Grétka počas tehotenstva skoro zomrela! Môže za to Hellp syndróm.

Dagmar Mozolová, redakcia 4
gretka 0

Grétka otehotnela a užívala si prvé, vytúžené tehotenstvo. Síce sa jej okolo 23. týždňa zvýšil tlak a začali jej opúchať nohy, ale po internom vyšetrení, ktoré dobre dopadlo, dostala len základné lieky na tlak. To bolo všetko.

Na Veľkú noc 2006, v 29. týždni tehotenstva, sa vybrala s manželom pozrieť na Liptov rodičov. Pôrod ďaleko, na sviatky sa predsa rodina stretáva.

„Okolo tretej v noci mi začalo byť zle, ráno som od maminky dostala Smectu na žalúdok, predpokladala, že mi je zle z tej mastnej ryže, čo som deň predtým zjedla. Do desiatej sme riešili, či vôbec ideme na pohotovosť,“ spomína Grétka na deň, kedy prišiel na svet nečakane jej syn Marek. „Na pohotovosti v Liptovskom Mikuláši mi namerali tlak 210/130 a extrémne prekročené hodnoty krvi: 10-násobne oproti norme. Primár gynekológie MUDr. Oldřich Drahovzal mi povedal, že sa s tým stretol 5x v živote, ale ak je to to, čo si myslí, tak ešte dnes porodím a vyriekol diagnózu: Hellp syndrom.“

Organizmus kolaboval. Grétka mohla zomrieť.

Keďže v Mikuláši nemali vybavenie pre predčasne narodené bábätká, primár jej odporučil ísť do Martina. Vybrali sa však do Bratislavy, aby mali bližšie domov. Cestu do nemocnice Grétka väčšinou prespala, unavená, hladná – pre istotu nejedla, ak by naozaj išlo o pôrod… „Primár nám povedal, v ktorých mestách by sme sa mohli zastaviť, keby bol problém (nemocnice s perinatologickými centrami). Kým sme prišli do BA, mala som hodnoty už 20-násobne zvýšené, ale celou cestou do BA sme ešte stále dúfali, že mi je zle len z jedla. V podstate som sa cítila asi podstatne lepšie, ako som na tom bola. To mi aj potom hovoril lekár v Bratislave, že zákernosť „Hellpu“ je práve v tom, že sa žena necíti tak zle, ako na tom je. Rozhodne som nemala pocit, že teoreticky môžem každým momentom umrieť.“

Manžel šiel tak rýchlo, ako sa len dalo. Doviezol ju do nemocnice. Potom šiel domov pre veci. Keď sa vrátil, už brali nastávajúcu mamičku na sálu. „Dieťatku 24 hodín nepomôže a vy za 24 hodín skolabujete!“ vyjadril sa lekár.

Pôrod prebehol cisárskym rezom v celkovej narkóze. Marek sa narodil o pol siedmej večer.

Manžel čakal na chodbe. Prvý videl malého Mareka, ako ho sestričky rýchlo viezli v inkubátore. Potom mu sestra dovolila prísť na oddelenie JIRs za synčekom. Videl, ako ho intubovali. Grétku nemohli prebrať z narkózy. Našťastie sa to nakoniec podarilo. Dva dni bola na ARO, svojho synčeka uvidela až na tretí deň. Dovtedy jej manžel nosil fotky bábätka.

Ako kilo múky…

Marek má dnes dva rôčky. Je to krásny, múdry, šikovný, ale najmä veľmi pohyblivý chlapček. Ale prvé dni boli všelijaké…

„Keď sa Marek narodil a vážil 1150 gramov, ja som skrátka neverila, že môže prežiť, manžel Ľuboš si bol istý od prvého dňa,“ spomína Grétka. Lekári nevedeli na otázku, či dieťa prežije, odpovedať. „Jedine MUDr. Lattáková, ktorá ma prijímala, mi vtedy povedala, že na JIRSke sú tie najlepšie lekárky a určite urobia všetko, čo bude v ich silách, aby mal šancu prežiť. Toto som vtedy potrebovala počuť, aspoň niečo. Nemala som vtedy predstavu, akú šancu na prežitie má dieťa v 29. týždni tehotenstva (28+5). A počas tehotenstva som nečítala žiadne komplikácie, pretože som predpokladala, že moje tehu komplikované nie je a nebude. Najskôr nám hovorili, že najkritickejšie sú prvé 3 dni, potom prvých 5, prvých 10… Keď som ho videla prvýkrát, mala som pocit, že je strašne maličký, na fotke sa mi predsa len taký malý nezdal. No ale keď si predstavíš kilo múky, tak získaš trošku predstavu. Nezáležalo mi vtedy na ničom inom, len aby prežil, nič iné mi vtedy neprišlo dôležité.“

