Ako rodila na Kramároch

Jana Kapustová 35
dojcene babatko

Ponúkam vám príbeh mojej kamarátky a spolužiačky z gymnázia, ktorá v lete 2002 na Kramároch v Bratislave porodila svoje prvé dieťatko, dcérku Lindu. Vymenili sme si s Petrou na tému pôrod tri maily, z ktorých úryvky vám teraz s Petriným súhlasom prinášam.

List prvý, 11.10.2002

Pýtala si sa ma na pôrod. Nemala som s tým žiadny problém. To je jasné, slovenské pôrodnice nie sú vôbec tip top čo do priestorov a tiež som počula všeličo o prístupe personálu. Vďaka ti socializmus za takéto vymozenosti! vybrala som si Kramáre, lebo majú titul baby friendly hospital. Izby boli po 3, ja som bola na izbe, kde sme boli len dve + 2 detičky. Personál bol milý počnúc lekármi, cez sestry až po detské sestry. Mohli sme sa na ne obrátiť kedykoľvek sme niečo potrebovali a boli veľmi ochotní. Samozrejme, že priestory boli limitované, predsa len je to statná nemocnica, ale dalo sa.

Najhoršie to bolo pred pôrodom – bola tam hrozná sprcha – steny boli plesnivé, ale chystali sa maľovať a dajako som to prežila. Tiež som si myslela, že keď Laci bude so mnou pri pôrode, tak to bude aj v tej 1. fáze. Ale poslali ho domov, lebo sme tam došli o polnoci a vyzeralo to že budem rodiť až ráno. Nemali vraj preňho lôžko. Síce tam boli 4 „čakárne“ a boli sme tam len tri „čakateľky“… No ale aspoň som si trochu v noci pospala (medzi kontrakciami :-)) a v najhorších chvíľach bol so mnou (naozaj som rodila až ráno). To, že bol so mnou bolo úplne super, nechali nás tam samých a len občas prišli sestry pozrieť ako pokračujem a či niečo nepotrebujem.

Laci mi pomahal ako sa dalo, keď bolo niečo treba popýtal personál a ja som bola šťastná, že je so mnou. Privítala by som, keby tam mohol zostat aj ďalšie dni (napr. za poplatok), ale ako som už hovorila, nie sú priestory.

Čo sa týka samotného pôrodu… úplne naj, naj, najhorší bol klystír!!! Dúfam, že to slovenských gynekologov-porodníkov veľmi rýchlo prejde, lebo to bol najhorší zážitok z celej doby v pôrodnici.

Počas pôrodu som bola v klasickej polohe – na chrbte a poviem Ti, že sa mi ani chodiť ani nič nechcelo.

Počas prvej doby pôrodnej – otváranie – som mala možnosť (a aj som ju využila) sedieť na fit lopte. Bola to poloha, ktorá bola najpríjemnejšia. Takisto som mohla využívať sprchu na tlmenie bolesti, ale ako som už spomínala, nebola moc príťažlivá.

Druha fáza – pôrod – už bola klasicky, bolo to rýchle a neviem si predstaviť inú polohu, lebo tam už ma navádzali kedy mám tlačiť (počas kontrakcie, ale nemala som silu sama si všímať či mám kontrakciu) a lekár ma nastrihaval, lebo som nebola dostatocne pružná v tých oblastiach a keby sa mi to natrhlo, hojilo by sa to horšie. Čo som však nevedela, keby ma lekár rozmasíroval polhodinku pred vlastným pôrodom, nebolo by treba strihať. Nabudúce budem vedieť, lebo som si týždeň nemohla sadnúť…

Čo sa týka alternatívnych pôrodov – počula som o veľmi dobrej klinike v Brne – tam boli spokojní všetci. Nie je však isté keď sa rozhodneš o pôrode napr. vo vode či ho budeš môcť 100 % využiť, lebo keď budú komplikácie, budeš musieť byť pod dozorom a to sa dá jedine v klasickej polohe na chrbte.

Myslím, že aj tak najdôležitejší je prístup lekárov a sestier. A ešte tlmenie bolesti. Bola som presvedčená, že nič potrebovať nebudem (hrdinka), ale nebolo mi veru všetko jedno. Epidurálnu anestéziu si treba objednať vopred, lebo musí byť prítomný vyškolený anesteziológ a musí sa dať v určitej fáze pôrodu, aby bola účinná vtedy, keď treba. Myslím, že nabudúce si to nechám uľahčiť. Takže toľko, aby si si mohla spraviť obraz.

List druhý, 11.11.2002

Mali sme rozpracovaný „rozhovor“ na tému pôrody, ešte sa teda k nemu vrátim. Keď tak nad tým rozmýšľam teraz, 4 mesiace po pôrode, je mi jasné, že to čo mi predviedli na Kramároch nebolo bohviečo a celé moje kladné zmýšľanie o tejto nemocnici je len vďaka novorodeneckému oddeleniu. A je len otázka náhody, že pri pôrode som mala (napriek všetkým zastaralým metódam) príjemného a ohľaduplného lekára. Určite si teraz viem predstaviť pôrod svojho dieťatka omnoho, omnoho krajšie.

