Mama troch detí: takto naozaj vyzerá chvíľka pre seba

Tvoj vnútorný motivátor si nedávno niekde prečítal, že sa máš ľúbiť. Lebo pri sebaláske začína každá ďalšia láska ku všetkému naokolo, vrátane detí. Musíš si nájsť priestor pre seba, lebo len spokojná matka má spokojné deti.

Zastavíš sa teda na chvíľu pred zrkadlom, vypneš hruď, stiahneš brucho, usmeješ sa na svoj odraz. Prehrnieš mastné polepené vlasy. Samovrah nie si. Priestor na ľahkú kúpeľnú starostlivosť  momentálne nevytvoríš, ale trochu to rozčesať, vypnúť, áno, takto sexi, to by na začiatok šlo.

Mala tá koučka pravdu, vždy sa dá nájsť čas pre seba, utrhnúť si minútku-dve, áno – aj za minútku dve sa dá pre seba toľko urobiť, kdeže mám ten krémik voňavý, nový človek stadiaľto teraz vyjde, ha!

Všelijaké zvuky sa síce pokúšajú útočiť na tvoju bublinku „minúta pre seba“, ale do reality ťa vracia až krik vo vyššej tónine.

O kočík v dverách sa nepotkneš – s tým sa počítalo, šmykneš sa síce na knižke, ktorú si si za kočíkom, keď si ho preskakovala, nevšimla, ale vybalansovať to je malina – to máš natrénované, mínové pole s kockami všetkého druhu ladne prehopkáš, aby si zhliadla scénku:

protestantský zvuk vychádza z modrej pusy so štyrmi modrými zubami. Väčšie dieťa ťahá menšiemu z pusy pastelku. To je vlastne roztomilá starostlivosť. Čo na tom, že asi tak 10 sekúnd dozadu vreštíkovi práve tento uvedomelý starostlivec ponúkol predmetnú pastelku na hranie.

Nový kúsok do umeleckej série na stene ti už žily netrhá – to máš uzavreté – bude sa maľovať, až odrastú. Kľud. Spokojná mama, spokojné dieťa. Teda aspoň jedno? Aj to sa asi počíta.

Minúta pre seba má zaujímavú bilanciu.

Účes, v ktorom si sa mala cítiť žensky až sa ponesieš za ratolesťami na pieskovisko, má ironický podtón v tomto prostredí. Na pieskovisko sa neponesieš. Deti síce boli už naštartované, ale ideš umývať modrú pusu a upratovať kocky – bola by tu alternatíva požiadať deti, aby upratali, čo rozhádzali, ale to by si sa neniesla nikam zrejme ani zajtra.

A až navštíviš kuchyňu a tam si podľa dostupných stôp zrekonštruuješ, že za tú tvoju minutu stihlo dieťa učiniť rozhodnutie, že sa ide napiť, a keďže to zdarne vyrastá v homo sapiens a okrem vzpriamenej chôdze už začína používať nástroje a iné predmety k svojmu úžitku, prisunulo si na dočiahnutie čajíka k linke stoličku, čajík si nalialo – a to nielen do šáločky, a zo stoličky získalo novú perspektívu poskytujúcu mu výhľad na poličku so spústou nových neprebádaných (lebo čo sa prebádalo včera sa dnes nepočíta) predmetov, zaplaví ťa spokojnosť podobajúca sa spokojnosti dieťaťa, ktorému bola odňatá zjavne lahodná pastelka.

Napočítať do 10 vieš už aj vo vyhynutom nárečí Guaikurú, kapacitu pľúc zdokonaľuješ dychovými cvičeniami, že by si si trúfla perlu spod 30 m útesu vyloviť. Nemôžeš predsa tie svoje zlatíčka nemilovať.

(4 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...