Marek bol však bojovník od začiatku: len päť dní za neho dýchal prístroj, potom mal ďalší deň podporné dýchanie a na siedmy začal dýchať sám.

Ako na hojdačke

Hoci sa rodičia neustále informovali o Marekovom zdravotnom stave, lekári aj v prípade pozitívnej odpovede vždy dodali, že sa to môže každú chvíľu zmeniť. Našťastie, Marek napredoval. „Zažili sme aj to, keď chlapčeka, ktorý bol s Marekom v jednej miestnosti, museli spätne intubovať po tom, čo už dýchal sám, a bolo to hrozné! Na jednej strane nám ho a jeho maminky bolo strašne ľúto, na druhej strane sme sa tešili, že to nebol Marek,“ hovorí Grétka. Každý deň volali rodičia malého Mareka do nemocnice ráno aj večer, každý deň za ním chodili. Tatko bral veci pozitívnejšie, maminka sa trápila kvôli každej, čo aj malej komplikácii: „Keď nám povedali, že mu museli pridať znova do inkubátora kyslík, tak ja som bola nešťastná, že má zase kyslík, Ľuboš to bral tak, že super, ťažšie sa mu dýchalo, tak mu pridali kyslík, aby sa mu dýchalo lepšie,“ spomína na ťažké obdobie Grétka.

Najlepšie je maminkine mliečko

Najlepšia vec, ktorú môže urobiť mamička pre predčasne narodené bábo, je dávať mu materské mliečko. Hoci títo drobčekovia nedokážu sať z prsníka, matka si môže mlieko odsávať a bábätko papá sondou. Aj Marek papal sondou prvé dva mesiace (hadičkou cez nos alebo ústa priamo do žalúdka).

„Keď už bol hore na patologických, tak sme skúšali aj kojiť a chvíľku to vyzeralo, že sa aj podarí, lenže to bolo v čase, keď 7x denne dostával papať sondou a len raz za deň som ho skúšala kojiť. Keď mal ale papať 8x denne sám, tak sme to nezvládli. On skrátka v tom čase papať sám nevládal ani z fľaše, nieto sa kojiť. Takže sme skončili pri odsávačke a fľaši a cieľom: len nech mu to tečie. Keď sme prišli domov, tak mal dávku 35 ml a tú sme do neho „liali“ 3/4 hodiny a aj tak ju nezjedol celú. Keď mal okolo pol roka, tak doktorka hovorila, že by už podľa nej dojčenie zvládol, ale vtedy už bol náš lenivček zhýčkaný a nám ho bolo ľúto trápiť,“ hovorí Grétka. Nič jej nezostalo, len mliečko ďalej odsávať. Úspešne – do prvých Marekových narodenín. Marek ho papal z fľaše.

Živý inkubátor – klokankovanie

Marek mal 22 dní, keď ho prvýkrát vybrali z inkubátora na klokankovanie. Maminka si ho konečne mohla pritúliť!

Podrobné informácie o klokankovaní nájdete na Marekovej stránke. Video z prvého klokankovania nájdete tu.

„Bol to úžasný pocit, jeden z najúžasnejších v mojom živote. Bežne maminka dostane bábo aspoň na chvíľku hneď po pôrode, ja som na to musela čakať 22 dní! Asi sa to páčilo aj jemu, on sa na mne vždy trošku pomrvil a zaspinkal, prípadne vyťahoval ručičky, bolo to také neuveriteľné! Inak zábavné bolo, keď sme už boli na patologických, tak dostal na klokankovanie Mareka aj Ľuboš a Marek sa pästičkami chytal jeho chlpov a šplhal sa hore, a Ľuboš síce ochkal, akchal, ale myslím, že si to užíval rovnako. Keď sme ho potom dávali späť do inkubáča, mal plné pästičky tatových chlpov.“

66 dní v nemocnici, konečne doma!