Nie, nemala som možnosť odmietnuť žiadnu časť ich starostlivosti (klystír, holenie, na nástrih sa ma nespýtali, rovno ho urobili, jesť a piť som tiež nemohla, len tak glg), jedine som si mohla určiť polohu v prvej dobe pôrodnej (sprcha, lopta), potom ma poslali na „stôl“, ale ani som nemala absolútne chuť sa s niekým o tom hádať, žila som vtedy s kontrakciami a času, keď nie sú kontrakcie. Pôrod ma úplne pohltil a to je aj úloha bolesti pri pôrode – aby sa žena naň úplne sústredila, veď privádza na svet svoje dieťa! Práve preto mi bolo jedno, čo so mnou robia, len aby neublížili dieťatku a aby sa narodilo zdravé. Preto je potrebné spoznať pôrodnicu a jej metódy ešte predtým, než sa pôrod začne blížiť.

Nabudúce to urobím, Kramáre som si vybrala kvôli tomu, že je baby friendly, ale ma nenapadlo, že nie je moc „mother friendly“. Možno nabudúce do vody (Topoľčany), alebo… to sa ešte uvidí neskôr.

Aha, ešte si sa pýtala, či mi dávali infúzie – nie, našťastie! Dali mi nejake injekcie počas toho, ako som tlačila (nepýtali sa ma či môžu), pýtala som sa že čo to bolo, na jedno ani neviem čo mi povedala, len zamumlala, druhý bol Tramal – analgetikum, nemyslím, že by mi bol zabral.

List tretí, 29.11.2002

Písala som o pôrodnej bolesti, ale nie preto, že som mala pred ňou strach. Proste len preto, že existuje a je najväčším dôvodom, prečo je žena v pôrodnici bezmocná, prečo sa voči nikomu a ničomu neohradí, neodmietne rôzne úkony, ktoré na nej prevádzajú, lebo sa sústredí na niečo iné (odhliadnuc od toho, že je unavená). A hlavný problém slovenských pôrodov je v tom, že tento fakt zdravotnícky personál zneužíva. A ja si myslím, že ženy majú zlé spomienky na pôrod nie kvôli bolesti, ale kvôli tomuto zneužitiu. Ak by si žena sama riadila pôrod, zvolí určité iné polohy, iné tempo, čím sa bolesť minimalizuje.

Ja osobne som sa na pôrod veľmi tešila, veď čo môže byť na tom ťažké – zvládla to moja mama, jej mama a všetci, čo okolo mňa chodia sa narodili takto 🙂 Nebála som sa bolesti a myslela som si, že nebude, keď sa tak teším. Možno preto som mala taký ľahký pôrod (v porovnaní s tým, čo mi rozprávali niektoré mamičky spolubojovníčky v nemocnici, hlavne s tými, čo sa bolesti báli).

ZÁVEROM:

Ja ako nestranný pozorovateľ a žena, ktorú v budúcnosti pôrod, dúfam, tiež čaká, si dovolím niekoľko poznámok a výsostne osobných názorov:

· Čo mi, potom, čo som tieto listy takto zosumarizovala, udrelo hneď do očí je posun vo vnímaní vlastného pôrodu. Od „Nemala som s tym žiadny problém“ v prvom liste po slová o pôrodnej bolesti „… len preto, že existuje a je najväčším dôvodom prečo je žena v pôrodnici bezmocná“.

· Je veľmi smutné, že sú dnes lekári, ktorí neinformujú rodičky, najmä prvorodičky, o všetkých možnostiach, ktoré má možnosť žena počas pôrodu využiť. O to smutnejšie mi to príde, ak ide o veci preventívneho charakteru ako v tomto prípade masáž hrádze ako prevencia voči nutnosti nástrihu (jeho nutnosť je tiež diskutabilná otázka, ale to je už iná téma). Nevraviac o vykonávaní úkonov, ktoré neboli s rodičkou vôbec dopredu diskutované (aplikácia medikamentov), či odmietnutie prítomnosti manžela z pre mňa nepochopiteľných dôvodov.

· Obávam sa, že po tom, čo na pôrodniciach mali plesnivé steny (snáď už vymaľovali…), mi argumentovanie nemožnosťou zabezpečiť sterilitu pri domácich pôrodoch prídu úbohé. Ja viem, nie sú peniaze… ani na obyčajnú bielu farbu?! 

Dúfam, že žienky, čo sa rozhodujú pre tú svoju pôrodnicu, nájdu v tomto článku užitočné informácie. Želám Petre i všetkým mamičkám zdravé a šťastné deťúrence a tehulkám pohodové a krásne pôrody podľa svojich predstáv.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (8 hlasov, priemerne: 3,80 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ja pochadzam zo stredneho slovenska ale vydala som sa na vychodne slovenko. Prvy porod som zazila v malom stredoslovenskom mestecku a o styri mesiace sa tam chystam znovu. Mam tam svojho gynekologa ktory je super a tak som nevidela dovod preco hladat noveho lekara aj ked mi treba chodit na prehlianky kazdy mesiac 250km.

