Až keď tu mama nie je…

Miška 0
Bociany

Pôvodne som mala chuť napísať nejakú báseň, ale asi by som to nedokázala.

Dnes som na ulici na prechádzke stretla tri siroty. Išli smutne, pomaly, skrčene. Nedalo sa ich nevšimnúť a pohľad na nich bol naozaj veľmi bolestný. Otec a dvaja synčekovia – troj a päť roční. Už dva týždne sú bez maminy, ktorej práve pred dvomi týždňami dotĺklo predčasne srdce. Mala len 31 rokov.

Viem, že len bola chorá, že som sa s ňou o tom aj pri hojdačkách voľakedy rozprávala a teraz mi je ľúto, že som si lepšie nezapamätala to, o čom mi žena po operácii srdca rozprávala. Mala som svoje problémy, vo svojej rodine. Teraz ma to naozaj mrzí. Bola jemná, skromná, mala milý úsmev, tmavé vlasy po plecia a bola na rozdiel odo mňa tichá. Mala naozaj dobrý vzťah so synčekmi a aj s manželom, s ktorým ju bolo často v spoločnosti ich detí vídať. Pred jej smrťou mu ešte stihla zatelefonovať z nemocnice a povedať mu, že sa cíti naozaj zle a potom sa jej vybil mobil… Kým manžel stihol doraziť, už jej nebolo…

Týmto by som jej chcela vzdať hold, vyjadriť úctu, poprosiť o modlitbu pre jej „tri“ siroty. Podeliť sa o bolesť, ktorú teraz cítim v duši a ktorá sa ma ktovie prečo tak dotýka. Ale chcem vzdať aj hold všetkým matkám, ktorých prácu zdanlivo „nevidno“, ktoré spoločnosť nepokladá za nositeľky hodnôt v zmysle materiálnom… Ale až keď tu nejaká mamička zrazu nie je, vidno to, čo všetko svojmu okoliu dávala. Obetu, lásku, bozky, porozumenie, starostlivosť, pracovitosť…

Chcela by som, aby sme si vážili viac samé seba. Ako aj to, že sme tu, že máme pre koho žiť. Vnímali veľkosť a dôležitosť svojej práce. Jednoducho, aby sme si uvedomovali svoje poslanie.

Prajem vám to isté, čo aj sebe a svojej rodine – hlavne veľa zdravia!!!

A pekný každý ďalší deň.

Miška

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (12 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...

Pridaj komentár