Marek bol v nemocnici vyše dvoch mesiacov. 6 týždňov na JIRSke a potom ešte 2 a pol na oddelení patologických novorodencov. Keďže matka nemôže byť po celý čas s dieťatkom v nemocnici, Grétku po 11 dňoch na oddelení šestonedelia prepustili a týždeň pred prepustením Mareka domov ju prijali k nemu, aby sa naučila, ako sa má oňho starať. Potom mohli ísť konečne domov!

„Až na to jeho jedenie to bolo úžasné, aj keď on teda nebol nikdy dieťa „kde ma položíš, tam budem“. Kočík do pol roka ignoroval kompletne, spával zásadne v klokanke, to dokázal aj 3 hodiny, len som nesmela zastaviť… A uspávali sme ho asi do 9 mesiacov na fit-lopte. A viac-menej bol stále na rukách. Každé takto narodené bábätko musí do 2 rokov absolvovať psychologické vyšetrenie, tak aj to sme zvládli a teraz sme už dokonale spokojní, Marek je úplne v poriadku. Síce je neskutočne živý, ale však sme vždy chceli živé dieťa, no mohol by si sem-tam aj oddýchnuť. No a čo bude v budúcnosti, to ukáže len čas, do šiestich rokov bude ešte sledovaný v rizikovej poradni.“

Práca? Na 33. mieste… Prioritou je rodina!

Zmenil sa život, zmenili sa hodnoty. Pre Grétku bola práca vždy prioritou. Dnes, ako sama hovorí, by jej pridelila tak asi 33. miesto.

„Užívam si každý deň s Marekom, myslím, že všetko ostatné počká, toto sa už nikdy nezopakuje. Dieťa, rodina a priatelia sú to najdôležitejšie, čo v živote mám, takže sa snažím si ich vychutnať naplno, všetko ostatné je až za tým. Kedysi som uvažovala, že sa do práce vrátim skôr ako po troch rokoch, teraz mi taká myšlienka ani nenapadne.“

O svojom manželovi Grétka tvrdí, že je najúžasnejším tatinkom na svete. S Marekom sa vzájomne zbožňujú. Keď tatinko dorazí domov, maminka už nemá šancu… Manžel Ľuboš je nielen dobrým otcom, ale aj oporou pre svoju manželku.

„To všetko by som to nezvládla bez môjho skvelého manžela, ktorý je na rozdiel odo mňa večný optimista. A pri Marekovi, hlavne, keď bol ešte v nemocnici, mi strašne pomohlo práve diskusné fórum na „babetku“, kde boli aj iné maminky s predčasniatkami a dodávali mi energiu. Bolo to také „motivačné“ – keď som videla, že aj ich detičky to zvládli, že sa to hádam podarí aj nám.“

Asi to takto malo byť…

„Asi to takto malo byť. Pri tom všetkom sme mali neuveriteľné šťastie na lekárov – od primára gynekológie v Liptovskom Mikuláši, ktorý stanovil správne diagnózu, po lekárky na JIRSke na Antolskej. A možno sme zvolili správne meno, lebo Marek vraj znamená bojovník,“ hodnotí situáciu spätne Grétka. „V nemocnici som si povedala, že ak prežije, tak tam každý rok na narodeniny prinesieme tortu. Ony sú úžasné, rad za radom všetky, aj lekárky aj sestričky. Ja som Marekovej doktorke MUDr. Molnárovej volala, či tam bude, že by sme prišli teraz a keď sme dorazili, tak tam bola aj pani prednostka a doktorka sa jej pýtala, že „ty si vedela, že prídu“ a ona, že „jasné, šak on je aprílový, veľkonočný, oni každý rok chodia“. To sme tam boli len druhýkrát! Ale je to tam také milé, človek má pocit, že sa vracia domov.“

Do rodinky pribudla 1. mája dcérka

Nuž, Grétku čakajú doma ďalšie tri rôčky. 1. mája sa jej narodila dcérka Ela, 3560 g, 50 cm. V termíne. Blahoželáme!

