Chlapov sa na to nikdy nepýtajú. Nikto im nezačne ukazovať na hodinky a hláskovať tik-tak, tik-tak. To len na nás si radi zgustnú. Na slobodných, nevydatých, bezdetných.
O mne si ľudia za chrbtom šepkajú, že som karieristka. Som vraj sebecká, lebo si plním svoje sny, cestujem po svete a venujem sa naplno svojim záľubám.
Najviac otázok na dieťa dostávam, keď sa vrátim opálená z dovolenky a rozmýšľam, kam pôjdem nabudúce.
Nemusím byť matkou
Mám častokrát pocit, že sme uviazli v 50.-tych rokoch minulého storočia s predstavou, ako by mala žena žiť svoj život. Podľa tohto predpotopného ideálu: „Každá žena si želá mať dieťa.“
Naozaj? Nemyslím si.
Neviem, prečo by ženy museli mať deti, aby sa cítili ako plnohodnotné ľudské stvorenia. Že iba ženy – matky využijú naplno svoj potenciál, je absolútne klišé.
Je veľa dôvodov, pre ktoré ľudia nemajú deti a nikto ich nemá právo odsudzovať. Ale deje sa tak neustále. Už len samotným namýšľaním si kadekoho, že pozná skutočné dôvody – možno lepšie ako dotyčná bezdetná osoba.
Na tenkom ľade
Málokto si uvedomuje, na akej citlivej ploche sa šmýka, keď sa vypytuje iného „a čo dieťa, už na tom pracuješ?“ Vstupuje do veľmi intímnej zóny človeka. Znásilňuje ho do odpovedí, na ktoré nemá právo sa pýtať.
„Nemôžem mať deti,“ vymyslela som si odpoveď pre prípady týchto vynútených konverzácií, len preto, aby ostatným sklapla sánka.
Ale viete, ako to s tými násilníkmi býva, premostia, že si môžete dieťa adoptovať. Stále tlačia, tlačia, tlačia na pílu. A na takých, ktorým nestačí moje jednoduché vysvetlenie, musím ísť aj ja sekerou.
Takým poviem iba jedno:
Musela by som si „adoptovať“ celý svet – som totiž neustále obkolesená deťmi, ktorých rodičia sa o nich nestarajú, ale kašlú na nich zvysoka, posadia ich pred telku, strčia im do ruky tablet, lebo oni majú svojich starostí dosť. Sú radšej v práci, ako doma s deťmi.
Neučia sa s nimi, nerozprávajú sa s nimi, nevychovávajú ich. Majú pocit, že to je úloha škôlky a školy. Ich deti sú rozmaznané, nevedia si samé ani šnúrky zaviazať, ale rodičia si o nich myslia, aké sú najlepšie, najmúdrejšie a najvychovanejšie.
O deťoch mi kážu tí, ktorí nevedia venovať svojmu dieťaťu ani 5 minút. Tí, ktorí si myslia, že stačí rozprávať o deťoch, o materinskej láske, ale zabúdajú na to, že tú lásku treba žiť každý deň na všetky možné spôsoby.
Tak kto je tu sebecký?
Chcem vám povedať len jedno, ale verím, že za mnohé iné bezdetné ženy v mojom okolí.
Prosím, rešpektujte moje súkromie. Tam patria aj otázky o deťoch a o rodine.
Prosím, nepodsúvajte mi vaše predstavy o živote. Nehovorte mi, aká mám byť a čo mám robiť. Nesnažte sa ma presvedčiť, že mi ešte chýba niečo, aby som bola celá a naplnená.
Čo chýba vám v živote, keď máte potrebu starať sa do života iných?
(8 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Ako uvoľniť upchaté dutiny
Piata choroba
Koľko eur na dieťa dostanem v roku 2024 (prehľad súm)
Prídavky na dieťa 2024
Rodičovský príspevok 2024
V poriadku, Denisa, rešpektujem Vás, je to Váš život a skutočne ja ako cudzia nemam právo pýtať sa Vás „prečo?“, ani si domýšľať že „asi preto“.
Ale zároveň nerozumiem, prečo vy s takou istotou súdite nás? Ak si moje dieťa nevie zaviazať ani šnúrky na topánkach, vy netušíte prečo. A ak pozerá telku, neznamená to, že na neho kašlem. Ak mám svoje starosti, neznamená to, že ho nevychovávam. Ak ho každé ráno vyprevadím do školy, neznamená to, že sa s ním poobede neučím a nerozprávam. A ak som v práci, nie je to preto, že by som tam bola radšej, ako doma.
Ak by ste si skutočne chceli „adoptovať celý svet“, skúste odhodiť svoju zartpknutosť. Možno potom nebudete potrebovať ani tú sekeru…
tento článok len ide v sulade s dobou, v ktorej je základným heslom: „MŇA MUSIA rešpektovať všetci, ale ja nemusím nikoho“ pozdravujte svojho kouča 🙂
a ja pozdravujem redakciu 🙂
Nic v zlom ale typicke silne reci +- tridsiatniciek, ktorym sa mierne oneskorili biologicke hodiny, v styridsiatke uz take vytesene z bezdetnych byva uplne minimum, ak vobec.