    Je moj gynekolog a bol aj pri porode. Cele tehotenstvo sme sa rozpravali ako to vsetko prebehne ake su moznosti a tak. Ked som mu hocikedy zavolala ze potrebujem pomoc nikdy neodmietol s tym ze nema cas. A porodnica? Ties bola pliesen v sprchach ale pristup personalu bol taky super ze to sa dalo prehliadnut. Boli cely porod pri mne. Manzel tam bol so mnou od zaciatku a nebolo take ze nemame lozko. Je pravda ze je to mala porodnica a v ten cas som rodila len ja, ale aj ku nemu boli mili. A co sa tyka inekcii co mi dali pri porode ak mam byt uprimna bolo mi to jedno. Chcela som to mat za sebou a hlavne so zdravim mojim a mojim dietatkom. Takze moje skusenosi pri prvom porode su kladne a preto si tych par sto kilometrov rada odskocim znovu aj pre druhy porod…. vela stastia vsetkym buducim mamickam smile

  2. Aj ja som prvýkrát porodila ma Kramároch a druhý raz v zahraničí. A až po druhom pôrode som si plne uvedomila, aký bezmocný, zahmlený a nepríjemný bol ten prvý. Jednoznačne súhlasím s tým, že videnie pôrodu tesne po a pár mesiacov po sa niekedy až zásadne líši. Myslím, že hneď po pôrode je dôležité, že je všetko v poriadku (mamina aj babatko), neskôr, keď mamina ten zážitok v sebe „spracuje“ vyjde z toho zrazu úplne iný výsledok. A chystám sa mať tretie dieťa, myslím, že opäť na Slovensku. Mám jasnú predstavu, ako má môj ďalší pôrod vyzerať a pôjdem si za ňou, čo znamená aj, že na Kramároch už rodiť nebudem.

  3. Pre silne konzervativny a neludsky pristup slov.porodnikov nemienim porodit na Slovensku. Zatial som stretla len 2 lekarov (z roznych oblasti), co sa ku mne spravali ako k cloveku a nie ako ku kusu masa („Tu je ta astma ,sestra!“)…

  4. Chcela by som sa pripojiť k Vašej diskusii. Ja som rodila v Skalici. Nebolo to bohviečo. Myslím, že lekári tam sú odborníci, ale mi tiež chýbala ľudskosť, láskavosť. Som z Myjavy, kde som nemala dobré skúsenosti a preto som išla rodiť do Skalice. Mala som však problematický pôrod kvôli nepostupovaniu a preto mi urobili cisársky rez. Potom mi povedali, že si mám hľadať svojho obvodného lekára, lebo na to nie sú peniaze, aby som tam chodila nadalej. Teraz nikam nepatrím, lebo na Myjave ma nechcel nikto zobrať. (zato že som rodila inde). Neviem si predstaviť kam pojdem, ked budem čakať druhé dieťa. Rada by som dala prednosť alternatívnemu pôrodu, ale v blízkosti taká nemocnica nie je. Ako môžem cestovať daleko, ked mám malého syna? Musí sa platiť za to, ked chcem rodiť v inej nemocnici ako v mieste bydliska?

  5. ahojte, odkaz Jane ja som rodila mimo bydliska, my patrime pod CA, ale nechcela som tam, tak som sla do ZA vtedy bolo treba vyplnit formular preco chcem ist k nim a to bolo vsetko. Peniaze neviem ja som pre istotu dala, lebo som sa bala, kamoska nedala a tak sa k nej spravalli ako k poslednej /ale to bolo na Zochovej v BA…/a ja som teda dala ale videla som ten rozdiel, pretoze prisla som do porodnice o 22:30hod teda zacala som vypisovat formulare ci co, o 23hod, ma dali na pasy ale bolo mi na odpadnutie a tak mi dali hned klystyr a vtedy prisla jedna pani mimochodom rodila stvrte, ja som porodila o 1hod cize v podstate za 3hodiny a ju zobrali az o 6:30hod od polnoci bola v bolestiach bol tam primar a nevsimal si ju nikto az ked o 6:30 zacala krvacat a to len preto, ze im nedala nic do vrecka, je to ubohe… ale ona patri pod ZA takze peniaze nie su o tom, ci tam patris alebo nie, ak nepatris mal by stacit formular, viem ze v lete ho nebolo treba /rodila svagrina/ ale v septembri uz hej, tak neviem….no rozpisala som sa ale snad si z toho nieco najdes uzitocne…

  6. Janka, som velmi prekvapena, ze Ta na Myjave nchcu zobrat, ked si rodila inde. Mame predsa slobodnu volbu lekara (aj porodnice) a ak doktor nema nadstav pacientiek, nemal by mat ziaden problem vziat Ta do svojej evidencie. K clanku: Smutny fakt, ze aj ja som mala niekolko mesiacov pocit, ze moj porod bol dobry. V podstate aj bol – slusni ludia, zvladnutelne bolesti, rychly priebeh. Ale… cim viac informacii ziskavam z tlace aj z internetu, tym viac som presvedcena, ze az taky dobry moj porod nebol. Ze vlastne mohol byt omnoho lepsi, prijemnejsi. Zeby som len hladala chyby? Nemyslim. Lekar bol vyborny, asistentky tiez, ale uvitala by som viac informacii o tom, co so mnou robia. Nabuduce si urcite pripravim porodny plan, dam si ho vopred skonzultovat vo vybrenej nemocnici a manzel bude mat na starosti sledovat jeho dodrzanie, ked budem ja od bolesti „mimo“.

