Mamičky, nevzdávajte sa a dojčite! II. časť

Monika Marettová 1

Martinko sa nám narodil po jednej pre mňa stresovej udalosti sedem týždňov pred termínom, po predčasnom odtoku plodovej vody. Vážil 2,3 kg a meral 43 cm – bol to maličký, ale krásny bacuľatý chlapček.

Keďže som si veľmi dobre pamätala, aké problémy som mala s prsníkmi po prvom pôrode, už od začiatku som bola pripravená a sledovala som si ich. Napriek tomu sa mi stalo presne to isté ako predtým, t.j. zase som ich mala plné, ale mlieko nešlo von. Dostávala som oxitocínové injekcie a sestrička mi pomáhala mliekovody spriechodňovať. Malo to ale už trocha ľahší priebeh ako prvýkrát a postupne sa prsníky uvoľnili.

Po siedmich dňoch ma pustili domov, ale Martinko zostal na JIS-ke ešte 6 týždňov. Pekne papal a priberal, ale mal infekt, potom dostal nádchu a kvôli anémii mu dali aj transfúziu krvi. Vedela som, že asi jediné, čo preňho môžem v tej chvíli urobiť je udržať si laktáciu. Poctivo som si každé 3-4 hodiny odstriekavala mlieko a moja “dojivosť” bola zo dňa na deň vyššia.

Bol to čudný a smutný pocit byť doma po pôrode bez bábätka. Každý deň som za ním chodila a nosila mu mliečko. Situácia sa potom ešte skomplikovala tým, že sme všetci v rodine dostali postupne chrípku a už som ho nemohla ani navštevovať, len som sestričke podala medzi dverami mlieko. Bolo to, ako keby sme ho ani nemali. Prvýkrát som si ho mohla zobrať na ruky až keď mal 4 týždne.

Počas choroby som len veľa pila, jesť mi nechutilo. Aj som schudla, ale kupodivu sa mi tvorba mlieka neznížila. Zo svojej skúsenosti preto potvrdzujem, že pre udržanie tvorby mlieka je dôležité najmä pravidelné vyprázdňovanie prsníkov.

Prvé dva týždne strávil Martinko v inkubátore, takže som ho samozrejme nemohla kojiť. Potom, keď ho už dali z inkubátora von som zase ochorela ja, takže som nemohla byť s ním v kontakte. Keď som vyzdravela, prijali ma naspäť do pôrodnice – mali sme spolu s Martinkom sami jednu izbičku a prvýkrát som si ho mohla priložiť. Už mal päť týždňov a dovtedy mu sestričky dávali moje mlieko z fľašky. Bola som preto veľmi zvedavá, či ma vôbec bude chcieť, či sa “chytí”.

Chytil sa a už na prvýkrát vypil 90 ml. Tešila som sa tomu, ale mali sme zlú techniku – chytil iba bradavku, a keď papal, tak ma to dosť bolelo. Za dva dni ma dohrýzol tak, že ma bradavky boleli aj keď som sa ich ani nedotkla. Týždeň som potom kojila cez klobúčik a keď sa bradavky zahojili a zocelili, prešli sme zase na normálny spôsob. Za ten čas sa asi zdokonalil, pretože odvtedy už nemáme pri papaní problémy.

Teraz má už jedenásť mesiacov, váži 10 kg a stále je kojený – doteraz nemusel ochutnať umelé mlieko. Kojím ho z obidvoch prsníkov s tým, že raz začnem s pravým, raz s ľavým. Asi do ôsmich mesiacov som si ešte zvyšok vždy odstriekala. Mala som toľko mlieka, že som sa dokonca prihlásila do laktária a tri mesiace som odovzdávala päť litrov mlieka týždenne. Ďalšie tri mesiace to postupne klesalo a teraz už mám mliečko len pre Martinka. Už som si ho prestala odstriekavať, aby sa tvorba zredukovala len na množstvo, ktoré on vypije.

Keby mi niekto pred druhým pôrodom povedal, že budem mať toľko mlieka, pokladala by som to za stopercentne vylúčené. Neviem, kde sa to mlieko vo mne berie, pretože som dosť útla konštrukcia – meriam 162 cm a pred pôrodom som vážila 52 kg (teraz mám 56 kg). Nemáme to ani v rodinnej anamnéze – moja mama nemala mlieko a tak ma vôbec nedojčila. Ja som umelé mlieko odmietala a dokonca dodnes mlieko nepijem. Za slobodna som si robila žarty, že keď budem mať deti, nepotečie mi z prsníkov mlieko, ale čaj. Okrem toho som športový typ a prsia som dosť dlho považovala len za niečo čo mi zavadzia pri behu a ležaní na bruchu. Teraz už mám na ne úplne iný názor a som rada, že tak dobre plnia “svoju funkciu”.

Keď to tak spätne hodnotím, pri prvom dieťatku som asi prestala mať dosť mlieka už po troch mesiacoch preto, lebo som si prsníky zakaždým nevyprázdnila. Postupovala som podľa toho, čo som sa dočítala, že tvorba mlieka sa automaticky prispôsobí potrebe dieťaťa. Okrem toho u mňa prevládol zrejme chybný psychologický moment – keď Tomáško dopil, nič som si už neodstriekala – aby mi niečo “zostalo” aj do budúceho kojenia. Toto je asi mylná filozofia, pretože ak sa prsník nevyprázdni, nemôže sa tvoriť ďalšie mlieko. Večer som mávala pocit, že ho mám málo a že Tomáško je hladný.

Pri druhom dieťatku som naopak bola donútená okolnosťami mesiac si prsníky úplne a pravidelne každé štyri hodiny (v noci po šiestich hodinách) ručne vyprázdňovať a to naštartovalo takú tvorbu mlieka, že by som uživila aj dvojičky. Cítila som sa dobre a bola som kľudná, že Martinka mám vždy čím nasýtiť.

Chcem preto povzbudiť všetky mamičky a na základe vlastnej skúsenosti potvrdiť, že napriek problémom je skutočne možné si tvorbu mlieka udržať. Za najdôležitejšie pritom pokladám pravidelné vyprázdňovanie prsníkov a pokiaľ možno psychickú pohodu. Hoci máme dve malé deti, naši rodičia nám pomáhajú a aj môj manžel je starostlivý otec, takže mám veľmi dobré rodinné zázemie.

Takže baby, snažte sa aj vy! Vaše krásne bábätká za to stoja!

Na záver by som chcela poďakovať aj lekárom a sestričkám JIS-ky z Nemocnice Sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici, ktorí nám pomohli Tomáška a hlavne Martinka “vypiplať” na krásne, zdravé detičky. Zároveň ďakujeme aj pani doktorke Vicianovej z nemocnice na Kramároch, ktorú máme radi a ku ktorej sme chodili s Tomáškom a teraz aj s Martinkom.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...

Komentáre k článku

  1. dobry den, neviete aky vplyv ma dojcenie na fyzicky vyvin dietata v obdobi dospievania? nemoze sa potom stat ze dieta bude prilis chude alebo bude mat utlu telesnu konstrukciu a pod.? vdaka

Pridaj komentár