Tiez som sa volakedy smiala tej predurcenosti ze aby zena bola naplnena musi byt matkou, dnes sa na to divam tak ze nemusi byt fyzickou ale niecomu sa „oddat“, „obetovat“, o nieco sa starat je naozaj jej bilogickou podstatou ked ju obchadza nepusti ju to dalej. Mozeme to popierat, mozeme kopkat nozickami ale to je tak vsetko co s tym mozme robit. Na dovolenkach zacne byt nuda, v byte prazdno a potreba odovzat prebytky, zdielat ich skratka vyhraju.
Co tym chcem povedat? Chcelo by to dalsi clanok o 10 rokov! Takychto ja nikdy som sa uz napocuvala :-)))
A ze sa ludia staraju? To je bezne, napr. na takuto precitlivelost na podobne reci sa prave vytrenuje matka lahsie nez ne_matka. Nemyslite si totiz, draha pisatelka, ze ked to dieta mat budete ze to skonci, kdeze. Potom to bude kedy bude druhe/tretie/ine pohlavie, potom ci dojcite, preco este ano, preco uz nie, preco tak malo, preco tak vela, komentare co uz vie a nevie, ako by mala vyzerat vychova na 100 sposobov. Prestanete riesit malichernosti, dospejete
mne to tak vychádza, ze slecna uz asi po 30tke davno ma… tridsiatniciek sa totiz vacsinou vypytuju, ci uz neplanuju svadbu, preco nemaju frajera, ci sa nechcu vydavat, zalozit si rodinu, ci si nedaju zoznamovaci inzerat atd atd
v styridsiatke to uz vacsinou ide k tomu, ze ci „nechces aspon dieta“ a veru mnohe styridsiatnicky si „aspon to dieta“ nejako zaobstaraju…
no a ked nie, chodia si same na dovolenky, plnia si svoje sny a potom si aspon kupia psa 🙂
To je smutný článok. Pisateľka musí byť smutný človek, len o tom možno zatiaľ nevie.
Nie, žena neMUSÍ mať dieťa. Ale MUSÍ mať niečo alebo niekoho, komu sa odovzdá, koho bude milovať, niečo, čo podporí a rozvinie jej ženskosť. Dovolenka a cestovanie to nenahradia. Verte mi. Viem o čom hovorím. Poznám to zo všetkých strán.
Autorka je veľmi nahnevaná. Zatrpknutá. Škoda.
Komentáre lepšie ako článok
Ja sa us snažím nevypytovať sa, aby som sa ľudí nedotkla. Ale treba zvážiť aj vlastnú precitlivelosť na otázky.
Denisa, prírodu neoklamete. Ak takto útočíte na všetkých rodičov okolo seba, nie ste vyrovnaná so svojím rozhodnutím, možno ani nebolo Vaše, tak sa to stalo a teraz sa snažíte prázdno v živote vyplniť dovolenkami. Súhlas s Michaelou. Väčšina rodičov dáva všetku svoju lásku deťom a dostáva naspäť takú nezištnú a čistú lásku, akú by inak nezažila. Podstata rodičovstva je dať na prvé miesto novú bytosť, pred akýmikoľvek vlastnými záujmami a sebectvom. Apropo, na dovolenky sa dá chodiť aj s deťmi. A nepoznám rodičov, ktorí by boli radšej v práci ako doma s deťmi, lenže ekonomika nepustí. Všetci musíme jesť. Takže sa nečudujte, keď sa ľudia pýtajú. Ak ste svoje rozhodnutie zvážili, mali by ste vedieť aj pokojne na otázku detí reagovať, nie útokom. Veľa šťastia v starobe.
Perfektny prispevok, uplne suhlasim! Ano, aj ja som po 30tke a som bezdetna. Asi to tak ma byt, nemala som stastie na partnerov. A radsej budem bezdetna, nez vychovavat dieta s niekym, kto za to nestoji. Myslim, ze niektore slepice tu nepochopili, co autorka pise. Mile panicky, ona vas neodsudzuje za to, ze mate deti, len vysvetluje, ake sproste je zmyslanie spolocnosti… ako svojimi otazkami niektori ludia otravuju nematky, je totiz neskutocne obtazujuce otravovat na primitivne otazky – kedy svadba, kedy deti.. my sa vas tiez nepytame, kedy zacnete uskutocnovat nase predstavy. clovek povie svoj nazor a hned sa chytate detailov a zacnete ponizovat. naozaj inspirativne spravanie, toto ucte aj svoje deti a rovno sa vratme aj k upalovaniu carodejnic. kazda s vas zila normalnym zivotom, kym nastala laktacna demencia a obmedzenie na modry konik a podobne skvosty. tak sa vratte k svojim temam, diskutujte o diagnozach, ale prestante brat osobne nieco, comu aj tak nerozumiete…
to je len zavist sestra, len tie najodvaznejsie zeny dokazu priznat ze niekedy lutuju ze mali deti a ze zavidia tym ktore to neurobili a tak si mozu uzivat same seba a zavidia fakt ze nikoho a nic nepotrebujes, kym ony si mysleli ze im niekto druhy da stastie , nikdy ti nikto druhy neda stastie, kym ho nenajdes v sebe sama a tak su frustrovane, ale aj muzi maju svoje predstavy o tom co ma a nema zenska robit a ked vidia nejaku sebavedomu asertivnu zenu su z toho vnutri posrani,jak z mamicky ked boli mali…takze taketo reci to je len zavist zavist a este raz zavist a na tom sa da iba zasmiat
Keď vidím tie nešťastné zatrpklé matky, tiež sa mi nechce nasledovať ich príklad.