  7. Ahojte, ženy. Je to u nás ale bieda, však ? S manželom rozmýšľame nad druhým bábom a ja si už teraz lámem hlavu nad tým, že kde ho privediem na svet. A som fakt zúfalá…blbé, že ešte ani nie som v tom, a už sa trápim. Ale na Slovensku, ak chce žena rodiť aspoň v ako-tak ľudských podmienkach, tak sa asi fakt poriadne natrápi kým nájde niečo, čo by aspoň čiastočne spĺňalo jej predstavy. A súhlasím so xym a pridávam svoju príhodu : keď som na Zochovej porodila synčeka, nechali ma, ako všade inde, ležať 2 hodiny po pôrode na sále. A keď potom po mňa prišiel s lehátkom nejaký sanitár, pozrel sa podo mňa a skonštatoval že: „To je ale bordel ! „A mladá pôr. asistentka mu odpovedala : “ To si mal vidieť, ako vyzerala pred chvíľou. “ Našťastie som bola vtedy úplne hotová a to bolo ich šťastie :o)

  8. Diky za vsetky vase komentare. Plne suhlasim s Denisou aj Andreou, ze niekdy sa pohlad na vlastny porod moze uplne zmenit. Tento pribeh som na babetko.sk poslala jednak preto, aby tie, co sa chystaju rodit na Kramaroch nasli informacie z prvej ruky, ale najma preto, aby sme sa zamysleli, ze ci slovenske zeny su naozaj odkazane na postoj dajako sa to dalo prezit, na to zle treba rychlo zabudnut a podobne. Aby rodicky nemuseli pocuvat argumentaciu u nas sa to takto robilo vzdy.
    Myslim, ze slovenske zeny si zasluzia ovela lepsie zaobchadzanie!!!!!

  9. Moj druhy porod som absolvovala na Kramaroch. Mala som vybaveneho lekara. Porod bol bez problemov, cca za 2 hodiny som porodila dievcatko. Ale teraz spatne, ked si citam pribehy inych zien ako sa da prezit porod, nazvala by som ten moj ako „ukradnuty“. Holenie, klystir, napojenie na monitor komunikacia personalu vobec ziadna. Prechnutie plod.vody, mimochodom (malej vtedy poranila hlavicku), co potom zamlzovali vraj prirastenim placenty. Co chirurg po prezreni ranky na hlavicke vyhlasil za hlupost. Pocas porodu nohy priviazane do remenov, bolo mi zle na vracanie tak nabok, musite dychat, babo nema dost kyslika, skuste to, ked vas napina na vracanie. Este, ze som tam mala manzela.. tomu som medzi kontrakciami stihla povedat, ze mi je neprijemne, ked ma pocas kontrakcii pozeraju ako som otvorena. Az po jeho zasahu ma kontrolovali az po kontrakciach. Este, ze to trvalo len dve hodiny. Lutujem zeny, ktore tam nemali manzela a boli odkazane na personal.(Mimochodom, hrozilo ze tam manzel nebude moct byt, lebo vraj budeme rodit dve naraz). No ked to nevadilo nam(rodickam) neviem preco to malo vadit personalu. Po 2 hodinach stravenych na porodnej sale, sama hupky na vozik, potom zase z neho dole.,4 hodiny sama bez toho, aby ma sestra prisla pozriet, do sprchy som isla sama . Sprievod sestricky ani nahodou, pri prvom porode to bola samozrejmost, ako kontrola krvacania, tak aj sprievod do sprchy. Takze takato je moja skusenost na Kramaroch, bolo to v r.1998, mozno sa to odvetdy zmenilo k lepsiemu, aspon dufam….

  10. PROSIM VAS, NEVIE MI NIEKTO ASPON INFORMATIVNE NAPISAT,KOLKO STOJI POROD V BRNE? VOPRED DAKUJEM!!!

    PS: prosim mamicky, ktore tam rodili, aby sa mi ozvali na email masenka@post.sk, rada by som vedela nieco viac_ Diky!!!

  11. Mňa pôrod v Brne na Obilnom trhu vyšiel na necelých 20.000,-Kč,vrátane epidurálnej analgézy,prítomnosti manžela pri pôrode a tiež pobytu na nadštandartnej izbe (obaja spolu).

    Všetky informácie som spísala a sú k dispozícii na http://www.pronatal.sk pod názvom „Pôrod v Brne“.Dúfam,že tam nájdeš všetko,čo hľadáš.

