Druhý potrat mojimi očami

more30 84

Ahojte všetci. Po dlhšej odmlke som tu znova, a zasa so smutným srdiečkom. Som po 2. potrate na prelome 5. a 6. týždňa – prvý bol detto. Cítim veľkú potrebu toto celé niekomu povedať a počuť aj odozvu – pretože momentálne neviem čo s tým…

potrat
Foto: Ingimage.com

(10.jún) 7.00 hod

– Som v ordinácii mojej gynekologičky, po vaginálnom vyšetrení skonštatovala, že som naozaj tehotná. Snažím sa nadviazať rozhovor vzhľadom k môjmu prvému potratu, rozpravám niečo o možnom riziku progesterónovej nedostatočnosti – lekárka mi odpovedala, že medicína sa študuje 6 rokov. Povedala som si, kašlem na to, však je všetko v najlepšom poriadku, ešte si pohnevám gynekologičku.
Materskú knižku som vyfasovala pred ďalšími 4. ženami (takto som absolvovala aj poradňu), z toho bola jedna „od nás“ – takže „naša“ dedina sa dozvie skôr že som tehotná, ako moja najbližšia rodina.

(10. jún) 9.30 hod
– Prišla som domov. Mala som čudne vlhký pocit – bežím na vécko a tam som objavila hnedý fľak na nohavičkách. Telefonujem gynekologičke – nič sa vraj nedeje, po vaginálnom vyšetrení je to vraj normálne, ak by sa to zhoršovalo, mám sa zastaviť poobede, alebo zajtra.

(10.jún) 13.45 hod
– S malou dušičkou otváram dvere na gynekologickej ambulancii. Cítim, že je zle a od strachu neviem ani rozprávať. Prvá veta mojej gynekologičky – „Viete po tom vašom telefonáte som si spomenula, že ráno po vyšetrení som videla na rukavici krvavý hlienik.“
Neverím vlastným ušiam! Gynekologička ma posiela domov s receptom na vitamín E.

(10.jún) 15.00 hod
– Krvácam. Telefonujem gynekologičke, zodvihla už len sestrička – mám ísť na pohotovosť.

(10.jún) 15.45 hod
– Prijali ma do nemocnice. Ešte som zatvorená, možno sa to dá zachrániť.

(10.jún) 16.00 hod
– pichli mi dve injekcie, ak by bolo zle mám volať sestričku.

(10.jún) 23.00 hod
– Na nemocničnej posteli cítim postupné uvoľňovanie napätia pŕs, mierne bolesti v podbrušku ustávajú. Zaspávam vo veľkom plači s pocitom bezmocnosti.

(11.jún) 7.30 hod
– Krvácanie je silné. Prezerá ma primár oddelenia. Som úplne otvorená a vlastne už nie je čo riešiť.

(11.jún) 10.30 hod
– Dostávam „oblbovaciu“ injekciu a idem na sál. Sledujem ako si lekár pripravuje jednotlivé nástroje, naťahuje rukavice, ktoré sú mu evidentne veľké, ako sa opásal velikánskou gumenou zásterou. Precupitala som na kozu. Jedna sestrička mi sedí za hlavou, anesteziologička po ľavej ruke čaká na pokyn, lekár si sadol na nízku stoličku, vedľa neho stojí ešte jeden muž, na pravo ďalší a okolo pobehuje dlhý ošetrovateľ. Cítim ako vo mne narastá napätie. Zrazu ma dole čímsi obliali, zdúpnela som od ľaku a od neskutočne štipľavého pocitu. Posledne, čo si pamätám, je krik doktora – „uspite ju, reaguje!“…

(13.jún)
– Kedže nemám komplikácie, prepustili ma z nemocnice. Po prepúšťaciu správu sa mám zastaviť zajtra o 12.00 hod…

(14.jún)
– S vyplazeným jazykom bežím na 8. poschodie nemocnice po prepúšťaciu správu, sestrička ju dlho hľadá a potom mi podáva „zdrap“ papiera veľkosti A5 na ktorom nie je dokopy nič napísané. Utekám ku gynekologičke. Je mi čudné, že v čakárni nik nie je, ale študujem tú svoju prepúšťaciu správu. Z dverí vyjde sestrička a ironicky sa ma pýta – „čo vy tu chcete?“ Mne už viac nebolo treba, hádku končíme komunikačným mierom, že prídem v pondelok, keďže pani doktorka pracuje do 12.30 hod (čo som si predtým nevšimla)…

(17.jún) 8.30 hod
– Privíta ma nasrdený pohľad sestričky gynekologickej ambulancie. Podáva mi kartu a zrazu si spomenie, že sa v nej musí ešte prehrabať. Pýta sa ma, kde mám materskú knižku, ja odpovedám že ju nemám a že sa chcem rozprávať s pani doktorkou. Začala sa rozčuľovať – hovorím jej, že sa budem s ňou rozprávať, ale len medzi 4. očami (znova stojím so 4. ženami v drobnej čakárni, a ako na truc, je tam znova jedna z našej dediny – keďže je mentálne úplne v poriadku tak z otázok, ktoré mi kladie sestrička a mojich odpovedí musí pochopiť, že som potratila).

(17.jún) 8.45 hod
– Tesne pred mojim vyšetrením do ambulancie vošla sestrička. Doktorka ma privítala urazeným tónom – vraj prečo sa na nich hnevám, čo mi urobili. Snažím sa jej vysvetliť môj názor k dodržiavaniu lekárskeho tajomstva, mojich pocitov a možných únikov informácií z jej ambulacie. Ona mi vysvetľuje, aké sú ženy hrozné, že vždy sa tlačia najmenej 4 do ambulancie a že ona predsa za tie drzé ženské nemôže. Komu má teda vyhovieť? Všetci sú zrazu „vaľajakí nároční“. Z ambulancie vychádzam po 7. minútach konverzácie o problémoch pani doktorky. Aby som jej nekrivdila, pýtala sa ma dátum potratu a či sa cítim dobre. Moja odpoveď netrvala dlhšie ako 30 sekúnd.
– Kontrolu mám 20.júna, aj keď som už chcela ísť do práce. Sama doma rumázgať nad svojim osudom to nie je nič moc…
Teraz sedím doma za počítačom a uvažujem čo ďalej. Čo bude ďalej s mojim problémom a vlastne s celým mojim životom. Čo ak nikdy nedonosím dieťa? A čo mi vlastne je, keď nie som schopná ho donosiť? Tieto otázky by mali trápiť aj moju gynekologičku, lenže tá má úplne iné problémy a nemá čas sa so mnou rozprávať – totiž spätne som si uvedomila, že ani jedna moja návšteva jej ambulancie nepresiahla 10 minút – a to sa „poznáme“ už 5 rokov.

____________________________________
Pozn. Redakcie:
Milá more30. Tvoj príbeh je naozaj veľmi smutný a zarážajúci. Pokúsime sa sprostredkovať ti stanovisko advokáta aj gynekológa. Prosíme o niekoľko dní strpenia.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (76 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Je hrozné čítať tento príbeh, nie ho ešte prežiť. Sama som tiež potratila, takže viem, o čom hovorím. Okamžite zmeň lekárku, to je jediné, čo Ti môžem poradiť. Môj potrat bol sprevádzanými odbornými vyšetreniami, úprimnosťou lekára, čakal na mňa v ordinácii do 15:00, keď mi bolo treba pichnúť injekciu, keď som krvácala. Posielal ma na x ultrazvukov, kým nezistil, že je naozaj koniec. Bol ohľaduplný, milo ma ubezpečil, že ešte budem mať zdravé deti ( jedno už mám ). Situácia v našom zdravotníctve nie je dobrá, ale z vlastných skúseností viem, že veľakrát je to len v prístupe ľudí. Na to, aby bol človek naozaj „ľudský“ nepotrebuje nič, len dobré srdce a trochu slušnosti. Určite si nájdi iného lekára. Prajem Ti, aby sa to raz podarilo. Určite sa ti raz podarí porodiť zdravé bábätko.

  2. ano,mas uplnu pravdu,je to hrozne..a mozem ti povedat,ze naozaj musis okamzite zamenit lekarku! Radim Ti to preto,lebo som prekonala aj ja nieco podobne a tiez dvakrat..a jednak aj preto,ze sama som lekarka a neviem si predstavit,zeby som k svojim pacientom takto pristupovala..Viem,ze je tazke presvedcit Ta v tejto chvili,ze vsetko bude v poriadku,poznam ten pocit este aj dnes,ked si zasadneme k stolu a mna pochyti smutok za mojimi odidenymi babatkami,ale mozem ta upokojit,ze ako strasidelne to vyzeralo s nami..teraz uz mam dve vytuzene deticky..a ked sme si vydychli,ze mame tie dve..tak sa prihlasilo tretie,ktoreho narodenie ocakavame kazdy den..a nikdy by som nepovedala,ze MY!! s mojimi problemami budeme mat tri deticky,vzdy som dufala,ze bude aspon jedno,potom aj druhe…Takze radim Ti,vydrz!! a mysli pozitivne..aj ked je to niekedy tazke!

  3. Aj ked je asi zbytocne teraz hovorit ze cas rany zahoji je to tak. Predpokladam ze si mlada zena, takze sa nemusis bat o to ze by si este nemala deti. Okrem toho ze by si mala urcite zmenit gynekologa by som ti radila aj dat na slova pravnicky a podat staznost. Aj ked co sa stalo sa uz neodstane ale po prve bojovat za svoje prava treba (svedkov vdaka zenam v cakarni tiez budes mat a po druhe lekari si budu musiet zvykat pristupovat k pacientom inak, poskytovat sluzby na inej urovni a znasat nasledky za svoje ciny. Ked podas staznost a nieco dosiahnes, pomozes tak mnohym inym a v buducnosti aj sama sebe. Strasne ti drzim palce aby ti to vyslo.

  4. Mila neznama,

    v tejto chvili Vase telo nemoze donosit zdrave dietatko a tak sama priroda rozhodla za vas – bolestivo, ale verte tomu, ze spravne. Urcite vsak existuju specialisti, ktori pridu na to, co Vam je a dokazu Vas vyliecit. Urcite zo vsetkeho najskor najdite dobru a laskavu lekarku, aj keby ste mali za nou cestovat trosku dalej.

    So zalobou na Vasu gynekologicku radsej pockajte, myslim ze by ste si nemali pestovat zlobu a nenavist. Cela situacia je navyse trochu sporna, cakalo by Vas zlozite dokazovanie, ze ste prave jej vinou potratili a nemyslim si, ze by Vam v tejto chvili mohlo pomoct vlacenie sa po sudoch, vypovede o najintimnejsich stavoch a pocitoch pred cudzimi pravnikmi a podobne. Pomoze skor vyrozpravat sa naozaj chapavemu lekarovi, ktory vam pomoze najst problem a pozitivne ho riesit. Na mnohých prípadoch je vidiet, ze aj zeny s obrovskymi problemami vytuzene dietatko donosili. Aj Vam sa to urcite podari. Drzim palce!

