Moja babka mala 7 detí

Mína 18

Iste, na vtedajšiu dobu bežné číslo. Bolo skôr výnimkou, ak mala rodina len jedno, či dve. Ale aj vtedy bolo treba obliecť, obuť, nachovať a vychovať všetky.

Moja babka mala 7 detí, ale nikdy som ju nepočula sťažovať sa, že ich mala priveľa.

Shutterstock

Väčšinu z nich porodila doma,

len dve najmladšie v nemocnici. Inak žiadne ultrazvuky ani odbery, žiadna predpôrodná príprava, ani cvičenia na fitlopte.

Zato kondičku mala dobrú! Raz ju pôrodné bolesti “chytili” pri kopaní zemiakov, no bolo treba ešte aspoň riadok dokopať. Až potom zbalila poľnú kolísku, z nej vybrala svoje najmladšie, priviazala si ho do pôlky na hruď, staršie deti poslala po babicu, a s nošou nakopaných zemiačkov na chrbte zišla domov do dediny.

Vedeli sa podeliť o spoločnú perinu

Keď sa vydala, najskôr bývali s dedkom v pristavanej izbe u jeho rodičov, v chalupe, kde okrem ich mladej rodinky žilo ďalších 10 ľudí. Potom na prenajatom, kde potomstva pribúdalo.

Postupne si postavili svoj vlastný, murovaný dom s troma izbami – jednou rodičovskou, druhou dievčenskou a treťou chalanskou. Súrodenci v nich však spali po dvoch na jednej posteli prakticky až do dospelosti. Dnes nepredstaviteľné!

Ale nepamätám sa, že by na to niektorý z nich hundral. Naopak, vždy sa vedeli podeliť nielen o spoločnú perinu, ale aj o iné – o sladkosti, darčeky, hračky, … No najmä o kopec spoločných zážitkov, na ktoré radi spomínajú dodnes.

Moja babka mala 7 detí a takisto musela nastúpiť do práce.

Za robotou chodila do mesta do fabriky, kde sa pracovalo na zmeny. Deti naučila samé sa vystrojiť do školy, pripraviť si čo-to pod zub, pomôcť si navzájom.

Samozrejmosťou bolo opatriť  hydinu, zajace a prasce. A to tak ráno, ako aj po návrate zo školy.

Babka sa nezaoberala tým, či majú deti spravené úlohy a či sú naučené, nekontrolovala im zbalenú aktovku. Prvoradé boli povinnosti okolo domu, ktoré mal každý. Napriek tomu sa učili dobre, lebo sa učiť chceli. Dievčatá všetky zmaturovali a šli študovať na vysokú.   

Nemala parný mop, napriek tomu bolo doma vždy čisto

Babkinou cnosťou bola pracovitosť. Nemala umývačku riadu, ani parný mop a čistiace prostriedky neboli tie z dnešnej reklamy. Vodu bolo treba nosit vo vedrách, lebo vodovod v chalupe nebol. Pralo sa v koryte a riad sa umýval vo vajlingu. Napriek tomu bolo u nich doma vždy čisto, poriadok bol v každej izbe aj na dvore. 

Čo by bolo keby? >> >>

Nehrala sa s deťmi edukatívne hry, nedávala ich opatrovateľke 

Moja babka si s deťmi nestavala lego, nehrala s nimi edukatívne hry, neučila ich cudzie jazky, nevodila ich na športové krúžky ani do hudobnej. Nedávala ich opatrovateľke, ale všade ich brávala so sebou. 

Chodili s ňou do hory zbierať suché drevo, na žliabok po vodu, na roľu, keď bolo treba sadiť a zbierať úrodu. Tam všade mali deti svojich rovesníkov, pohyb, hry aj zábavu. U nich doma sa zas stretávali susedy na páračkách, aby spolu chystali perie na duchny. Nehralo tam rádio, ani telka neblikala v pozadí. Veľa sa však rozprávalo a veľa veľa spievalo.

Nečítala odborné knihy o výchove

Často na babku myslím. Vzdelanie nemala a odborné knihy o výchove nečítala. V kredenci som vždy videla len dennú tlač a zopár ročníkov domovej pokladnice. Napriek tomu všetkých svojich 7 detí vychovala k slušnosti, úcte, pracovistosti a k ochote pomáhať druhým. Ako to všetko dokázala?

Už sa jej to neopýtam,

zomrela vlani, vyše deväťdesiatročná.