  12. Ja som rodila na Antolskej. Prisla som tam o 2300 a porodila som cisarskym rezom o 0830. Samozrejme klystir, holenie. Polozili ma hned na kozu a prezreli. Lekar sa prisiel na mna pozriet okolo 0200 prepichol mi plodovu vodu, vynadal mi ako dycham a odisiel. Porodne asistenky boli mile a len s uskrnom sa pozreli na lekara. Podrobne si nepametam ako to prebiehalo, ale lekar aj asistentky chceli porodit do 0700, kedy im koncila sluzba, ale nepodarilo sa im to. Akurat ma predbehla jedna mamicka, ktora prisla az po mne. Medzi tym prisli dalsi dvaja doktory a radili sa co so mnou. Samozrejme ma kazdy vysetroval, dali mi kyslik, lebo zistili ze som chudokrvna a kopec dalsich injekcii. O 0700 sa menila sluzba, prisla porodna asistentka-gestapacka. Vynadala mi, ze zle dycham, ze nechcem spolupracovat a nechcela mi ovlazit usta. musela podo mnou najskor vymenit plachty a az potom sa mi trochu „venovat“. Potom prislo dalsich niekolko doktorov a nakoniec primar, a ten rozhodol o cisarskom reze. Zatial som sa tam pohadala s tou asistetkou a skakali mi na brucho, cim chcely babetko zo mna vytlacit. Ku koncu mi uz bolo jedno co so mnou robia, lebo som uplne stratila sily. Takze urcite uz nikdy nepojdem rodit na Antolsku. Nastastie sa nam narodilo zdrave babetko, akurat ja som mala skoro pol roka z tohto zazitku depresie.

  13. Mile mamicky, chcela by som sa aj ja rada s vami podelit o skusenosti, ktore som zazila pocas porodu.Samozrejme, ze su to pozitivne skusenosti.Nechcem sa tu vychvalovat len vam trochu priblizit situaciu aka je tu u nas a ako to prebieha vo vacsine nasich nemocnic.Samozrejme, ze v kazdej nemocnici je to ine a aj tu mozete zazit nieco neprijemne ale aj z rozpravania mojich kamaratiek, ktore tiez rodili v zahranici musim potvrdit, ze je to sto a jedno s porovnanim s tym, co tu pisete ty. Je to smutne ale situacia na Slovensku je prestrasna (myslim tym teraz len porodnice). Ja byvam v zahranici ale takyto pristup som este tu nezazila. Moj porod prebiehal „uzasne“ ked to tak porovnavam s tymi co ste teraz spomenuli. Nie len, ze od zaciatku tehotenstva sa mi venovala moja „porodna baba“ jak sa to pekne slovensky nazyva :o) ale aj prichod do porodnice a samotny porod bol jednoducho „prijemny“ (nemyslim tym teraz tie bolesti, ktore kazda nastavajuca mamicka ma) ale ta atmosfera, ktoru sa tu snazil persol urobit. Moj manzel bol od zaciatku az do narodenia nasho dietatka pri mne. Skor nez ma priviezli do porodnej saly(lepsie povedane utulnej izbietky-clovek nemal ani pocit, ze som v porod.sale), spytali sa ma kedy som naposledy bola na toalete, ak nie tak som si mohla vybrat medzi cipkami alebo klistirom.Ak som ani jedno ani druhe nechcela – nechali mi cas ist este raz na toaletu a potom som sa v klude mohla este osprchovat.Nikoho nehecovali…a nervozitu sestriciek a doktora som vobec nepocitila.Hned po narodeni- po prestrihnuti pupocnej snury som nase dietatko dostala do naruce-bol to jednoducho krasny moment pre mna ale aj pre manzela. Po osetreni som bola odvezena na izbu spolu s miminkom kde ho moj manzel za pomoci sestricky spolu umyvali a obliekli. Potom sa ma spytala sestricka ci chcem dietatko mat prvu noc na izbe alebo ho daju do izby pre miminka. Uplne chapem mamicky, ktore sa rozodnu svoje dietatko po porode dat do starostlivosti sestriciek, pretoze mi musite dat za pravdu, ze po porode je kazda mamicka unavena a chce si oddychnut.Cely pobyt v nemocnici bol pre mna prijemny, nemusela som si robit starosti ci bude o mna dobre postarane , nemusela som si s manzelom lamat hlavu ci sme dali dost penazi doktorovi(uplatok). Mohla som sa plne koncentrovat na mna a na moje miminko.