  5. Velmi Ti drzim palce! Tiez som dvakrat potratila a do tretice sa to podarilo – mam krasnu zdravu dcerku. Prvykrat som potratila vecer po vysetreni… bolo velmi bolestive, potom mi pan doktor urobil ultrazvuk takym sposobom, ze sa rozpraval so sestrickou a popritom sa obcas pozrel na monitor… No a potom prehodil: „Chcete to vobec? Ved uz ste na to dost stara!“ Mala som 35, bola som rok vydata a nesmierne som sa tesila, ze cakam dieta… Hlavu hore, vsetko zvladnes, len sa nesmies vzdavat. A hlavne zmen lekarku!!! Drzim palce! Aja

  6. Moje uboziatko, uzila si si toho naozaj dost!!! Ale urcite (ked najdes lekara – cloveka) budes mat este zdrave a krasne babatko! Prajem Ti vsetko dobre a hlavne kopu dobrych ludi okolo seba!

  7. Blahozelam Anna. Naozaj nie je nic krajsie a vzrusujucejsie v zivote zeny, ako ked zisti ze caka dieta. Aspon ja som z toho dostavala kridla. Neboj sa – uvidis, ze to bude babo ako buk! Inak pokracovanie mojho pribehu som opisala v casti „na piesku“ / „co nas pali“ / „dodatok-2 potrat mojimi ocami a ine“. Este sa urcite ozvem ako to cele nakoniec dopadlo a co mi (alebo nam) vlastne je a co s tym.

  8. Ahoj! Moc ma zaujal Tvoj (Vas) pribeh. Je velmi smutny, bezmocny . . . Ja som este slobodna, bezdetna, takze neviem co je to tehotenstvo, potrat. V buducnosti by som chcela mat vela deti, ale ked citam taketo clanky, mam strach z vysetreni, samotneho tehotenstva a tak. Ale to prejde. Cas vsetko zahoji, sice ostanu male jazvy, ale uz to nebude tak boliet. Moja mama tiez potratila dvojicky a videla som, co to snou urobilo.No teraz sa jej to vratilo, mam dvoj malych bratov. Verim, ze aj Tebe sa to podari.Hlavne zmen lekarku! Prajem vela sil na prekonanie tychto zlych dni a neboj sme tu vsetci s Tebou! S pozdravom ostava Erika!

  9. Ahoj more30,tvoj pribeh je naozaj smutný.Ja osobne mám za sebou jedno problémové tehotenstvo,ktoré sa ukončilo predčasne v 31.týždni.Narodil sa mi chlapček,nebol síce veľký,vážil 1760 gr. a meral 41 cm, ale teraz má 21 mesiacov a je z neho veľký beťár (momentálne má zašitú hlavičku – 2 stehy – menší úraz). Ako som spomínala,tehotenstvo bolo problémové,až rizikové. V 12.týždni som začala krvácať, čo sa však pobytom v nemocnici zastavilo.Potom prišli kožné problémy a napokon v 30. týždni 3-minútové kontrakcie s dosť silným krvácaním.Tehotenstvo mi ešte týždeň v nemonici udržiavali,ale napokon nepomohlo ani to a môj syn bol na svete-cisárskym rezom pri „epidurálnej“ anestézii.

    Takže,milá more30 radím ti, ZMENIŤ GYNEKOLÓGA,keby bol aj vo vzdialenejšom meste.Veď ide o teba a TVOJE DIEŤA.Sestričku si nevyberieš,všetko závisí od prístupu lekárky a hlavne so žalobou nemeškaj. Držím palce a teším sa na informácie o tom,ako porodíš krásne zdravé bábetko.

  10. Mám 28 rokov, 5-ročnú dcéru a čakala som 2 roky na to, kedy jej budem môcť „podarovať“ súrodenca. Konečne sa mi podarilo otehotnieť a naša radosť bola preveľká. Lenže… Na poradni v 12. týždni môj doktor zistil, že bábo nerastie, ako by malo. Nasledovalo sono a zistilo sa, že 2 týždne v sebe nosím mŕtve bábetko. Šok… a len normálny ludský prístup PÁNA doktora mi pomohol cez tie prvé hrozné minúty. ZMENIŤ doktora je Tvoja jediná šanca, potrebuješ skvelého odborníka a čas, aby si sa s tým vyrovnala. Daj vedieť, ako sa máš.

  11. Ahoj More 30,viem asi ako sa citiš ale ver,čas rany zahojí,aj keď nikdy nezabudneš.Mám 22 rokov,som vydatá a zažila som to pred ôsmimi mesiacmi,v 7-8 týždni tehotenstva.Zistili aj príčinu ale nedá sa to celkom vyliečiť,je to nejaký zákerný vírus.

    Bola som 2 mesiace PN a po mesiaci nástupu do práce som dostala výpoveď s dôvodom že sa na tú prácu nehodím.V tej firme som predtým pracovala 9 mesiacov.Ako keby tých starostí nebolo dosť.A ešte aj môj milovaný manžel ma nechápal.A moja ,,milá „svokra u ktorej sme bývali,lebo nemáme ešte kde bývať,mi povedala že za potrat si môžem sama.Bola som psychicky úplne na dne,nemala som výtúžené bábätko,prácu ,manžel ma nechápal svokra a švagriná mi robili len napriek.Ale dnes sa to aspoň trošku otočilo môj ilovaný manžel ma začal konečne chápať.Mám už prácu ,ktorá ma baví a už sa teším kedy budeme mať vlasné bývanie a výtúžené babätko.Ale sa aj veľmi bojím aby sa to znova nestalo.Ale beriem to aj z tej inej stránky -prežijú len silné jedince a je to lepšie keď to takto skončí v rannom štádiu ako keby neskôr alebo by bábätko bolo postihnuté.Určite by si to nechcela?

    ZO SRDCA TI PRAJEM ABY STE MALI zdravé bábätko.Raz sa to podarí,musíš byť velmi veľmi silná.

  12. pre More30, je mi luto, co sa ti stalo.

    ja som v 12 tom tyzdni tehotenstva, doteraz som komunikovala iba so sestrickou, doktor ma doteraz neprehliadal, okrem ultrazvuku cca. pred dvomi tyzdnami /3minuty/, na odber krvi /tehotensky test/ som prisla 5 dni po vynechani menstruacie. ked som cakala v cakarni tak bolo uplne bezne, ze sme poculi diagnozy ostatnych zien, dokonca aj to, ze zena sa chysta na interupciu, pripadne ine diagnozy. vdaka za tvoj pribeh teraz uz budem trvat na tom, aby sestricka respektovala moje pravo na sukromie. Dakujem

  13. Mila more30, urcite si si vela vytrpela, ale nezufaj. Musis to hodit za hlavu a pokusit sa nemysliet na to. Urcite pomoze, ked sa o svoju bolest s niekym podelis. Ja som tiez v 6. tyzdni skoro stratila svoje dietatko a to len vyslovene pre neprofesionalny pristup lekarky. Nastastie som najhorsie prezili a moje prve kroky smerovali do ambulancie, aby som sa s nou rozlucila a nasla som si lepsieho lekara. Som zatial velmi spokojna, poradi, utesi a nemam ziadny strach pred nim a ani pred jeho sestrickou. Urcite si zisti od priateliek a znamych referencie na ostatnych gynekologov v tvojom okoli. Verim, ze to vsetko zvladnes a aj Ty budes mat svoje vytuzene dietatko.

  14. Nájdi si miesto gynakologičky gynakológa. Muži sú citlivejší. Roky mám gynekológa a na predchádzajúcu lekárku nechcem spomínať. Pripadala som si ako súčiastka na páse.

  15. Moja 19-ročná dcérka v 7. týždni po ultrazvuku tiež začasa krvácať, ale hneď sme bežali do nemocnice na prijatie. Lekári na „Zoške“ boli veľmi milí a naša vnučka má už 6 týždňov. Má však problém, nemá na oboch stranách tela rovnaké reflexy, čiže nemá dobre vyvinutú nervovú sústavu. Musíme cvičiť Vojtovou metódou. Kto vie, či práve preto sa organizmus nesnažil vypudiť to malé človieča. Možno aj Váš drobček mal nejaké postihnutie a nebolo by dobré, aby prežil. Určite ešte budete mať pekné zdravé dieťatko. Vydržať! Ja som sa 7 rokov trápila iba s otehotnením. Čo by som za to v tom čase dala, keby som aspoň potratila. Aspoň by som vedela, že tie deti môžem mať. Nakoniec sme si 2 deti osvojili. A potom sme mali ešte tretie. Všetko zlé je na niečo dobré…!!!

  16. Mila More30,

     

    citas este tieto prispevky? Ak ano, ozvi sa urcite, ako sa mas. Predovsetkym, Tvoj pribeh sa ma velmi dotkol. Ja som tu hrozu tiez zazila, pred asi 6 mesiacmi. 🙁 Viem co citis, ale nespominaj este infertilitu (1.jula si pisala v inej casti tohto situ..) Moze byt, ze si skoro celkom v poriadku, iba po nejakej jednoduchej liecbe budete sa moct smelo znovu pokusat o babatko. Ver mi, celu problematiku som preskumala. smile

     

    Mne sa to stalo v zahranici, a tu (Skandinavia) si velku vec nerobia z celej zalezitosti, neposlu na vysetrenia (hoci som bola u sukromneho gynekologa a zaplatila vysoke honorare). Pravdu povediac, aj tehotne zeny tu vysetruju ovela menej, ako na Slovensku. Iba preto Ti to pisem, lebo som hned ako mohla isla domov aj s cielom dat sa kompletne vysetrit. A gynekologicka na moje prekvapenie povedala, v takychto pripadoch vysetrime vsetko, hormony (progesteron, prolaktin, vsetko), krvny obraz, toxoplazmozu, borreliozu, pecenove testy, atd. A doplatit bolo treba iba symbolickych 60,- sk. Ver mi, na Slovensku dostanes lepsiu starostlivost z tohto hladiska, ako v Skandinavii, a viem to aj o Kanade, a o niektorych inych statoch. Iba si musis najst dobreho lekara. Nie je to lahke, ale drzim Ti palce. Je to pravda, co pisala ta baba z USA, ze prostredie, sukromie u lekara je bezvadne, ale … ja tu vobec nie som spokojna so zdravotnictvom. Pekne chodby a obrazky nenahradia odbornu pripravenost. Na Slovensku su velmi dobri lekari!

     

    Drzim Ti palce, napis urcite, aj mail mozes.

    Palma

  17. Je mi ľúto čo sa ti stalo a hoci som v takej situácii nebola viem pochopiť ako sa asi cítiš. Na dnešný nemocničný personál sa nedá veľmi spoľahnúť a ich neľudské správanie som tiež pocítila na vlastnej koži.Prajem ti veľa zdravia a dúfam,že sa ti podarí znova otehotnieť a dieťatko donosiť. Mne sa tiež nedarí otehotnieť a úprimne závidím všetkým ženám ktoré stretávam s deťmi alebo tehotné a veľmi ma to trápi. Mám 26 rokov a s manželom tak túžime po miminku,kladiem si otázku čo bude s našim vzťahom ak sa nám to nepodarí? Budeme si držať navzájom palce a snáď sa nám to podarí obidvom. Pekný deň ti praje Renatka

  18. Mila neznama, z celej duse sa budem modlit, aby si dalsie dietatako pod srdcom v poriadku vynosila a mohla ho popestovat v naruci.

