Prečo som si užívala čas na materskej

4,5 roka, toľko som bola doma s deťmi, aj s mladšou do jej 3 rokov. Užívala som si materskú nie preto, že by sme nemali ťažkosti.

Isté obdobie som trpela úzkostnými stavmi a veľmi silnými migrénami, v inom období sme cvičili Vojtovku s mladšou dcérkou a zase v inom období mali deti závažné problémy s dýchacími cestami, spojené s dusením.

Kto nezažil, nepochopí, čo to je, keď sa vám dieťa dusí tak, že sa vám cez izbu kotúľa po koberci hore-dolu od čistého zúfalstva, alebo keď mu modrajú pery a končeky prstov. Behom 7 mesiacov sme boli 3x hospitalizovaní, raz s jedným dieťatkom, dva razy s obidvomi naraz.

Napriek tomu som si materskú užívala a bola nesmierne rada a vďačná, že so svojimi deťmi môžem byť ja a nie opatrovateľka či učiteľka v jasliach, aj keby boli Montessori alebo neviem aké.

	Prečítajte si aj: Ženy v minulosti zvládali deti ľavou zadnou, my nie?

Je to o mojom postoji

Vidím to tak, že si sú zlé, či ťažké situácie, to je vec, ktorú neviem ovplyvniť, aspoň nie vždy, zlý môže byť jedine môj postoj – a ten ovplyvniť môžem. Aj pobyty v nemocnici som sa deťom snažila spríjemniť a brali to viac-menej ako dobrodružstvo, ešte aj medikom sa nechali pekne vyšetriť, a to ich tam bolo každý deň ako maku.

Keď nás hospitalizovali druhýkrát, ich prvá otázka bola, kedy prídu klauni (červené nosy) a čo bude na obed. Čo som tým chcela povedať je, že aj keď sú ťažké chvíľky, treba sa snažiť v každej nájsť niečo pozitívne a nie pozerať na to, že niekto má viac alebo niečo, čo sa mi zdá lepšie (ono to tak možno v skutočnosti ani nie je, ako sa to mne zdá na prvý pohľad).

Pozitívne myslenie sa prenáša aj na deti

Všimla som si, že keď sa snažím stavať k veciam pozitívne ja, veľmi sa to prenáša aj na deti. Úžasne mi to ukazuje moje 4-ročné slniečko. Keď prší, tak sa teší („kvetinky budú mať vodičku!“). Keď fúka silný vietor („ďakujem, milý Boh za vietor, že ma posúvaš dopredu, aby som tam bola rýchlejšie!“). Keď vidí na zemi spadnutý keksík („hurá, niekto sa podelil s vtáčikmi, budú mať čo papať!“).

Mohla by v tých chvíľach aj frflať a plakať, že prší a nemôžeme ísť na ihrisko, že fúka vietor a jej je zima a ja byť nervózna, že je umrnčaná a protivná, no rozhodli sme sa k veciam postaviť s veselým srdcom a mysľou.

	Prečítajte si aj: Milý manžel, potrebujem viac tvojej pomoci, píše mama

Preto som si materskú užívala…

Vedela som, že keď sa vrátim do práce, bude treba porobiť všetko doma a budem chcieť byť i s deťmi, aj s manželom tráviť čas a že toho času bude jednoducho menej. Našťastie sa mi podarilo dohodnúť si 6-hodinový úväzok.

S manželom sme pochopili, že radšej o čosi menej peňazí a pokojný rodinný život, než plná výplata, vyčerpaná ja (chodila by som domov o 18-tej) a deti by som stihla polhodinu predtým, než sa idú dávať do pyžama.

Nevieme, dokedy to takto pôjde, ale kým to ide, tešíme sa aj z toho. Deti tak stíham zo škôlky vyzdvihovať 15.30 a snažím sa venovať predovšetkým im.

Využívať čas naplno

Keďže je spoločného času menej, snažíme sa vopred ho naplánovať a využívať efektívnejšie/intenzívnejšie. Stíhame si poobede kresliť, hrať sa, tvoriť, včera sme si napríklad vyrobili šarkanov, predvčerom ďalekohľady z roliek toaletného papiera. A áno, aj sa čo-to „učiť“ hravou formou.

Večer si čítame rozprávku pred spaním a o 20.00 sú deti v posteli, ja ešte upracem kuchyňu, nachystám si veci na ráno a cca od 20.30 máme s manželom čas pre seba. Manžel chodí z práce cca o 17-tej.

V týždni to máme vymyslené tak, že v jedno poobedie príde manžel z práce skôr a vyzdvihne deti on a je s nimi až do večera a ja mám voľno a v jeden deň v týždni má zase voľno on. To je skvelý spôsob, ako nebyť vyčerpaný a mať aj trošku času pre seba.

Ja väčšinou niečo v môj voľný deň tvorím, čítam si, prípadne požehlím a pozriem si pritom niečo v TV, stretnem sa s kamarátkami a podobne. Skrátka, snažíme sa, aby sme mali týždeň vyvážený, efektívne využitý čas s deťmi, celá rodina spolu, ale i čas každý na seba a na seba spoločne ako manželia.

(7 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...