    Mimochodom s tymi uplatkami-to je jednoducho drzost.Nemozem si pomoc ale myslim si, ze jeden solidny doktor by si nikdy nepytal uplatok a uz vobec by nenechal lezat mamicku len tak na sale bez dozoru sestriciek-az dokym nezacne krvacat, riskovat zivot mamicky a dietatka. To musi byt jednoducho v tom cloveku.Bud som lekar a milujem svoju pracu alebo to co robim mi lezie na nervy a najradsej by som s tym prastil…Ak je to to druhe, tak radsej nechat tu pracu, vzdy lepsie jak ublizit nejakemu cloveku/pacientovi…

  14. Ja by som sa chcela tiez podelit s mojimi skusenostami, ktore som zazila na Zochovej v Bratislave.

    Od zaciatku mi bolo dane najavo, ze som tu na pritaz a ze len kvoli mne maju teraz robotu…Pocas mojich porodnych bolesti, som musela byt sama na chodbe, kde ma nutili aby som sa prechadzala, zevraj aby som to rozchodila(znie to komicky ale bohuzial tak mi to bolo povedane)… Tesne pred porodom som chodila za sestrickami, ze mam velke bolesti a ze uz ani nemozem chodit, pravdepodobne, ze uz je dietatko na ceste … tie s takym uzgrnom, ze „no nemohla si chvilu este pockat“ ma priviezli na sal… az ked som si lahla na tu „kozu“ zistili, ze uz sa dietatko tlaci von…

    A o situacii, ktora bola pocas celeho mojho pobytu v nemocnici by som najradsej nehovorila…Po narodeni bol moj syn cely zlty, tak sa musel podrobit roznym vysetreniam, nie len ze som mala hrozny strach co sa s nim stane chcela som ako kazda mamicka aj vediet co s nim vlastne robia.Na otazku, ktoru som polozila sestricke, ktora prave prisla pre mojho syna a jednoducho mi ho vzala z naruce, ze kam mi ho bere a co s nim budu robit, mi jednoducho odpovedala, ze co sa staram! Az ked som sa rozplakala a zacala som sa jej vyhrazat(v zufalstve-nechcite vediet cim vsetkym som sa jej navyhrazala:o) tak som dostala odpoved na moju otazku.

    Moja velka chyba bola, ze pri porode nebol moj muz a mozno ze aj stastie pre personal, pretoze ten by ich asi zaskrtil….Velmi dlho mu trvalo ale aj mne – prehryzt a zabudnut aspon s casti to vsetko co som mu porozpravala co vsetko som v nemocnici zazila.

  15. a co s tymi rodinami co nemaju tolko penazi na porod? Nie kazdy si moze dovolit dat tolko penazi za porod len preto aby bolo o neho normalne postarane-co patri jednoducho k tomu…

  16. S hrôzou zisťujem čo za stránky som si to otvorila. Mám 3-ročnú dcérku, s ktorou som prežívala „strastiplné“ a veľmi rizikové tehotenstvo. Našťastie, akoby zázrakom sme to obe zvládli a na pôrod ma môj gynekológ poslal do Martina. Jediné, čo mi troška prekážalo bolo množstvo medikov a jedna nepríjemná sestrička priamo na sále, ktorá skôr odstrašovala ako pomáhala. Mala som ísť na cisársky, nakoniec s úsilím dvoch fantastických lekárov som porodila normálne. Využila som loptu, sprchu. Samozrejme to, že s nástrihom, holením, klystírom možno súhlasiť som vtedy netušila, ale prežila som. Viem, že pôrod by som si opäť želala v Martine, najradšej pod dohľadom tých istých lekárov.

  17. Myslim, ze porod sa ma prezit inak ako „prezila som to“. Podla mna to ma byt oslava prichodu noveho zivota, oslava lasky dvoch ludi, co dietatko splodili, oslava schopnosti zenskeho tela.
    Nemala som v umysle napisat dalsi clanok, co kyda na vsetko okolo. Chcem len poukazat na veci, ktore sa v zdravotnictve deju aj vdaka pristupu „ved som to prezila“. Chcem, aby sa o zelaniach zeny- (buducej) matky rozpravalo a aby boli tieto zelania nad zelaniami personalu. Chcem, aby sa podla nich konalo. To, ze sa tak nedeje, je dovodom, ze ja budem musiet svoje deti porodit v cudzej krajine, kde nehovoria mojim jazykom a ja nehovorim ich jazykom. ;o( Ale to je riesenie iba pre mna.
    Som rada, ze mas pozitivne zmyslanie o martinskej porodnici a ze doverujes tamojsim lekarom. Vela stastia a alsky s dcerkou.

  18. ja sice nikdy rodit nebudem ale v najblizsej dobe to caka aj nasu rodinku a poviem vam ze si dam dobreho bacha ako sa sprava personal a vsetci okolo, a nech sa len niekto skusi ku nej spravat ako k zvieratu…

     

    neviem kolko chlapov cita tuto stranku ale odkazujem im ze ak budu moct nech su urcite so svojou manzelkou pri porode, personal bude mat minimalne respekt pre tym chlapom ked uz im je jedno ako sa citi ta zena

     

    lekari si zvykli ze pokial im nezaplatite tak sa o vas nepostaraju (samozrejme cest vynimkam)

    podla mna je to hluvatstvo najvyssieho stupna zarabat na potrebe alebo nestasti inych, vsak ked si odhdem ze lekar dostane za porod cirka 5000,- tak nech by urobil za den priemerne len jeden, to je do mesiaca 150 000,- nezdaneneho prijmu. brr…