  19. Mila neznama, z celej duse sa budem modlit, aby si dalsie dietatako pod srdcom v poriadku vynosila a mohla ho popestovat v naruci.

  20. Znova je tu čas, kedy začínam dúfať že sa nič nestane. Mám pozitívny tehotenský test, včera som si to bola dať potvrdiť aj krvným testom. Výsledok budem vedieť 31.10.. Najsmutnejšie na tom je to, že som sa s mojím novým gynekológom dohodla na presnom postupe v takomto prípade – a hneď na začiatku to aj zlyhalo. Mala som sa dostaviť okamžite po zistení tehotnosti, mala som ísť na maródku v kritickom období, mal mi robiť nejaké vyšetrenia…mal. S maximálnym strachom som zistila, že môj gynekológ je na dovolenke, zastupujúci gynekológ ošetruje len „vážne“ prípady. Sestričku som ukecala aby mi zobrala aspoň krv na HCG bez lekárskej prehliadky a pohovoru s gynekológom – bola veľmi milá, najmä keď som jej vysvetlila moju situáciu. Takže momentálne odchádzam z práce na „zdravotnú“ dovolenku, kým sa nevráti z dovolenky môj gynekológ. Kritické obdobie sa začína týmto víkendom. Dúfam, že sa nič nestane. Ostali sme na to dvaja – ja a moje malé „bobo“.

  21. Milá more30, veľmi na Teba a Tvoje bábo myslíme aj s manželkou. Pevne s Tebou veríme, že sa Ti podarí naplniť svoju túžbu po dieťatku. Nenechaj sa odradiť prekážkami, buď silná!!! Verím, že to dokážete spolu.

  22. More30!

     

    Velmi Ti drzim palce!!

    Gyn. vysetrenie v rannom tehotenstve nie je ani potrebne, moze viest k potratu! Teraz iba oddychuj, relaxuj, nic nedvihaj, sex je zakazany (kym sa nezisti presna poloha placenty), sportovat sa teraz tiez neodporuca. Gynekolog beznym vysetrenim ani nevie zistit s urcitostou hned po vynechani menstruacie, ci sa vyvinulo babo. Ultrazvukom sa da jedine dokázat tehotenstvo, najskor asi 6-7. tyzden od prveho dna poslednej menstruacie, kedy by ste mali vidiet pulzovanie maleho srdiecka.

     

    Bude vsetko v poriadku. Skus v duchu nadviazat kontakt s dietatkom, ubezpec ho, ze ho velmi chcete, budete milovat. Podla vyskumov dieta to citi.

     

    Ja som s manzelom predvcerom videla svoje krasne dietatko, ma vyse 13 tyzdnov, vsetko ma v poriadku, sme nesmierne stastni, aj Tebe prajem stastne a bezproblemove tehotenstvo.

     

    Palma

  23. Ahoj More, nie je to tak davno, co si mi pisala povzbudive slova ty. Bola som tehotna, mala za sebou uz dva potraty a nastastie aj jednu krasnu dcerku. Ani si nevies predstavit ako ma potesila sprava, ze znova cakas dietatko a ako ti prajem stastny koniec. Mne to sice znova nevyslo, ale nevzdavam sa a budem bojovat. Vsetko zle pomaly preboli a s podporou manzela sa to da vsetko zvladnut. Velmi ti prajem kludne tehotenstvo so stastnym koncom a budem rada, ak obcas napises ako sa mate. Drzte sa.

  24. Tiez som prisla o prve babo – pred 2,5 rokom. Zacala som krvacat, poslali ma na Antolsku, predpisane lieky som si musela zohnat sama na preukaz inej zeny (napriek tomu, ze mi ich mali podat rovno oni), takze uzivat som ich zacala s 1,5 dnovym oneskorenim, a za dalsi den som potratila. Myslim si ale, ze vsetko to uz bolo na psychike, lebo ako som lezala v nemocnici, stale som sa bala, co bude s babom… Po takmer roku som znovu otehotnela a dnes mame krasnu 11 mes. slecnu. Aby som nemyslela na to, co vsetko sa moze stat, ale co krasne sa deje v majom brusku, dost mi pomahali maily, ktore mi prichadzali kazdy den o babetku (z http://www.rodina.cz).

    Drzim palce

  25. Strata dietatka je nieco strasne, ale ak niekoho uz nieco podobne postihlo, odporucam navstivit stranky Anjeliky.sk, su nadherne.

  26. Ahoj more30, tvoj pribeh som citala v novembri, ked som zistila ze som tehotna a hladala info na roznych internetovych strankach a casopisoch. Bol velmi smutny, aj ked som si vtedy myslela, ze mne sa to nestane. Koncom decembra som v 12-tom tyzdni o babetko prisla. Krvacanie, krce, pohotovost…….a bolo po vsetkom. Zrazu bolo po mojich planoch ze v lete sa stanem mamou, ze na buduce Vianoce budeme traja a podobne. Lekari mi odporucaju cakat s pokusom o dalsie dieta 6 mesiacov az rok. Neviem ci to vydrzim, zda sa mi to dlha doba. Z tvojho prispevku som si vsak vsimla ze si otehotnela po par mesiacoch, co mi vlialo trochu nadeje. Je vsetko ok? Ako reagoval lekar na tvoje skore otehotnenie? Drz sa a daj vediet ako sa dari.

  27. Neda mi nereagovat na tento problem, ktory sa stal sucastou a dufam, ze aj navzdy mojou minulostou. Prezila som obdobny zazitok a mozem povedat, ze chyba bola jednoznacne v prenatalnej starostlivosti a diagnostike vo vasom pripade. Ked som prisla o dietatko v 10.tyzdni gravidity tak som sa „zachovala“

    primerane zensky, kladla som si to za vinu… Nastastie ma moja gynekologicka upokojila, ze vobec nemusel byt nijaky problem, slaba maternica, nezlucitelnost Rh faktorov, choroby matky ci vyvojove chyby plodu. Po dokladnom samostudiu som zistila, ze az kazde piate tehotenstvo skonci spontannym potratom, a pritom zena ani nemusi vediet, ze je tehotna… Od ttoho casu som neprestala prijimat nove informacie. Az po tretom potrate zacnu hladat geneticke chyby. Z vlastnej skusenosti vsak viem, ze dalsiemu

    ttraumatickemu ukonceniu tehotenstva sa da USPESNE predist, a to indikaciou lieku DUPHASTAN, ktory sa moze uzivat ako prevencia proti potratu a pri otehotneni az do 20. tyzdna gravidity. Vyslo mi to a verim, ze aj vam to vyjde!

  28. Ahojte,

    dnes ma prepustili z nemocnice. Tiez po druhom potrate. Zvlastne, ze som bola v 9.tyzdni a potratila som tiez po vysetreni gynekologickou vaginalnou sondou. V nemocnici spravanie personalu k pacientkam strasne, ako s dobytkom. V lone mam vsak prijemne teplucko, sedi mi na kolenach trojrocny syn. Som stastna, ze ho mam a zelam toto stastie vsetkym Vam.

  29. Cakam 1. babo a dufam, ze bude vsetko v poriadku, i ked lekari ma trochu doplasili so znizenou hranicou AFP a tym padom riziko ze by babo mohlo byt postihnute. Myslim, ze je zdrave a velmi sa netrapim cislami, ze vysli inac ako by mali….

     

    Momentalne chcem vsak napisat, ze po tom co som sa rozpravala s manzelovou matkou, ktora ma 5 deti, mam blby pocit, ze fakt sa nasim lekarom neda verit. Ona sama napriklad pri 4 dietati bola prehovarana na sterilizaciu, pri 5 na potrat a pritom teraz ma 5 zdravych, sikovnych, slusne vychovanych deti…

    Jej znama takisto 2 krat potratial, NAJZAUJIMAVEJSIE na tom bol fakt, ze potratila vzdy ked isla z vysetrenie od gynekologicky. Potom po rade inej lekarky sa rozhodla prve 4 mesiace vobec neist k lekarke a pri tretej tehotnosti dietatko donosila. Preto by som asi s najkludnejsim svedomim poradila aj more30 aj Danielke, Zuzane aj inym buducim mamickam, aby ani v prvych mesiach nesli ku gynekologovi alebo k takemu s ktorym maju dobre skusenosti alebo sa s gynekologickou dohodnut, aby Vam nerobili vysetrenie znutra, len napr. ultrazvukom.

     

    Fakt sa kedysi chodilo k lekarom menej a ludia boli zdravsi a navyse v niektorych VYSPELYCH statoch sa vobec nerobia hociktore s testou a vysetreni ake sa robia u nas. Jednym z nich je aj geneticky test a vsimla som si na babetku, ze so znizenou alebo zvysenou hodnotou AFP maju viaceri problemi. Mamicky, aj buduce mamicky sme len zbytocne stresove. Co vy na to?

  30. Zelam pekny den,

    mam tiez neprijemny zazitok, ktory je tomuto podobny. Som v siestom tyzdni tehotenstva,a v tretom, ked som este netusila, ze som tehotna, som havarovala.Bola to dost skareda havaria, robili mi rontgen rebra, dostala som protitetanovku a tabletky Mabron proti bolesti. Ze som tehotna som zistila pred par dnami.Velmi som sa potesila, a ihned som volal svojmu gynekologovy,kt.ma objednal na ultrazvuk.Sprvil mi ho no povedala som mu o tej havarke a tom lieceni. Poslal ma k farmakologicke(mimochodom-alkoholicke,ktora nikdy deti nemala) a ta po predoslom telefonate s mojim lekarom namna uz od dveri kricala, ze to decko musi prec.Tak velmi som ho chcela, a plakala som.Este viac zacala kricat, ze mam ,,LEN 21 rokov, a ze jedno decko hore dolu, natom nezalezi a ze si ich este spravim dost.No najzaujimavejsie natom je, ze po navrate ku gynekologovi ma aj on prekvapil recami typu: Pani doktorka ma pravdu, naco ti bude chybne decko,ked si ovsem nemienim zalozit ustav pre mentalne retardovane deti, a ze mozem byt vlastne rada, lebo vdaka jej odporucanie mi to preplati poistovna a ja nemusim cvakat 3000 Sk. SOK!!!! Trochu som sa spametala, vypytala som si od neho moje zdravotne zaznamy, a odplavala prec. Ked pominul prvy sok, zavolala som znamemu do Trnavy,ktory sa yaobera takymto problemom, a o 5 dni mam knemu ist. No po zakladnych informaciach usudil, ze dieta bude urcite zdrave a krasne.

    Modlim sa a vsetky vas zdravim!!

