krasnu dceru a po dvoch rokoch sa narodila sice pod dohladom a sekciou tiez krasavica dalsia,nas tzv.zlobrik smile dakujem za tieto stastia a podla mojho nazoru super personalu na gyn…v nitre……

Pridaj komentár