  19. Niektore nemocnice pustia manzela – buduceho otecka k porodu len v jeho poslednej faze. V prvych fazach, ked zena potrebuje podporu a prekonat niekedy aj niekolkohodinove trapenie byt nemoze. Prave vtedy vsak potrebuje spolocnost blizkeho a jeho podporu. Pripada mi to akoby lekari takto povolili len „sou“ pre oteckov (hoci oteckovia to tak urcite nepocituju a zeny su radi, ze aspon vtedy niekoho blizkeho pri sebe maju). Nechapem preco nemozu byt s manzelkou kolko chcu a kolko to zena potrebuje. A je smutne, ze ked zena absolvuje vysetrenia sama je casto napadana zo strany zdravotnickeho personalu (ako to odznelo vo viacerych diskusiach).

    Sama mam negativne zazitky z tejto oblast a v case ked sa narodili moje deti este nebola moznost mat partnera pri porod, ale i moje rozpravanie pripadalo manzelovi ako vystrihnute z hororu.

    Je to vyborne, ze sa konecne viac a viac o tychto problemoch diskutuje a ludia, ktory proti „nesvarom“ bojuju su neocenitelni.

  20. Zuzana zo Zochovej,

    je mi luto, ze mas negativne dojmy zo svojho porodu, ale to, co Ti povedali sestricky o „rozchodeni“ pocas 1.doby porodnej je pravda, aj ked zrejme Ti to povedali tym najmenej vhodnym sposobom – oni Ti v podstate chceli dobre, ale po komunikacnej a empatickej stranke uplne zlyhali :-(((

    Pohyb (najma vo vzpriamenej polohe) pomaha postupu 1.doby porodnej – pocas kontrakcie, ked su bolesti najintenzivnejsie je vhodne si predklonom ulavit, pretoze v predklone (v stoji sa opriet o stolicku alebo na zemi na styroch atd.) sa straca az polovica bolestivych vnemov z kontrakcii… to bola uloha sestriciek, aby Ti takto pomohli a nie Ta odbili tym, ze „to“ mas rozchodit…

    Ja osobne by som privitala, keby ma za normalnych okolnosti nechali si „rozchadzat“ porod niekde v samote (teda s partnerom) a nestresovali ma svojimi 40-rocnymi rutinnymi postupmi 😉

    Niekedy mam pocit, ze bud si niektori zdravotnici myslia, ze pacienti su „debili“ a tak sa s nimi aj bavia (resp. nebavia 🙁 ) alebo su sami pribrzdeni a ich komunikacna uroven zodpoveda tejto skutocnosti ;-)…

    Drzim palce!

  21. Ako tak citam vase riadky zacinam mat obavy z mojho priblizujuceho sa porodu. Ak vas mozem poprosit, mohli by ste mi odporucit (ak o dakej viete) nemocnicu, kde sa ku nam spravaju dobre? Vdaka

  22. Najlepsie je, ak si porodnicu vyberies sama – kolko ludi, tolko chuti. Citaj clanky o porodoch inych zien, porozmyslaj, co by si chcela, ako si svoj porod predstavujes – zostav si porodny plan, kde si tieto predstavy spises. Popytaj sa v porodniciach v okoli, ak mozes cestovat, pripadne sa ubytovat, tak aj v sirsom okoli – ako to u nich chodi (zial, zalezi to hlavne na zabehanych postupoch, velke zmeny na zelanie sa cakat este nedaju). Klikni na http://www.porodnica.sk a http://www.porodnice.sk. Vypocuj si aj ostatne rady, ale kedze kazda sme ina a kazda ocakavame nieco ine, tieto rady nemusia vzdy korespondovat s tym, co si ty predstavujes pod „nemocnicou, kde sa ku nam spravaju dobre“
    Vela stastia, krasny porod!

  23. Momentalne maju na Kramaroch vymalovane, ale je dobre, ak si prinesiete vlastnu jednorazovu ziletku. Bohuzial uz na to nezostali peniaze. Ale to je skor na konto Ministerstva zdravotnictva.

  24. JA som tiez prednedavnom rodila na kramaroch. Porod bol v poriadku, hoci som porodila velkeho chlapceka (4220g, 55 cm). Mala som sice asi „256“ stehov, ale aj to som prezila, kedze som sa pravidelne zucasnovala predporodnych kurzov. Na novorodeneckom som si lepsie lekarky a sestricky ani nemohla zelat. Horsie to bolo na sestonedeli – co lekar (s vinimkou jednej doktorky) co sestricke (tiez jedna svetla vynimka tam bola) to ofuknute tvare a skupe na slovo – ked som sa chcela nieco dozvediet, musela som sa riadne vypytovat, a to som sa niekedy ani nestihla dozvediec to o co mi islo, lebo doktor z izby odisiel skor ako som skoncila. NEVIEM PRECO SA NASI LEKARI NEVEDIA PREDSTAVIT, KED PRVY KRAT UVIDIA SVOJICH PACIENTOV – VSAK TO SLUSNOST KAZE!!!