  31. Mila More!

    Uplne si viem predstavit, ako sa presne citis. Ja mam tiez rovnaky problem, ako Ty! Potratila som dva krat. Moje komplikacie sa vzdy zacali v 6tyzdni tehotenstva. Najprv som spinila a neskor aj krvacala. Po siedmich mesiacoch som opat otehotnela. Hned ako mi vysiel test, som navstivila gynekologa. No na Usg mi nic nevidel, tak ma este vysetril vaginalne. Pre istotu mi dal odobrat krv na HCG hormon, ci som naozaj tehotna. Ked som prisla domov zacala som spinit. Rano som si volala o vysledok. Bola som tehotna, no zase som spinila. Predpisal mi Duphaston tbl. s vitaminmy a odporucil lezat do nemocnice. Mozem povedat, ze som len lezala a lezala. Celkovo som tam bola sest tyzdnou, ale nakoniec som aj tak druhy krat potratila. Som z toho vsetkeho strasne nestastna. Dni v spitali boli pre mna mukou, ale chcela som urobit vsetko preto, aby som si neskor nevycitala, ze to bola moja vina. Som zdravotna sestra a dost sa zaujimam o moj problem. Ja sama som bola nespokojna s pracou celeho tymu v nemocnici. Kazdy den som cakala na kratky rozhovor s lekarom. Samozrejme, ze som sa nedockala. Urcite som tam vsetkym pripadala velmi otravna! Na druhy den po vycisteni sa ma rano opytal primar oddelenia: „Tak ako sa mate?“ Ja mu na to, ze zle , ze som uz druhy krat potratila a citim sa hrozne! A on mi na to: „JA SA VAS LEN PYTAM, CI MOC NEKRVACATE A AK NIE TAK POJDETE DOMOV!!!!“

    Tak vidis mila More, na svete nie si sama, ktora ma podobne smutne skusenosti. Ja dufam, ze sa nam to vsetkym, ktore tak silno tuzia po babatku raz podari. A ak nie, tak su aj ine moznosti: umele oplodnenie, darovanie vajicka ci spermie, adopcie

    Ja sa momentalne hormonalne pripravujem na dalsie tehotenstvo, ak to vide dam Ti mila More vediet. Aj Ty sa mi prosim ozvi. Budem naozaj rada

  32. chcela by som sa pripojit k vasim zazitkom a nazorom. Ja sama som o dietatko prisla 4 krat. Ked sa to stalo prvy raz, bola som studentka a zaskocilo ma to. Ale bolest zo straty babetka trva dodnes. Dnes by malo 10 rokov. Potom sa mi podarilo donosit zdravu dcerku. kedze sme chceli pre nu surodenca tak sme sa “ snazili “ opat. A nevyslo to 3 krat. Po poslednom potrate som nebola schopna nastupit do roboty 2 a pol mesica. Kvoli psychike. Moj lekar ma poslal do antisterilnej poradne, ktoru v nasej nemocnici vedie vynikajuci, laskavy a chapajuci lekar. A mlady!!! Skutocne mi venoval maximum casu, snazil sa prist na to, preco som vzdy medzi 8 az11 tyzdnom potratila. Zial, po absolvovani nekonecneho mnozstva vysetreni mohol len skonstatovat, ze z fyziologickej stranky som v poriadku. Snad jediny dovod, ktory ho este napadol bola moja nadvaha. ( pocas druhej tehotnosti som pribrala neuveritelnych 27 kg a zial vsetky mi ostali. ) Rozlucili sme sa s tym, ze bud schudnem alebo ostanem znovu tehotna. A este mi povedal, ze dcerka bola mozno vacsi zazrak nez sme si mysleli. To ma uviedlo do stavu, ze som si povedala : vdaka aj za jedno dietatko. A asi po pol roku som ostala tehotna. Ale kedze mam nepravidelny cyklus, tak ma to ani nenapadlo. Po potvrdeni tehotenstva UZV som ostala automaticky na PN. Ale po tyzdni som zacala krvacat. Velmi ma to vydesilo. Muz ma rychlo odviezol do spitala, kde som skoro 2 hodiny musela cakat na lekara, ktory mal sluzbu a zrejme problem so vstavanim. Bola nedela rano. Prijali ma, babetko to zvladlo, lezala som tam 7 tyzdnov, pocas ktorych sa to este zopakovalo 5 krat. To na psychike neprida. Ale mala som stastie, ze izbovym lekarom bol moj “ znamy“ z antisterilnej poradne. Aby som to skratila, v nemocnici som dohromady odlezala 4 a pol mesiaca. ale stalo to za to. dnes mam druhu dcerku – 3 mesacnu. V nemocnici ma uz poznali vsetci zamestrnanci gynek. – por. odd. A po porode este na sale mi jeden z lekarov povedal : TAK VIDITE, ZAZRAKY SA ESTE DEJU. Myslim si ze aj ked je to tazke, treba to skusit znovu. Raz sa to urcite podari a ja a moje dve deticky sme toho dokazom. Vela stastia.

  33. Chcem ta potesit aspon trosku mojim prispevkom. Tiez som v 10-tom tyzdni mojho prveho tehostenstva potratila, teda presnejsie povedane ziadnu bolest som necitila, ale po miernom 3-dnovom krvacani a po vysetreni na pohotovosti a na ultrazvuku mi lekar povedal, ze srdce dietata nebije – je to pravdepodobne hormonalna porucha a bude sa musiet tehostenstvo prerusit. Tak som to cele absolvovala a lekar mi poradil, aby som aspon pol roka neotehotnela. Ked som sa po par tyzdnoch dala ako-tak dokopy, zacala som k nemu chodit, povedal, ze mam dve moznosti, alebo budem pol roka brat beznú hormonalnu antikoncepciu, ktora vsak nie je taka ucinna co sa tyka mojho problemu s hormonmi alebo mi predpise hormonalne tabletky, ktore su ovela ucinnejsie, ale nechrania ma pred tehotenstvom. Vybrala som si HAK, tie sme po roku vysadili a otehotnela som hned. Lekar mi prve tri mesiace, ked je najvacsia sanca na potrat, predpisal hormonalne tablekty Duphaston, aby sa predislo pripadnemu potratu. Teraz som v siedmom mesiaci. Takze dufam, ze som ti pomohla a je mi luto, ze si si musela tolko vytrpiet. Tiez som vymenila mnoho gynekologov, toto je uz v poradi piaty, ku ktoremu chodim, ale zatial som spokojna. Drzim palce.

  34. aj ja sa chcem pridat do diskusie a poradit ti asi to co moje predchodkyne: rozhodne zmen gynekologa, pani doktorka asi nikdy nebude mat dostatok casu na teba ani na nijake ine pacientky, asi jej staci iba si pripisat za teba bodiky. Mam podobne skusenosti, 2xsom v 9. tyzdni potratila, potom som zasa akosi nemohla otehotniet, asi aj po prezitych stresoch, ale teraz som hrdou matkou krasneho zdraveho syna po krasnom, bezproblemovom tehotenstve. Apropo, mala som velmi, velmi dobreho gynekologa, ktpry sa mi vzdy venoval minimalne 20 min., a predsa som ho po case zmenila, presla som k odbornikovi na neplodnost, ktory sa denne stretava s podobnymi problemami, ake som mala aj ja ,a po 2 mesiacoch som bola tehotna…Skus porozmyslat aj o tejto moznosti. Drzim palce.

  35. Anoj, mám také tuto zkušenost, dokonce 3x potrat mezi 6. a 7. týdnem. Snažím se nepřipouštět si to a snažíme se dál. Byli jsme na imunologickém vyšetření a tam mi zjistili zvýšené protilátky proti spermiím a trofoblastu, tak bychom si měli dávat pozor, dokud se protilátky nesníží, ale my se snažíme dál, jednou to musí vyjít a čekat, to není nic pro mě. Jedna půlroční pauza byla na mě až moc a stejně byla k ničemu. Držím ti palce!!!!!!!!!

  36. Ahoj, také já mám za sebou podobnou trpkou zkušenost.

    V květnu 2002 jsem zjistila, že jsem těhotná a…byla jsem opravdu

    šťastná, neboť to mělo být mé první dítě.

    Píšu mělo být,ale nebylo neboť jsem v 6 týdnu potratilla.

    Chodila jsem k paní doktorce a ta mi stále tvrdila že vše je v pořádku

    a že mé krvácení je normální a běžné.

    Ještě ve čtvrtek jsem byla na kontrole a výsledek-normální.

    A v pátek v noci jsem potratila. Nikdy nezapomenu na tu bolest a

    bezmocnost když jsem sama v bytě v noci potratila.

    Když jsem pak šla za paní doktorkou, řekla akorát:To se stává,jste ještě

    mladá!

    Po půl roce jsem se přihlásila k jinému doktorovi-chlapovi a teď jsem

    po téměř roce od potratu zjistila že jsem znovu těhotná.

    Pan doktor označil mé těhotenství jako rizikové takže nyní jsem na

    nemocenské. Jsem v 7týdnu a strašně moc si přeju aby to tentokrát dopadlo

    líp!

    Chtěla bych všem v podobné situaci vzkázat: Nevzdávejte to! A pokud nejste

    spokojeni se svým lékařem-jděte k jinému,třeba i kdyby byl dál a musela

    by jste dojížděť. Držím palce všem Těhulkám aby se jim narodilo zdravé

    miminko!!!

  37. mila More,

    byt tebou, tak jako prni vec zmenim lekare. Taky jsem zazila samovolny potrat, nastesti jenom jeden. Vsadim se, ze by ti na netu nekdo urcite poradil dobreho lekare, ktery by zacal neco resit. Hlavne to nevzdavej, vim, ze je to jednoducha rada, taky jsem z potratu byla pekne na vetvi. Dali jsme si pauzu, prestali se tim nejak zvlast zabyvat, ja se cpala kyselinou listovou a pak nam to vyslo hned prvni mesic. Sice jsme pak zas meli strach, ja zacla v 6.tydnu krvacet, ale vsechno bylo nakonec v pohode a ja ted v naruci drzim krasneho broucka. Nakonec jsem mela i rychly porod, s malym natrzenim, ale bez stehu a reknu ti, ze to za tu bolest stoji. Byl to nejkrasnejsi pocit na svete, kdyz mi manzel rekl, ze mame nadhernou holcicku. Tak vam obema drzime palce.

  38. Tu lekarku a sestricku by som dal do basy az by zmodreli….

    Poradim Ti len aby si sa vela modlila za dieta kazdy den.To jedine pomoze.

  39. Ahojte vsetky tuziace maminy. Pribeh, ktory zacal tuto diskusiu je ozaj velmi smutny, pocity, ktore su tu popisane moze pochopit iba zena, ktora sa uz bala o toho svojho nenarodeneho cloviecika . Mali sme naplanovanu svatbu a 2 tyzdne pred nou sme sa dozvedeli, ze budeme mat babo. Strasne sme sa tesili ale popri tych stresoch okolo svatby a prace som zacala zrazu jedneho dna slabucko krvacat.Bolo to v udajne kritickom 6. tyzdni. Ihned som volala mojmu doktorovi, poslal ma na pohotovost, kde sa na jeho pokyn fantasticky postarali. Nasadili mi tabletky Duphaston na udrzanie plodu, zakazali na svatbe robit cokolvek ine, iba jest a sediet a chvalabohu.. dnes som v 7. mesiaci a na nasho maleho chlapinu sa strasne s manzelom tesime. Takze vam vsetkym drzim palce, zdielam vas strach , ale nevzdavajte sa . Polovica uspechu je v hlave, velka cast na doktorovi. Vdaka Vam, pan doktor Duracka!