Fotky, videá a denníček zo života malého Mareka si môžete pozrieť na stránke www.marek.balat.sk. Fotky v článku sú uverejnené so súhlasom rodiny Balátovej.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (11 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. POKIAL MA TEHOTNA ZENA PROBLEM S VYSOKYM TLAKOM – MUSI OSTAT LEZAT V NEMOCNICI!!!!! AK NIE KVOLI SEBE – TAK KVOLI BABATKU LEBO POTOM JE ZBYTOCNE REVAT NAD TYM, ZE MATKA A DIETA ZOMRELO!!! A POTOM OBVINOVAT NEMOCNICU!!!

     

    NIE NADARMO OSTAVAJU TEHOTNE ZENY S VYSOKYM TLAKOM V NEMOCNICI!!!!

     

    PRI TEJ ZENE STALI VSETCI ANJELI!!!!!

     

    TEHOTNE MAMICKY – DAVAJTE NA SEBA LEPSI POZOR A ZODPOVEDNEJSIE PRISTUPUJTE K SVOJMU ZDRAVIU A ZDRAVIU DIETATA – CHAPEM, ZE MOZE DOJST K ZHORSENIU ZDRAV. STAVU POCAS TEHOTENSTVA ALE VLASY MI DUPKOM STAVALI KED SOM CITALA TENTO PRIBEH !

     

    /pracujem na gynekologii a matka moze BOHU a vsetkym Anjelom dakovat, ze nezomrela na ceste!! //

    – prepacte, ze som sa tu tatko rozpisala ale mne sa dvihol tlak ked som si predstavila, co vsetko sa mohlo stat!

  2. Viete Evka,

    ale z tohoto clanku jasne vyplyva, ze mamicka stav riesila, ze u lekara bola. Takze kto spravil chybu, ze nebola v nemocnici s vysokym tlakom?

    Lebo ste Vas rispevok napisali, ako keby matka nerozvazne odmietla hospitalizaicu a mohla si za to sama a to mi teda pride ako riadna podpasovka.

    1. Hanah
      „ale z tohoto clanku jasne vyplyva, ze mamicka stav riesila, ze u lekara bola“
       
      VYSOKY KRVNY TLAK SA MA KONTROLOVAT S! T! A! L! E! a P! R! I! E! B! E! Z! N! E!
       
      Bolo velmi NAIVNE si mysliet, ze ten vysoky tlak sa uz „nevrati“! A priebeznymi kontrolami a krvnym obrazom sa DAJU ZISTIT ROZNE ODCHYLKY OD NORMY.
       
      Pani Hanah,
      velmi dobre rozumiem, ze ste tu vycitku mysleli v dobrom a tie vykricniky si neberte prosim osobne, tym som len chcela poukazat na to, ze je potrebne NEUSTALE davat EXTREMNE velky pozor na VYSOKY krvny tlak.

  3. Po precitani prvych 5-tich odstavcov som si vytvorila nazor o matke a o jej doktorovi , nemyslim si, ze toto je priestor / miesto kde by som si MOHLA DOVOLIT! „otvorit usta“ a napisat pravdivo, co si o tom ako Zdravotnik myslim….

     

    ESTE RAZ: vysoky tlak je zivot ohrozujuci stav jednak pre dieta a matku, ktory moze viest k smrti obidvoch.

     

    p.s. podpasovka?? NIE ale verte mi, ze moj tlak bol omnoho VYSSI pri citani jej clanku, nez ho mala v tom case ta tehotna zena – v tomto vas ubezpecujem!!!

     

    samozrejme, chapem, ze teraz sa mozu do mna obut vsetky tehotne mamicky ALE…..realita byva kruta…a to aj napriek tomu, ako velmi sa snazime davat na to dietatko pozor a starat sa o neho

     

    a este nieco: NIKDY nebudete mat „vsetko prestudovane“….. omnoho lepsie spravite, ak budete chodit na Pravidelne Prehliadky ku svojmu gynekologovi a s nim budete konzultovat svoj zdravotny stav a zbytocne sa nezatazovat tym, co vsetko sa moze stat…

Pridaj komentár