  25. koncom minulého roka som porodila na Kramároch naše tretie dieťa, Martina. Pôrod bol tzv. prekotný. Ledva som čakala, kedy už uplynú 2 hodiny, čo som mala byť na pôrodnej sále. No uplynula asi hodina počas ktoi sestrička 2x postláčala brucho, aby mi vyšla krv a viac som nekrvácala. Odrazu som cítila, že mi je tak na odpadnutie. Tak som zavolala na sestričku. Prišla lekárka, stlačila mi brucho… skrátka, krvácanie neprestávalo, ako som sa neskôr dozvedela, pridružila sa k tomu aj porucha zrážanlivosti krvi a ja len môžem poďakovať vedúcemu oddelenia a všetkým, ktorí tam vtedy okolo mňa boli /kým som ja sladko spala v narkóze/ za záchranu života. Takže myslím, že odborníci sú tam dobrí, technické vybavenie, dostupnosť krvnej plazmy a krvi a všetkého, čo som v tú noc po operácii dostala je výhodou rodenia vo veľkých nemocniciach. Myslím, že alternatívne pôrody sú super, ale treba si zvážiť, či rodiť v malej nemocnici /čo keď nastanú komplikácie, majú všetko potrebné, aby mi zachránili život?/ alebo vo veľkej, kde je to síce menej osobné, ale myslím a aj som sa presvedčila, že keď bolo zle, robili všetko pre moju záchranu a aj sa im to našťastie podarilo.

  26. Ja som rodila v Piešťanoch. Kdo hľadá milé a ochotné sestričky a doktorov, mal by ísť do Piešťan. Boli tam aj mamičky, ktoré už rodili v Bratislave a hovorili, že sa to nedá porovnať. Už nikdy by do Bratislavy rodiť nešli.

  27. Kriste pane, to sa s tym neda nieco robit? Tiez cakame s manzelkou dieta ale po precitani tychto prispevkov ani neviem kde ist. Ved je to hrozne. Ved mate ist na porod a idete skor na popravu. Je mi luto vsetky mamicky ktore maju take hrozne skusenosti.

  28. mile maminy,zavidim vam, ze ste mali tatina pri porode. Mam jeden porod za sebou a moj manzel nechcel byt pri porode. Skoda, som z toho smutna.

    Mimochodom, moj porodnik odmietol peniaze, ktore som mu po porode davala (nastastie porod bol v pohode, ak moze vobec nejaky porod byt v pohode), vratil mi ich naspat. Su teda aj slusni a serizni lekari.

    Nehadzme vsetkych do jedneho vreca.

  29. A prečo by sa aj alternatívne pôrody nemohli vykonávať vo veľkých nemocniciach? Okrem toho, uvedomujete si, že možno pri alternatívnom pôrode by ste tak nekrvácali, tým pádom by Vás nemuseli vytrhávať zubatej z pazúrov? Ženy, uvedomme si už konečne, že mnohé naše patálie pri pôrode a aj jeho predlžovanie máme z toho, že rodíme v polohe, ktorá sa prieči bežným fyzikálnym zákonom! Čo sa týka pôrodu do vody, mnohí lekári ho neodporúčajú, hoci pripúšťajú, že mamičky sa cítia lepšie. Ale predsa existujú aj pôrody na stoličke, kde žena rodí prirodzeným spôsobom! Takéto pôrody sa vykonávajú v Topoľčanoch a v Banskej Štiavnici.

  30. Porod na Kramaroch?Nocna mora.

    Sestra prisla so salkou v ruke, postavila sa medzi nohy a zarevala:Este to nebude.O chvilu sa vratila, tentokrat aj rozkom v ruke a plnymi ustami a nakricala na studentky SZS:Nechajte ju, nehladkajte, potom bude rozmaznana.O tom , ze odpoved na akekolvek otazky ostavala v nedohladne ani nehovorim.Nad zenou rodiacou v bolestiach sa kludne personal bavil o vcerajsom pobyte v krcme a o sukromnych zalezitostiach co vonkoncom nepridava buducej mamicke na pokoji.Toto je moj pohlad stary 3roky ale stale rovnako cerstvy a bolavy.Kramare?Nikdy viac!

  31. Caute, ja som rodila na Kramaroch nedavno. Musim pochvalit vsetok personal! Nemala som zazmluvneneho lekara. Nadstandard bol super, mile a starostlive sestricky, MUDr. Rusnak velmi prevelmi sympaticky, doporucujem aj MUDr. Dedinsku, ktora si dala zalezat na mojom cisarskom. Sestricky z novorodeneckeho perfektne, starali sa vzorne o babatka. Bol to moj druhy porod, prvy som absolvovala v Ruzinove v r 2006. Tam nam dali vsetko, od plienok pre deti, az po podlozky pod pacienta. Na Kramaroch som si musela vsetko doniest sama. Ked mam vsak porovnavat, Kramare zabodovali viac! Je to hlavne o LUDOCH!!!

Pridaj komentár