  40. Ludia su bezcitni.. A prave zena gynekologicka by mala chapat obavy, najma ak tam uz jeden potrat bol. Je to privelmi osobne, privelmi bolestive to co len citat, nieto este zazit. Snad pomoze zmena lekarky… Drzim palceky pri dalsich pokusoch. Ja som si nic take chvalabohu neprezila. Mam skveleho lekara, je sice taky ze „nebojte sa to bude fajn“, ale ked islo do tuheho.. v 7 mesiaci som si polezala na urologii bol velmi ohladuplny a starostlivy.. Keby to vsetko nezalezalo od ludi….

  41. Ahoj,

    mne sa stalo to isté 3x som potratila a skusila som tu neochotu a chlad personalu v nemocnici a to ako sa zaujimaju len o to, aby sa pre nich ten pripad skoncil. O dietatko sa usilujeme uz 5 rokov. Je to velmi narocne na psychiku a niekedy mam pocit, ze s tym uz „prastim“. Vzdy nasleduje radost z tehotnosti a potom vzdy nemocnica a lekar, ktorý sa pyta kedy to bolo naposledy a ja lovim v pamati okolnosti a vzdy znova si spominam na tie hrozne udalosti. Mam hormonalnu poruchu a tiez zazivam stresy v praci. Nic nevyliecitelne. Lekar ma tiez na mna 5min a po 3 rokoch ma uz registruje ako aj ako osobu. Inac to vsetko bola prenho vzdy iba rutina. Viackrat som ho chcela zmenit, ale nevedela som to urobit, akoby som mu vzdy este trocha verila. Viem, ze by mi mohol dat hormonalne lieky v tehotnosti, ale on nechce riskovat, kym to uplne nebude potvrdene krvou, alebo ultrazvukom.

    Som rada, ze existuje tato diskusna skupina a ze sa mozem dozvediet, ze aj druhy maju rovnake problemy. Zdravim Vas a zelam vsetkym zucastnenym vela stastia pri tehotenstvach.

  42. Ahojte. Ani neviem, ako zacat, ale musim zo seba dostat pocity, ktore tu nemozem vobec nikomu povedat. Sme s manzelom rok v Spojenych statoch a pokusali sme sa o babo. Otehotnela som velmi rychlo, ale po 6 tyzdnoch som zacala nahle krvacat a prisla som o to. Zo zaciatku som si nepripustala nijake psychicke problemy, ktore by mi mohli z toho vzniknut…az teraz, z nicoho nic sa objavili. Prave dnes sme sa chceli opat pokusit o dalsie babo po trojmesacnej pauze, ale ja mam priserny strach. Az taky strach, ze som sa pre istotu s manzelom rano pohadala, aby na ten pokus nemal chut smile

    Bolo to otrasne tu v nemocnici. Uz viem ake je to doma na Slovensku s lekarmi, po tom co som si precitala vase zazitky.

    Tu v Statoch je to asi o nieco podobne. Sice sa vsetcia tvaria velmi milo, ale to je vsetko. Jedna sestricka vas prijme, druha vam prinesie prikryvku, tretia si od vas pyta udaje do pocitaca, stvrta ich tam natuka, piata chodi okolo vas, a pyta sa vas, ci ste OK…ale lekara nikde.

    Ked sa lekar nakoniec objavil, tak tam stravil tri minutky, ze som nebola schopna sa tak rychlo opytat, co sa deje so mnou. Az vecer, ked som sa pytala sestricky, co ma prepustala, ci som potratila, som vobec zistila, ze to bol potrat. Vsetcia sa tak veselo okolo mna tvarili, ze som dovtedy mala pocit, ze islo o nejaku beznu komplikaciu a ze sa to da vsetko do poriadku.

    Na zaklade vasich clankov tu som zistila, ze najprv si musim najst dobreho lekara, ktoremu tu mozem doverovat a potom sa pokusat mat babo.

    Ak je nejaka mamicka v zahranici a aj rodila v zahranici, prosim, budem velmi rada, ak sa so mnou skontaktuje a podeli o zazitky.

    Drzim vsetkym palce.

    Emily

  43. Je mi veľmi ľúto, čo si musela prežiť a bezcitnosť lekárky a sestričky je až zarážajúca, ale také je už naše zdravotníctvo, resp.personál (česť výnimkám, ale tých je naozaj málo).

    Neviem, či by som po tom všetkom ešte niekedy dotyčnú p. doktorku navštívila, resp. navštívila, ale iba pre zdravotnú kartu.

    Držím Ti palce a skús si nájsť nejakého iného lekára, ťažko mi je síce radiť, pretože neviem z akého si mesta, ale urob pre to všetko, pretože inak v tebe vždy bude prevládať strach, panika a bezmocnosť. Lekár – gynekológ by mal byť aj psychológ , je ťažké nájsť takého pravého. Mám svoje skúsenosti a tiež nie príjemné a do dnešného dňa, keď dotyčného p.doktora vidím napr. na televíznej obrazovke sa mi nožík vo vrecku otvára, ale pri pohľade na toho môjho normálneho 14 ročného pubertiaka si poviem, bože, na akého odborníka sa ten lekár hrá…povedal mi totiž, v 6 mesiaci tehotenstva, bez mihnutia oka :“choďte na genetiku, budete mať poškodené dieťa! Sestrička napíšte jej papier.“ Nemám poškodené dieťa, ale ten lekár tým svojim výrokom mohol bábätku viac ublížiť, pretože čo sa od tej chvíle do pôrodu vo mne odohrávalo neprajem nikomu. Tak ešte raz, drž sa, všetko bude fajn!

  44. ahoj,konecne jsem nasla skvelou stranku,kde se dozvim vic o potratu.i ja jsem potratila po gynek.vysetreni v 7 tydnu.Zacala jsem krvacet,ale nikdy by me nenapadlo,ze by to mohl ovlivnit gyn.ultrazvuk.nekdy jsem sice o tom premyslela,ale tady jste me ubezpecily,ze i vy jste tak potratily.Ted se bdeme s pritelem snazit o mimi(jsou tomu necely 3 mesice od potatu)a za gynekologem nepujdu.tak se mamky mejte pekne a doufam,ze vschny se nakonec dockame nasich babetek.pa

  45. Ahoj More, velmi ma mrzi co sa Ti satlo a ako sa k tebe lekarka spravala. Ja zijem v Taliansku a dnes su to 3 dni co som bola na vycisteni,lebo babatko mi odumrelo v 8 tyzdni. So zdravotnictvom je to tu rovnake, Ked som zacala mat hnedy vytok aj ked bol slaby, pokusala som sa spojit s mojou doktorkou, ktora v mojom meste je len raz do tyzdna a to na dve hodiny, ked chces ist na vysetrenie musis sa objednat a cakacie doby su od 40 dni vyssie.Potom mozes ist k nej ako k sukromnej, cakacia doba asi 5 dni a le musis si vsetko zaplatit, jedna navsteva s ultrazvukom priblizne 130€. Po dvoch dnoch sa mi podarilo kontaktovat milu doktorku, ktora mi podrazdenym tonom oznamila aby som teda na druhy den prisla do nemocnice, kde pracuje /40 km od nas/ okol 11 – 12.00.: Ked sme prisli do nemocnie po dokterke ani chyru ani slychu, tak sme cakali asi po hodine sa dostavila, ked som k nej pristupila zmatene sa na mna pozrela a az ked som jej vysvetlila kto som, ze sme spolu vecer telefonovali, a ze som ta co pred tyzdnom bola u nej na prve vysetrenie pochopila. Zacala ma kontrolovat s ultrazvukom a po 5 minutach ticha mi oznamila, ze babatku nebije srdce. K tomu dodala suchym tonom „To je normalne nic si s toho nerobte , ved to bola len prve tehotenstvo“ s tym ma oviedla k sestrickam a zapysala na vycistenie na druhy den otocila sa pozdravila a viac som ju nevidela. Ani na druhy den pri zakrou a to som bola v nemocnici od 7.30 do 19.30. Vystriedali sa pri mne 3 doktori, kazdy vysetril a urobil svoje, nakoniec ma poslali domou s tym, ze vysledky rozboru budu za 2 tyzne a ja sa mam ukazat o 30 dni na kontrolu. Mala som pocit, ze som na bytunku a doktory su len masiari, zadny sucit lutost, mile slovo . Ved to bolo len prve.

  46. Ahoj Evatitty, je mi luto co sa ti prihodilo a viem to aj pochopit, stalo si sa mi nieco podobne asi pred 3-4 mesiacmi. Viem, ze teraz to je velmi cerstve, velmi to boli, ale ubezpecujem ta, ze rovnake pocity som mala aj ja – pocity hnevu, bezmocnosti – a to nie len na ten potrat, ale najma na personal v nemocnici na Kramaroch v Bratislave – za tie 3 dni co som tam bola sa so mnou nikto neporozpraval, vsetci to brali za beznu vec… ked som si chcela doplatit cytogeneticke vysetrenie /normalne sa robi po 3.potrate/ – aby som vedela, co bolo jeho pricinou, tak doktorka povedala, ze sa to neda. Nebavilo ma pocuvat tie frazy, ze je to prve tehotenstvo /teda potrat/, ze som mlada a ze je to zanedbatelna udalost – chcelo sa mi od rozculenie kricat. Ked som si prisla o dva tyzdne pre vysledky z histologie /btw – nikto mi nevysvetlil na co to vysetrenie je/, tak si nieco iba lekar zamrmlal a ja som sa ani nevzchopila na ziadne otazky a za 30 sekund som bola aj s papierom vonku z ambulancie. Vsetky informacie som si sama nasla na internete, este ze viem ako tak po anglicky, inak ani neviem cosa mi vobec stalo a co s tym. Teraz som prave prisla do obdobie, ked uz sa mozem snazit, gynekologicka mi predpisala Duphaston od 17. do 27. dna cyklu a cca. za tri tyzdne sa mozem opat snazit. Neboj sa, teraz to uz neberiem ako tragediu, uz si aj ja viem povedat, ze to tak rozhodla priroda, a uvidis, coskoro prejde cas, kedy sa tvoja maternica ma zregenerovat a uz sa budes znova snazit. Prajem ti, aby si uz coskoro drzala v naruci malicke vonave babatko.

  47. Ahoj Fibi, dakujem Ti za sucit a pekne slovo, niekedy staci tak mala, aby sa clovek citil lepsie. Dufam, ze ti to s babatkom tentokrat vyjde a drzim Ti palce.

    Ja vysledky z vysetrenia budem mat na buduci tyzden, uvidime ale moc si s toho neslubujem, ohladne hlbsieho vysetrenia mi odpovedali rovnako ako tebe az po tretom. Pevne dufam , ze sa k tomu ani nepriblizim.