Myslím na ňu, keď sa ja brodím rozhádzanou detskou izbou a drahé detváky mi tvrdia, že to oni ne-mô-žu upratať. Keď so školákom sedím každé poobedie pri úlohách a jemu sa tááák nechce. Keď vediem deti na krúžky, ktoré si sami vybrali a tvária sa, ako keby som ich tým mučila.

Myslím na ňu, keď zvádzam každodenný boj s ich vzdorom, odvrávavním a riešením ich žabomyších vojen. 

Genderovo rozorvatá … >> >>

A myslím na ňu aj teraz,

keď som si otvorila fľašu voňavého jablkového kompótu. Zavárala som ho u nej v lete na jej záhrade. Ona vtedy už nevládne sedela v tieni na lavičke a moje deti behali po dvore. Pomedzi hry si ku nej prisadli a ona im rozprávala tie svoje príhody z mladosti, na ktorých sa spolu smiali a strašidelné historky z páračiek, pri ktorých sa tak rady báli. 

 

Čítali ste príspevok v projekte DOBRÝ ČLÁNOK

 

 

 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (169 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Mina, nadherny clanok, privadza ma k zaveru, ze z toho ze sa ma clovek dobre nepridu ziadne dolezite pozitiva…nejako krnieme a degenrujeme…budeme sa vracat ku korenom?

  2. Pravdivé a pekne napísané.

    Ja tiež zdieľam podobný názor; súčasný rozvinutý svet z nás robí otrokov životného štýlu, ktorý je síce plný progresívnych vecí, ale stráca prirodzenosť, jednoduchosť, harmóniu, pochopenie, trpezlivosť a kľud.

    Tempo života je zbesilo rýchle, nároky na všetko sú vysoké… Nedá sa zastaviť evolúcia, ale niečo sa asi musí zmeniť…

  3. Spomienky pekné, ale to je tak všetko, neviem si predstaviť, že by sa niektorá zo žien chcela vrátiť k takýmto koreňom. Robota ťažká, deti boli nie vždy dobre zasýtené a oblečené, ani vzdelanie nebolo samozrejmosťou a nie je ani teraz. Nikto by už nechcel prať na potoku, ani kopať zemiaky a popri tom rodiť. Sú to len spomienky a ani všetkým mamám sa vtedy nepodarilo vychovať slušných ľudí, mnohí synovia pili a ani dievky neboli vždy robotné. Neviem si predstaviť, že by teraz mamy nedávali deťom jednorazovky, nemali umelé mlieka a výživu, nemohli strčiť dieťa do autosedačky a ísť na pokec do materského centra alebo do kaviarne priateľskej k deťom, že by si večer nečítali facebook…aj ja robím mrkvový šalát a idem so synom do prírody, ale medzitým práčka vyperie, umývačka poumýva a časť roboty stihnem na počítači večer. Pokoj a harmóniu musí mať človek v sebe, to nie je dané iba dobou, vždy boli ľudia aj spokojní aj nespokojní.

  4. Článok krásny,vyvolal príjemný úsmev, ale moje babky sa tiež dožili vysokého veku,čo mi umožnilo počúvať o ich detstve, a hoci naň s radosťou spomínali, nechýbali ani spomienky, ktoré neboli iba idylické. Na bývanie so svokrou spomínala moja babka ako na nočnú moru a garantujem vám, že za mnohé z loptovín, ktoré povyvádzali oni, by mali dnešné deti riadny „pruser“. Skrátka, každá doba je iná a každá z nich prináša so sebou iné plusy a mínusy. Nič nie je čiernobiele a je len na nás, koľko pohody,idyly a spolupatričnosti vytvoríme vo vlastných rodinách.

    Držím nám všetkým palce,aby sme aj my z našich detí vychovali ohľaduplných dospelákov schopných ceniť si,čo im život ponúka.

  5. Je to len moj nazor, ale nie vsetky potrebujeme jednorazovky, moje dieta nevie co je to umele mlieko (ani to uz nikdy nezisti) ci hotove jedlo z obchodu… domaci porod (za urcitych podmienok) je mojim (nesplnenym) snom… nuz tak sme vselijake a vselijake mame priority a potreby.

  6. pekný článok, milé spomienky.. avšak doba sa mení a ja verím, že aj my raz budeme spomínať na tú našu dobu a nebudeme rozumieť tej budúcej a vzdialenej zwinker

  7. Nuz, dnesna doba je ina. Ja by som si vychovu a staroslivost o deti v davnejsich dobach nijako neidealizovala. Ano, deti bolo vychovane k poslusnosti….ale je poslusnost naozaj to najdolezitejsie? A nezabudajme na to, ze dnes su vychovne metody z tych cias uz protizakonne. Mozno tie v clanku spomenute deti naozaj isli az na vysku, ale drviva vacsina tej generacie rozhodne nie, casto krat nemaju ani maturitu. A co sa tyka cistoty…o tom silne pochybujem ze mala rovnako cisto ako nasa generacia, to je cisty blud. Ale inak suhlas s tym ze deti maju mat vacsi kontakt s beznymi domacimi pracami a maju mat naozaj max. pohyb na cerstvom vzduchu…a ze znamky v skole nie su to najdolezitejsie.

