Vianočné NEupratovanie mi ide najlepšie

Advent sa spája s obľúbenou tradíciou slovenských gazdiniek – upratovaním. Nádherný symbol, na ktorý dnes už len spomínam. 

Úplne to mám pred očami. Moja mama v najtuhších mrazoch, zvyčajne pár dní pred Štedrým dňom, pulíruje okná, čo ide pri mínusových mrazoch pomerne ťažko. 

Otec sa zavrie do „technickej miestnosti“, ako nazýva starú kôlňu, aby naňho nevyšlo každoročné vyvesovanie krajkových záclon na povale, odkiaľ sa usilovná upratovacia čata, teda ja a sestra, vracia s omrzlinami a ľahkým zápalom pľúc. 

Mama síce cez deň pracuje, po nociach sa však mení na Jacka Skellingtona z Predvianočnej nočnej mory a pripravuje pre nás tie najvyluxovanejšie Vianoce (ak ste túto hororovú rozprávku nevideli, smelo do toho. Možno vám pripomenie Vianoce vášho detstva).

Tepujeme koberce, leštíme od minulých sviatkov nepoužitý príbor, pulírujeme šáločky v sekretári. Z nejakého neznámeho dôvodu umývame a leštíme aj dvere. Neviem prečo, nikde inde som túto kúzelnú tradíciu nevidela.

Takto to robím ja

Od mamy som zdedila vrúcny vzťah k poriadku. Od otca to, že ho málokedy uplatňujem. Vianočné upratovanie je však svätá povinnosť každej gazdinky, nakoniec aj svokra sa ma od augusta pýta, či už sa chystám umývať pred sviatkami okná. Chce to plán a ja si robím slávnostný upratovací týždeň.

V prvý deň sa rozhodnem dať do poriadku matrace. Fuj, kedy sa naposledy vysávali/kefovali/vetrali? Na Googli nájdem, že matracom treba venovať pozornosť aspoň raz mesačne! Aha, a nielen vtedy, keď chceme kúpiť nové.

Vyhodím ich teda na balkón, kde ma prekvapí množstvo hliny, ktorá sa tam objavila, keď muž sadil paradajky. Darebák! Myslí si, že to pozametám ja? Ani náhodou! Pre mňa za mňa, nech tam hlina ostane aj do budúcej jari.

Matrace treba vetrať niekoľko hodín, aby mráz poničil všetky bacily. Nakoniec na balkóne zostanú tri dni a my s mužom spíme v obývačke na rozkladacom gauči. Večer mu šepkám do ucha:

„Celkom romantika, čo?“

Na čo mi oodvrkne:

„Môžeš už tú posteľ dať zasa do pôvodného stavu?“

Za to, že je taký, mu Ježiško nič neprinesie. Detské matrace sa našťastie dajú prať, čo stihnem ešte na jeseň. Nie je za tým moja hyperaktivita, ale fakt, že niekto (!) rozlial v posteli malinový sirup.

Som rada, že to spravil v októbri a nie v zime. Inak by deti museli spať pri nás, kým by sa matrace usušili. Teda navždy. Nič moc predstava.

Hrozba menom kuchyňa

Vypratať kuchyňu od starých byliniek, prísad a surovín po záruke, aby som tam tesne pred sviatkami narvala nové, to je dačo pre mňa. Našťastie som minimalistka.

To spôsobil na jednej strane fakt, že nemám špajzu, a na druhej svokra zberateľka a veľkonákupca, tak jej robím natruc. Je to strašná práca. Už vopred tuším, že ju nedokončím (ako každý rok). Odmietam sa však vzdať bez boja.

Avšak! Poznám už svoje limity. Po minulé roky som robila údesnú chybu. Všetky veci som na jeden raz vypratala, a tak som našu obývačko – kuchyňo – herňu premenila na hororovú dielňu. 

S veľkým entuziazmom som dezinfikovala, čistila a ukladala najmenej podstatnú skrinku. Potom mi neostali sily pokračovať s rovnakým zápalom ďalej, ani upratať všetko späť. Binec nás strašil do Štedrého dňa, kedy som všetko nahádzala do jednej skrinky a tú do Veľkej noci neotvorila.  

Dnes už viem, ako na to. Vždy upracem len jednu jedinú skrinku či zásuvku. Pokračujem len v prípade, že ma neopustila upratovacia mánia. Tento rok to bude vrchná polica s múkou. V lete som sa rozhodla viac a zdravšie piecť. Je čas sa tohto rozhodnutia zbaviť, kým si nebudem musieť otvoriť terárium s moľami. 

Ani smietka prachu

Najvyšší čas vytiahnuť zo skrine vysávač. S láskou z neho utriem prach a postavím ho do stredu obývačky. Potkýnať sa oňho budem až do soboty. Vtedy slávnostne povysávam sedačku a kamoš sa vráti do svojej temnej nory. 

Zvyšok roka zametám obyčajnou metlou. Povedzme, že som ekológ a šetrím elektrickú energiu. Smietky z gauča zhrniem na zem rukou, alebo ich pozametám mini smetáčikom a metličkou, ktorú dostali deti k domčeku pre bábiky. Ináč, funguje aj to, že ak si ich mesiac nebudete všímať, zmiznú sami. To len tak na okraj. 

Utrieť prach by sa zišlo aj z našej obývačkovej zostavy. Pozerám na haldu kníh, ktoré sa nám za tie roky zhromaždili, prapodivné sošky (nie je to tam hore veľkonočný zajac?!) a iné rarity ako DVD-čka a umelecká tvorba mojich detí.

Chce to ruku minimalistu! Beriem odpadkové vrece a všetky zastaralosti, detské umenie, šišky z prechádzky a veľkonočné dekorácie putujú preč. Zbohom, priatelia! 

Medzi odpadku putujú aj knihy. Najprv tie, ktoré som kúpila mužovi ako darček, a on si ich neprečítal. Potom tie, ktoré som kúpila sebe, prečítala a následne darovala mužovi. Nikto ich už zrejme čítať nebude.

Vo vreci končia aj romány o matkách, ktoré mali deti po tridsiatke, nezvládajú život a doma majú bordel. Takzvaná nová červená knižnica, pri ktorej sa utešujem v ťažkých chvíľach. Väčšinou sú to blbosti, ktoré už nenanútim žiadnej kamoške. Preč s nimi!

Na svoje si príde aj detský sektor. Koniec gumeným leporelám, knižočkám s tromi vetami a exemplárom, ktoré deti oslintali, pokreslili, postrihali či inak zohavili. 

Koniec dobrý, všetko dobré

Po knižnici mi na pár dní dôjdu sily. Ešte by som sa mala pustiť do detskej izby, možno dokončiť spálňu. Okná už nestíham, smola. Vianočné pečenie nehrozí, koláče som objednala u cukrárky.

A dekorácie? No isto, aby som po Novom roku zas plánovala veľkú utieračku prachu. Na stôl capnem storočný adventný veniec a radšej sa v rámci predvianočnej prípravy budem venovať deťom. Napríklad tak, že sa so mnou vyberú na adventnú prechádzku.

Ku smetným košom pred bytovkou, kam si pekne odnesú znivočené knihy, ktoré dostali predchádzajúce Vianoce. Tak – tak, advent bez upratovania by sa mi vôbec nerátal.