    Zelam ti vela peknych veci a este raz vdaka.

  48. ahoj more30 to co sa ti stalo je ani neviem co napisat lebo nemozem pochopit ani vcitit sa do toho co prezivas lebo som muz…studujem na lekarskej fakulte vies ucime sa tam niekedy take no povedzme ze nepodstatne veci skor aby sme sa pocas tych siestich rokoch ucili ludskosti empatie (a mozno sa to neda naucit to musi byt v cloveku)respektvania intimity toho druheho naproti tomu nas ucia ze sme „bohmi“ my mame „kluce od miesacky“ ale je to presne naopak sme totalne bezmocny ak nastane nejaky zavazny problem…odhlas sa od tej „doktorky“ nie je hodna toho aby sa o teba po lekarskej stranke starala….zelam ti z hlbky srdca aby sa ti podarilo otehotniet a aby si bola v zivote stastna a aby ta kazdy den naplnal pohlad a radost ake krasne mas deti….

  49. no ja fakt neviem co povedat….nezavidim ti…no na druhej strane je to paradox pretoze je som na potratoch uz bola na dvoch ale z vlastnej vole skoda ze si nemozeme vymenit miesta hned by som tom spravila…….

  50. Moc tomu Duphastonu neverte. Ja jsem brala Utrogestan (to je taky progesteron, akorat od jine firmy) a potratila jsem stejne. Vsechny pisete, ze mate strasne zkusenosti s doktory a ja nestacim zirat. Kam to chodite? A proc tam jeste chodite? Ja chodim do Brna na Obilny trh na oddeleni lecby poruch plodnosti a na asistovanou reprodukci a nikdy jsem se tam nesetkala s nejakou neprijemnou reakci ani od doktora, ani od sestricky. Vysvetlili mi tam absolutne cokoliv, na co jsem se zeptala a udelali si na me presne tolik casu, kolik jsem chtela.

    Vlastne i muj normalni gynekolog mi nikdy nerekl nic neprijemneho a vysvetlil vsechno, na co jsem se ptala, vcetne vyslovenych blbosti a teoretickych diskuzi. Proste jsem se nebala zeptat.

    Chapu, ze ze Slovenska je to do Brna trochu dal, ale nestoji to za to treba po 3. nebo 4. potratu nebo po dlouhem neuspesnem snazeni? Na Obilnak jezdi pary i z Rakouska, Nemecka nebo z Italie. Obilnak ma stranky http://www.ivfbrno.cz

  51. Neviete nahodou kolko stoji potrat co to obnasa lebo jedno uz mame ma5mesiacov a dalsie nechcem financne by nam to nevychadzalo

  52. ahojte, zial ja mam tiez skusenost s potratom babetka – malo to byt nase prve dietatko, pocate tyzden po svadbe, a dnes by som bola v tretom mesiaci tehotenstva :-(. Ale zial v 12 tyzdni som prirodzenou cestou potratila. Vazne rozmyslam o tom nazore i ked neviem ci je spravny, ze na prvu kontrolu pojdem pri druhom dietatku az po tretom mesiaci. Ale nie som si ista ci je to dobre, pretoze lekar nebude vediet o co ide. Takto ked som uz bola treti krat na kontrole a potom som prisla s potratom, poznal ma a vedel presne moj zdravotny stav, atd a hned sa vedel zariadit. Chcem velmi podakovat personalu v Ruzinovskej nemocnici a najma doktorovi Marekovi Drabovi za jeho ludsky a priatelsky pristup ktory ma prijemne prekvapil. Opisem strucne ako doslo k potratu dva a pol mesacneho dietatka. V ten den som bola na gynekologickom vysetreni – prave mi zalozili tehotensku knizku, a doktor mi urobil kratucke vaginalne vysetrenie. No a priblizne o tri hodinky na to som citila mierne bolesti brucha asi ako pri menstruacii, a to asi do vecera, a potom som mala hnedasty, neskor ruzovkasty vytok, a v noci ked som isla na toaletu, uz som mala silne krvacanie, aj s hrudkami – cize sme isli na centralny prijem do ruzinovskej nemocnice /tam kde mam gynekologa/, lekar ktory mal sluzbu ma prezrel, skonstatoval ze je potrebne urobit kyretaz /vycistenie/ maternice – a na druhy den rano sa tak stalo, a po obede som isla domov. Potrat je smutny, ale viem ze dietakto v nebi a tam sa ma mozno lepsie.

  53. Je mi veľmi ľúto žien .ktoré musia takto trpieť.Táto skúsenosť ich iste oveľa viac naučí vážiť si život ako taký,viac ako nás ktorí sme smrť dieťaťa neprežiliV mojom živote však boli stretnutia so ženami ,ktoré o život dieťaťa nebojovali.A preto možno tá profesionalna deformácia zdravotníkov. Sú zvyknutí stretávať sa viac s ľuďmi ,ktorí si svoj život nevážia.Zvyknú si na to a zatvrdnú.Možno začnete namietať nie sme všetci rovnakí. Práve preto si musíme všetci veľmi dobre uvedomiť ,že akákoľvek forma zla ,je zlom ani viac ani menej.Ak je v našom okolí žena ,ktorá nechce svoje nenarodené dieťa urobme všetko preto aby si svoje rozhodnutie zvážila.A nehovorme to je jej vec, tu je to miesto kde robíme chyby. My zdravotníci sa musíme stretávať dosť často s chladnosťou.

  54. Je to hrozné keď si uvedomím ako niektorí ľudia chcú bábätko. Na svete nieje spravodlivosť ja tehotná som a dieťa nechcem. Idem na interupciu. Nemôžem čítať toľko komentárov na to aká je interupcia vražda. Beriem to celkom inak. Možno aj ja raz nadobudnem ten názor zatiaľ však ostávam v tom že dieťa by nemalo mať dieťa. Necítim sa na to byť matkou. Hrozne ľúbim človeka s ktorým som tehotná a preto cítim strašné výčitky, ale nič s tým nenarobím. Viem že som to nemala dopustiť ale taktiež že raz ak budem už psychicky zrelá vychovávať dieťatko isto budem šťastná a svoje tehotenstvo nebudem brať ako trest ale ako vytúžený stav. Moje bábo si nezaslúži mať matku ktorá ho nechce. Čo sa týka doktorov je to na zaplakanie. Mne dnes doktor zabuchol dvere pred nosom s tým že má vela práce, nedal mi na seba ani kontakt a bez slova. Neviem si predstaviť byť vo vážnejšej a urgentnej situácii a takto sa ku mne niekto zachová. Držím palce všetkým budúcim mamičkám, aby im to vyšlo už bez komplikácií. Tým ľuďom čo sa tak zachovali sa to raz vráti. Majte sa pekne :,)

  55. ahojcek, chcela by som tiez pridat svoje skusenosti…

    V 9 tyzdni tehotenstva som zacala krvacat, tak som navstivila ruzinovsku pohotovost. Bolo to rano okolo 7 hod. Na prijme ma prijali celkom rychlo, comu som sa potesila. Mala som ist hned na ultrazvuk. Na 10.poschodi ma prijala pani doktorka, ktora prave koncila sluzbu, tak iba vypisala formular a poslala ma spät na prijem, kde som si mala v satni odlozit veci a zobrat nemocnicne oblecenie. Ked som sa vratila na 10.poschodie, cakalo ma viac ako 2 hodinove cakanie… dovod? O pol hodiny sa mala zacat vizita. Po vizite som sa konecne dostala na rad aj ja. Presla som prvym vysetrenim. Zasa iba same otazky… A ked si ma lekarka isla obzriet (lezala som uz na „´koze“), zistilo sa, ze nie su sterilne tampony. Takze sa zasa cakalo. Po prezreti som sa vratila na izbu. Mala som fajn spolubyvajuce. Boli to mamicky ktore boli kratko pred porodom. Mozem povedat, ze ma to dost deprimovalo. Dietatko som si velmi zelala. Zena ktora potrati, tazko znasa, ked vidi stastne nastavajuce mamicky…. Ale som si povedala, ze oni za to nemozu… Ked ma konecne zavolali na ultrazvuk, lekarky si medzi sebou sepkali. Este stale som nevedela, ze moje babatko uz nezije. Lekarky sa rozpravali medzi sebou ako keby som tam vobec nebola. Ked som konecne z rozhovoru pochopila, ze ide o potrat, zostala som zronena. Nevedela som sa ubranit slzam. Stale som dufala, ze sa to da este zachranit…. ked som uz vsetko oplakala a ako tak sa dal do poriadku, prisl

  56. ked som uz vsetko oplakala a ako tak sa dal do poriadku, prisla vecerna vizita. Lekar sa ma s usmevom spytal, ci citim pohyby babätka… Bola som taka prekvapena, ze som nebola schopna slov… Schopnost lekarov v ruzinovskej nemocnici neviem velmi posudit, ale co sa tyka ludskosti, tak je to na bode mrazu…. Myslim si, ze ked sa clovek rohodne robit v zdravotnictve, nestacia iba vedomosti, clovek potrebuje aj ludskost. Nie som ziadna padavka, nepotrebujem aby za mnou nikto kazdu minutu chodil a pytal sa ako sa citim… Ale mozem povedat, ze pristup lekarov a sestriciek v ruzinovskej nemocnici mi vobec nepripadal ludsky….

  57. Aj keď som chalan a neštudujem medicínu viem že mnohé problémy sa dajú vyliečiť. Ale najprv musí aj gynekologička chcieť ako ti radili predomnou zmeň lekárku.

  58. MOja zlatučká, v prvom rade by som ti poradila zmenit gynekologa. Počula som že ženy sú dosť blbé, preto ti odporúčam chlapa, tí sú citlivý a udržujú lekarske tajomstvo.Strasne som sa bála is k mužovi, ale zistila som, že je to úplne úžasný starostlivý, a hlavne nežný doktor.

    A čo sa týka tvojho potratu, neboj sa. Ak si veriaca, tak sa modli. Boh ťa vypočuje. Nepojde to hned, všetko chce svoj čas. Aspon tú bolest straty dvoch deti a žial obetuj za to tvoje buduce dietatko. A ak niesi, skús to aj tak. Nic tým nestratis, prave mozež iba získať. Je na svete vela žien, ktore nedobrovolne potratili ale neskor im Boh požehnal krasne zdravé dieta. Nestracaj nádej!Ako som ti už hore písala, zmen gynekologa a daj sa mu vyšetriť, že či budeš moct mat ešte niekedy dietatko a potom uvidíš. Držím ti palce a budem sa za teba modlit, to jedine môžem. Drž sa, moja a prajem veľa šťastia.

  59. aj ja som pred nedávnom potratila a môj gynekológ mi to oznámil ako beznú a úplne normálnu vec!!!!Bola som z toho zničená, ale to nebolo najhorsie. Môj gynekolog ma este ani len neprehliadol a už sú to 4 týždne a mne nevykonali ani cistenie maternice. Podla mna je to dost nezodpovedný prístup. A ja neviem co mám robiť!!!!