  8. a ja by som brala… život v jednoduchosti je to naj, čo môže byť. Aj za cenu, že nebudeme mať všetko. aj za to, že budeme mať každý len jedny bačkory a jedny sviatočné šaty. či o tom je život? Pôrod doma už nevyskúšam… chcela som… a čo sa týka čistoty: mala určite čisto minimálne tak, ako my. Lebo: nemali toľko caprčičiek, žili podstatne viac eko / o tom točila moja mama, každý rok vápno, nová slama do postelí… zatmelenie dlážky blatom…/ a nemali ani zďaleka toľko alergénov a ekzémov asi prečo, na rozdiel od nás? a dnes je všetko idylka? Tá nebude nikdy: dôležité je niečo iné, žiť svoj život naplno, s láskou, bez zbytočností….

  9. kraasny clanok.velmi pekne napisany.spomenula som si pri nom na moju babicku. ;o)) avsak.ak by som zila v tej dobe,tak uz tu davno nie som.ani s mojim druhoredenym syncekom.a moj muz by vychovaval starsiu dceru sam.takze vdaka aj za takuto dobu.

  10. Ja mám tiež sedem detí, budem mať 52r,najstaršia má vysokú,ostatní strednú s maturitou a jeden ešte chodí na vysokú.Sú vekovo 30r-18r.Nemajú problém s domácimi prácami,pomáhajú nám s manželom,aj medzi sebou -3 dcéry sú už samostatné.Vždy sa podelili so všetkým bez problémov.Nemenila by som,keby som sa mala znovu rozhodovať. Mária

    1. hovori sa, ze menej je niekedy viac
      ale tu celkom iste plati, ze viac je urcite viac 🙂
      dakujem za vasu reakciu, a dakujem aj za ostatne reakcie

  11. Dobrý deň milé mamičky smile Som študentkou tretieho ročníka na Jesseniovej lekárskej fakulte v odbore pôrodná asistencia. Pridávam sem dotazník na tému: Špecifiká mnohodetných rodín z pohľadu matiek. Rada by som sa oboznámila s vašimi skúsenosťami, radosťami, ale aj starosťami ktoré Vás sprevádzajú. Vyplnenie dotazníka pomôže k výskumu mojej bakalárskej práce. Dotazník je anonymný.Za každú zodpovedanú otázku vám už vopred veľmi pekne ďakujem. Dotazník sa otvorí po kliknutí na nižšie uvedený internetový odkaz.

    https://docs.google.com/forms/d/1oam3YwISjcamhNBspC5g-PJgfrjTZAGQBh5tyEsOLz4/viewform

  12. Váš komentár:

    Pekne napísané.

    Hneď mňa to evokuje ku spomienkam. Mám takmer 65rokov. Pochádzam zo z Východu nášho pekného Slovenska a so šiestich detí, 4 dievčiny a dvaja chlapci. Vyrastali sme podobne, ale keď že žili sme na dedine , mali sme aj kravičky, husí, ktoré bolo treba aj pásť , atd… Okrem učenia, každé z nás malo povinnosti doma po návrate so školy. Rodičia nám opakovali, aby sme sa učili, aby sme tak ťažko nerobili ako ony. A podarilo sa im nám vštepiť pracovitosť, vzájomnú lásku a porozumenie, túžbu po vzdelaní. Všetci šiesti ešte žijeme a máme vysoké školy. Traja z nás sú inžinieri a tri sú učiteľky, z toho dve učiteľky matematiky a fyziky.

    Hoci sme nemali ten luxus, ktorý teraz každý berie ako samozrejmosť, boli sme veľmi šťastní v jednoduchom domčeku, s múdrymi a láskyplnými rodičmi. smile

  13. Ani dve neboli výnimkou v rodine aj tá bola hodnotná. Veď keď si trufala mať viac, potom sa do toho väčšinou zapojila široká rodina.

  14. Naše babky mali v 20 stor. aj 10 aj 13,vzhľadom na ťažký život a boje v prvej štvrtine storočia- a následne davanie do poriadku všetko vzhľadom na to, niekoľko neprežilo.

Pridaj komentár