  60. Ahojte! Ked citam vsetky tie riadky, tlacia sa mi slzy do oci.Mam za sebou totiz tiez 1. potrat nasho prveho babatka, asi tak 2 tyzdne dozadu. Stalo sa mi to na prelome 4. a 5. tyzdna. Ja som sa nikdy o problemy tohto typu nezaujimala a ani vo sne by ma nenapadlo, ze sa to stane prave mne. Nikdy som nebola vaznejsie chora, sportujem, zdravo sa stravujem, proste som myslela, ze vsetko bude ok a „PODLA NASHO PLANU“ s manzelom. Teraz uz chapem, ze tych sklamanych nadejnych mamiciek je dost vela a pricina je castokrat vo hviezdach. To je aj moj pripad, z vysledkov histologie z nemocnice na Antolskej, kde som stravila moje najhorsie 4 dni v zivote sa nezistilo vobec nic.Som z toho velmi smutna, lebo mi taha na 31. rok a po dietatku tuzim uz dlhsi cas. Len sme to s manzelom stale odkladali kvoli rekonstrukcii bytu a podobnym „sprostostiam“ (tak mi to teraz pripada). Najhorsie je, ze som chcela takto vyriesit aj organizacne zmeny v praci (ktore ma mozu pripravit o miesto) a kedze dalsi pokus je mozny najskor az o 3-4 mesiace, som v dost blbej situacii.Zronena a sklamana musim este hladat aj novu pracu.Napriek vsetkemu sa snazim s tym vsetkym postupne vyrovnavat a zacat odznovu, jednoducho bojovat a nepoddavat sa depresivnym myslienkam, ze nic sa mi nedari, ani nepodari.Na zaver sa chcem este spytat, kedze som si vsimla, ze viacere budete v buducnosti odkladat navstevu gynekologa, ja som tiez potratila po 1. ultrazvukovom vysetreni, MOZE ULTRAZVUK V 1. TRIMESTRI ZAPRICINIT POTRAT? Pa

  61. Ani neviete ako sa citim v utorok idem na potrat nemozem si to nechat aj ked deti priam zboznujem 3 roky sa im stale venujem mam 21 a moj priatel ma nechal zozieram sa vycitkami a trapiim sa kazdy den nechapem ze sa to stalo mne som z toho vsetkeho zdrtena nikdy by som na potrat nesla som proti tomu ale nic ine mi nezostava… nemozem spavat jest je mi z toho vsetkeho zle dufam ze uz druhy krat budem stastne tehotna a moj priatel bude stat pri mne…

  62. Ahojte mile zienky, som potencionalna babima, nie mamina. Ale mam rada mladych, ved mam aj takych „doma“ ….Som smutna, lebo od vcera viem,

    ze moja dcera zijuca v Anglicku nosi v sebe odumrete babo, jej prve vytuzene. Zistili jej to na ultrazvuku, je v 12. tyzdni a vraj uz asi 4 tyzdne je babo odumrete. Teraz cakaju na spontanny potrat s pripadnou kyretazou, alebo vraj sa ma objednat na kyretaz prv, ako zacne krvacat. Doteraz nemala ziadne problemy, iba ten vcerajsi nestastny ultrazvuk na to prisiel ….

    PROSIM, POCULI STE NIECO TAKE ????? Dakujem za odpoved.

    Nestastna babina

  63. Ahoj vsetci… Citam vase odkazy a vlastne ani neviem ci mam plakat, cudovat sa alebo rychlo zatvorit diskusiu skor ako sa mi v zachvate cudovania dostanu do oci slzy… I tak ma ale nieco nuti napisat par riadkov a zapojit sa do diskusie… Temou potratu som sa nikdy nezaoberala az teraz ked mam byt ucastnik diskusie o potratoch… Ani som netusila, ze citanie materialov na tuto temu bude tak psychicky narocne.. ale nie o tom som chcela. Viete, ta tema doktorov… Je mi luto vsetkeho co sa stalo a vsetkych chyb, ktorych sa dopustaju, ale… Skuste si predstavit kolko zivotov denne zachrania a kolko malickych deti tahaju z roznych ohrozeni a hrozieb. Doktor by mal byt citlivy a empaticky, plne s vami suhlasim. Ale ak nesplna doktor vase poziadavky, jednoducho ho treba zmenit. Nastastie zijeme v slobodnej krajine, kde je to pomerne jednoduche. Ja doktor nie som a ani nemam ziadneho doktora v svojom blizkom okoli, avsak bola som svedkom toho ako zachranili niekolkorat zivoty blizkych a preto by som rada polozila par slov aj na ich obhajobu…

    More strasne moc ma to mrzi, budem ti drazat palce tak silno ako sa bude dat.. Skus to u noveho lekara zwinker

  64. Ahojte.Ked si moj manzel precital nazov tejto diskusie, opytal sa ma ‚co to citas, zavrito‘, no ja som mu so slzami v ociach povedala ze ja sa s tym potrebujem nejako vysporiadat. Potratila som dva tyzdne pred vianocami, a to som sa na sviatky tak tesila. No boli to moje najhorsie Vianoce. Ja uz mam 1.5 rocnu Barborku, takze poznam ten nadherny a nezabudnutelny pocit priviest dietatko na svet. Velmi som sa tesila ked som sa dozvedela ze som opat tehotna a dokoca tak rychlo. Na prvom ultrazvuku mi doktor povedal ze som v piatom tyzdni. Mala som prist o dva tyzdne na opakovany ultrazvuk. Tri dni pred kontrolou som zacala krvacat. Doktor mi hned povedal ze som potratila a aby som este pre istotu isla na lepsi ultrazvuk do nemocnice. Tam si ma nechali ze mi urobia rastove testy dietatka a ak budu stupat tak je to v poriadku a ak nie tak ma musia vycistit. Takze som prezila cela dva dni v placi, nedokazala som ani poriadne spat. Nakoniec sa zistilo ze som mala 2 tyzdne dietatko mrtve v brusku. Este stale sa s tym neviem zmierit, a velmi sa bojim znovu otehotniet, ale na druhej strane chcem mat este babatko. Silu mi dodava moj uzasny manzel a moja nadherna dcerka. Len keby to tak nebolelo. Od potratu mam problemy zo spankom, nedokazem zaspataj dve hodiny, a placem aj koli malickostiam. Som rada ze som nasla tuto diskusiu, a mohla sa zverit niekomu z rovnakym problemom. Prajem vsetkym vela stastia pri tehotenstve a krasne a zdrave deticky.

  65. Ahojte. Neviem ako mam zacat, ale pred 4.mesiacmi som v 7týzdni prisla o babo, bola to hrozna facka od zivota, na ktoru som ani nepomyslela ze sa moze stat. Ked som zistila ze som tehotna, po tom co som dost rychlo otehotnela, bola som nesmierne stastna, ale v ten den moje stastie aj pominulo. Rano som sa tesila zisteniu o babetku a vecer som zacala silno krvacat co sprevadzali i velmi silne bolesti v podbrusi, lekar mi len potrvril to co som aj citila. Povedal mi to velmi jemno a som vdacna ze ho mam, ale co sa dialo v nemocnici sa tomu nepodobalo ani z helikoptery. Nerozpraval sa so mnou ani lekar ani sestra, vobec nikto…Pred mesiacom mi meskal menzes dost dlho a myslela som si ze som opat tehotna ale ked som po 2dnoch zacala slabo krvacat isla som na pohotovost a nasledne na gyn.odd. Doktorka sa ku mne spravala velmi chladne po zisteni ze mam negat.HCG mi zacala vycitat vobec co tu robim ze je to normalny menzes a preco mam nechraneny sex po takej kratkej dobe. Tvrdila som jej ze mi povedali ze 3mes.stacia, ale podla nej to je hlupost a mam cakat dalsie 3mes. Citila som sa hrozne, hanbila som sa ale na druhej strane som sa citila velmi dotknuta, pretoze sa ku mne spravala velmi zle. Som zdr.sestricka a poviem vam ze sa k nam nasi „kolegovia“ spravaju este horsie ako k vam. Robim na detskom odd. a u nas sa taketo spravanie vobec netoleruje. Ani sa nemusime pretvarovat pretoze si neviem predstavit ze by som po vystresovaních rodicoch mala este ja vriekat. Drzim nam paste!!

  66. Ahojte,ani neviem ako začať lebo o tejto téme ako je potrat sa veľmi ťažko hopvorí.Ja som spontálne potraťila v druhom mesiaci tehotenstva a doteraz neviem prečo veď na dieťatko sme sa s manźelom veľmi tešili.Od mojho potratu je už 7mesiacov a mám veľkú obavu či splodiť druhé bábuško bude také jednoduché keďže už vyše mesiaca nepoužívame žiadnu ochranu a stále nič.Veď pri prvom to bolo tak rýchlo a bez problémov.Neviem prečo je ten svet taký nespravodlivý veď toľko žien chodí na potrat dobrovoľne a tý čo po bábätku túžia,tým to nieje dopriate.Dúfam,že aj ja sa raz dočká krásneho bábätka bez problémov a držím palce aj ostatným ženám ktoré majú podobné problémy.

  67. Ahoj Daniela.chapem tvoje obavy,sama som tom prezila.zijem v londyne a s manzelom sme dietatko neplanovali,kedze sme sem prisli zarobit,ale stalo sa. Velmi sme sa tesili,oznamili sme to celej rodine a ti to prezivali s nami. Nasla som si doktora a ten mi napisal odporucanie do nemocnice.aby ste boli v obraze,zdravotny system v anglicku sa mi zda dost nepochopitelny.na jednej strane maju tie najmodernejsie pristroje ale troska lepsia kvalifikovanost lekarov mi tu naozaj chyba. Na prvy ultrazvuk ma objednali uz ked som mala byt v 15.tyzdni.na vsetko sa tu velmi dlho caka a vraj ultrazvuk v prvych tyzdnoch tehotenstva aj tak vela neukaze. V 13.tyzdni som zacala mierne krvacat.zlakli sme sa a bezali do nemocnice. Boli sme velmi rozruseni.prijala ma nejaka sestricka alebo lepsie povedane praktikantka? Urobila mi vonkajsi aj vnutorny ultrazvuk a povedala, ze nie je mozne,aby som bola v 13.tyzdni. dutina,v ktorej sa nachadzalo babatko bola len 2cm velka a ziadne znamky zivota,ani tlkot srdiecka.povedala, ze som tehotna a krvacanie prestane alebo bud babo nezije a krv zo mna vyjde sama.rozumiete tomu?pustili ma domov s tym,ze mam prist o dva tyzdne na kontrolu……bolo to strasne,stale som plakala a nevedela,co robit.dakujem manzelovi,ze stoji pri mne. Byvame s kamaratom-gynekologom,ktori zial kvoli blbemu anglickemu systemu nemoze este pracovat ako gynekolog-ale len ako asistent,bol v tom case v inej praci. Velmi nam pomohol.pracuje v spominanej nemocnice,ziskava tam prax a pozna

  68. doktorov,tak sme tam sli na druhy den zase.prijala ma velmi mila gynekologicka-jeho kamaratka. Mat znamosti asi vsade,tak sa to teraz nosi.urobila mi sken a zase to iste,je to spontanny potrat,dieta je mrtve,prestalo sa vyvijat uz v skorsom stadium.pricinu nepoznala. Navrhla mi dve alternativy,bud zakrok,ktory moc neodporucala,alebo ze mam pockat,bude tosice bolestive,ale mam pockat a samo to vytecie. V ten isty den-vecer som zacala prudko krvacat,znizil sa mi tlak,potila som sa a myslela som si,ze kazdu chvilu odpadnem. Tu uz islo o moj zivot.mozno si myslite,ze prehanam,ale kto to neprezil,nevie.manzel zavolal pohotovost a zase sme sa ocitli v tej istej nemocnici. V bolestiach som cakala na lozku hodina a to uz bolo dobre po polnoci.striedali sa pri mne tri sestricky.jedna mi dala injekciu na zastavenie krvacania,druha tabletky proti bolesti a tretia vysala krv.nic nepomohlo.brucho ma neskutocne bolelo a krvacala som dalej.az injekcia do zadku mi dovolila na chvilu zaspat.o pol piatej rano mi oznamili,ze musim ostat v nemocnici.manzel mussel odist,tak som sa trapila sama.vraj doctor ma pride pozriet o 8:30.prisiel o 12:00.vzali mi na prehliadku k tej istej gynekologicke co vcera. Zase sken,zase vysavanie.stratila som vela krvi,skoro som zamdlela.konecne rozhodli,ze mozem ist na zakrok.operacia vraj prebehla dobre.konecne som necitila bolest a mozno pre niekoho to bude zniet divne,ale bola som stastna.babatko sa aj tak nedalo zachranit.pustili ma domov asi 5 hodin po

  69. operacii.tu je to normalne,vela pacientov,malo miesta.cakame este na vyrozumenie z nemocnice,vysledky testov a tak. Mala som pocit,ze tu sa o pacientov moc nezaujimaju,doktora som videla iba tesne pred operaciou,sestricky ma brali iba ako dalsiu v poradi,neboli na mna zle ale mohli prejavit troche viac ludskosti.

    Nie sme v depresii,rodinka mi stale vyvolava,ze ako sa mam a ci sa netrapim.napodiv..nie.som este mlada a chceme mat 5deti.potrat nas vykolalil,nikto to necaka a kazdy sa pyta,preco prave ja. My si nemozeme vyberat. Na dalsie dieta by sme si mali nechat viac casu.aby sa zregenerovalo telo aj dusa.chceli by sme ho aj hned,den plodna budem hned ked sa dostavi dalsi cyklus,ale musime byt viac zodpovedni a mysliet na zdravie buduceho dietata,lebo prezit potrat….nie jedobra perspektiva.vsetkym zelam vela sily a trpezlivosti

  70. Ahoj, ja som tiež potratila. Prvý krát v roku 2006, keď som bola v 7 mesiaci tehotenstva. Človeka to bude celý život bolieť. Teraz sme sa rozhodli, že by sme to mohli skúsiť veď dva roky už prešli. Veľmi som sa tešila a dúfala, že čo sa týka potratu, tak to mám už za sebou a všetko bude už O.k. Bola som na prehliadke pretože mi vyšiel pozitívny tehotenský test. Hurá. No teraz tu sedím ako kôpka nešťastia, pretože mi môj doktor dnes oznámil že aj druhý krát som potratila. Dôvod pri obidvoch prípadoch…NEZNÁMY. Už začínam prestávať veriť, že sa aj na mňa usmeje šťastie. Cítim strašne prázdno, no potrebu sa vykričať, jednoducho zo seba dostať to ťažke čo mi leží na srdci….

    1. ahojte,
      tak dnes je prvy den co po dlhej dobe som bola schopna napisat to slovo (potrat) na google. no a nasla som vase odkazy, ktore ma zaujali.
      Som v 6rocniku na medicine a rozhodli sme sa s manzelom mat babetko este kym som na skole.vsetko bolo super. na prvy krat som otehotnela a babetko rastlo aj brusko mi rastlo a vsetci sa tesili na chlapceka, ktory sa mal narodit 31.7.2010.no ale jdno piatkove rano som necitila pohyb tak pre istotu som isla doktorovi a ten mi oznamil ze je to zle.tak v 24 tyzdni som porodila mrtve dieta. manzel je lekar ja som za rok skoro lekarka a mame nastudovane vsetko co sa da a predsa sme tomu nedokazali zabranit. pricina sa samozrejme nezistila. a na dalsie pokusy nemam zatial silu.
      Ale nepisem vam aby ste ma lutovali ale kvoli tomu aby ste vedeli ze sa preukazal pozitivny vplyv Fraxiparinu u zien ktore potratili z neznamej priciny. najcastejsie je to vytvorenie mikrotrombu ktory nenajdu a preto fraxiparin pomaha.je na riedenie krvi a tak prechadza tvorbe trombov. je dobre ak po preukazani tehotenstva sa zena u hematologa nastavi na uzivanie fraxiparinu do ukoncenia tehotenstva. tak dufam ze vam tato informacia pomoze a porodite krasne zdrave deticky.

      1. Váš komentár
        Hned po svadbe sa nam podarilo spodit dietako, velmi sme sa nan tesili, aj ked niektore chvile sprevadzal stres, ako to vsetko zvladneme. Nic sme vsak riesit nemuseli, pretoze v siestom tyzdni som potratila. lekarka vzhladom na vek nenechala nic na nahodu, poslala ma za endokrinologom, alergologom a hematologom. prvi dvaja lekari, povedali, ze z ich pohladu je vsetko O.K., hematolog po niekolkych podrobnych vysetreniach krvi zistil zvysenu zrazanlivost krvi, nasadil Anopyrin a Fraxiparine a dostali sme povolenie, ze sa mozme opat pokusit. Pokus vysiel hned, ale aj napriek licbe som sa jednu noc v siestom tyzdni zobudila s krcami a krvacanim a uz sa nedalo nic robit, hoci sme hned utekali do nemocnice. Dufala som, ze vdaka liecbe uz budem mat len klasicke tehotenske problemy a nedopadne to tak ako prvy raz. Pri prepustani z nemocnice mi hned lekar na oddeleni navrhol, aby som sa zy nim zastavila, venuje sa presne takymto problemom, tak zacneme patrat…

  71. ahoj,

    mohla by som sa rozpisat o svojich ‚otehotnovacich problemoch‘, ktore trvali s mensou prestavkou patnast rokov. Ale to Ti nepisem preto, ze by si aj Ty mala mat taku perspektivu pred sebou, skor, ako povzbudenie, ze osudy ludi su zamotane a su na svete aj taki, co mali este menej toho stasticka (na zaciatku, lebo dnes ho mam v podobe mojich troch deti dost). Chcem zareagovat na ine. Dnes je predsa mozne zmenit gynekologa. Je to u Teba az taky problem ? Nenavidim ten system, ze si zeny ‚musia‘ vopred zabezpecit gynekologa na porod, ale ak mas zlu skusenost so svojou lekarkou a dva potraty za sebou, tak sa mi zda, ze by to uz mohol bytr dostatocny dovod na zaradenie do specialnej ambulancie rizikoveho tehotenstva. Neviem, odkial si, ale kazde vacsie mesto takuto ambulanciu snad ma. skus to tymto smerom. A este k tej intimite vysetrenia, NIKDY sa mi nestalo, ze by v ambulancii bol niekto iny ako lekar a sestricka, samozrejme s vynimkou pobytu v nemocnici, ked okolo vysetrujuceho lekara je polkruh studentov mediciny – ale to som si v duchu odovodnila ako velmi uzitocne a teda som to ‚prezila‘.

    drzim Ti palce.

  72. Ahojte maminy!neda mi nereagovat na vase pribehy!z prveho manzelstva mam 2zdrave krasne deti(10 a 9rocne)S terajsim partnerom sme uz 3 krat prisli o babo a to medzi 6 a 12 tyzdnom.Na psychiku je to velmi narobne.Mozno si teraz niekto mysli-ved dve deti uz mas tak aspon to beries inac.Ale ten kto miluje deti,a ja ich milujem a este velmi tuzim po babätku je to neopisatelna bolest vo vnutri.Stratila som kus seba,ved to boli ludske bytosti…Zacalo sa patrat po pricinach!geneticke testy-o.k,hematologia-trochu chudokrvna,vysledky z histologie(zapal placenty)liecba-Duphaston(uz 2rok),acidum folicum,B12inj.Mozno je chyba naozaj v tom ze velmi chceme!lebo obidvaja sme po zdrav.stranke uplne v poriadku.A svojho lekara by som urcite nevymenila-je to uzasny clovek!pri mojich prvych tehotenstvach mi velmi pomohol mala som tiez komplikacie s vysokym tlakom,opuchmi noh,bola som tiež hospitalizovana a narodil sa mi hoci malicky(1800g)ale zdravy chlapec!ked mal maly 5mesiacov otehotnela som znova a doktor mi pri vag.vysetreni povedal ze je vsetko o.k.a ze bude dost velke ako to prve-a mal pravdu-malá vazila 4350g.Doteraz co mi povedal tak aj tak bolo a vazim si na nom aj to ze mi neklame a jedna so mnou na rovinu.a ja teraz-modlim sa za moje 3nenarodene deti a zato aby sme sa vsetci mohli tesit este minimalne z 2dalsich!vzdy som ich chcela aspon 6!prajem vsetkym nastavajucim maminam vela sil!

  73. ahojte neviem ako zacat…nikdy som neratala s moznostou potratu v svojom zivote… a predsa…. v piatok som bola pri lekarovi ktory mi bohuzial oznamil ze moj imunitny system zarodok zlikvidoval a moja maternica ostala prazdna… su to najhorsie veci ktore som kedy pocula a zazila… v zajtra m caka hospitalizacia…. o tom ako sa citim vam asi ani nemusim hovorit lebo viem ze chapete o com hovorim…. vsetci sa ma snazia utesit ze som mlada a ze sa nic nedeje no mna to strasne boli, bolo to moje babo s ktorym som kazde rano zobudzala… nebolo planovane a na zaciatku som nebola z toho nadsena no tesila som sa nanho… tesili sme sa nanho spolu s mojim buducim manzelom… o mesiac mame mat svadbu ale teraz ani neviem ci to chcem…. bojim sa ze mu nebudem vediet dat babatko, bojim sa ci budem mat vobec odvahu este niekedy sa o babatko pokusat….

  74. Ahoj vsetci,

     

    Prosim vas, pozna niekto Slovenskeho / Ceskeho gynekologa v Londyne ? Moze niekto poradit…

     

    Dakujem!

  75. Mila more30

     

    tak rada by som pocula , ze Vas pribeh dalej pokracoval pozitivne.

    Od Vasho prispevku uplynuli roky….

     

     

    Ako sa ma vasa rodina ? Rozsirila sa? Ci uz ano, alebo nie , dufam, ze ste prekonali tu tazku skusenost ( aj samotny potrat a aj sposob, akym s vami jednali lekari). A dufam, ze dnes mate pekny zivot plny radosti

     

    L.

Pridaj komentár