Prečo sa mamy snažia všetkým vyhovieť, až kým sa nezrútia?

Asi každá mama má občas pocit, že je toho na ňu moc, že nestíha, nezvláda, že by sa najradšej niekam schovala alebo utiekla: niekam, kde jej to nepadá celé na hlavu.

No potom sú tu ešte aj mamy, ktoré idú ďalej: Nech robím, čo robím, všetci okolo mňa sú nespokojní. Snažím sa im vyhovieť, ale nefunguje to. Som taká vyčerpaná a deprimovaná!

Sú to ženy, ktoré sa chcú všetkým zavďačiť. Často sa im to vracia tak, že sa k nim ostatní „za odmenu“ správajú ako k handrám.

Rozmenené na drobné, ani ony samy sa nesprávajú k sebe tak, ako by si zaslúžili. Je pre nich veľkou výzvou uhájiť svoju vlastnú dôstojnosť.

Keď žena o sebe nemá veľkú mienku, vyvíja veľa úsilia, aby boli ostatní šťastní. Snaží sa každému zavďačiť, aby ju všetci chválili, najmä vlastná rodina, ale často za to platí vysokú cenu: umára sa až do vyčerpania.

Mám hodnotu, len keď…

Podľa Kevina Lemana, autora knihy Na matke záleží, všetko súvisí s tým, ako sa dívame na seba, na druhých a na svet.

Medzi ženami sú veľmi bežné tieto mantry:

• Mám hodnotu, len keď ostatným vyhoviem.
• Mám hodnotu, len keď niečo robím.
• Mám hodnotu, len keď niečo robím pre druhých.
• Mám hodnotu, len keď všetci schvaľujú, čo robím.
• Mám hodnotu, len keď všetko beží hladko a bez problémov.
• Mám hodnotu, len keď robím všetko, čo vládzem.
• Mám hodnotu, len keď dávam prednosť druhým.
• Mám hodnotu, len keď sú so mnou všetci spokojní.

Tieto mantry denne podvedome opakujeme a celým srdcom im veríme, sú v nás hlboko zakorenené už od detstva, ovplyvnené jednak dedičnosťou, jednak prostredím, ktoré nás formovalo.

Naznačujú to, ako sa k sebe správame, ako so sebou zaobchádzame. A ako necháme ostatných, aby s nami zaobchádzali. Niekedy ako k rohožke. Ako k handre, s ktorou sa vytiera podlaha.

Je to tak preto, že sme sa nechali mantrami oklamať, uverili sme, že hodnotu nám dáva to, čo robíme a nie to, kým sme.

»»» Prečítajte si aj: Žena, ktorá na seba zabudla, žije život svojho muža a svojich detí.

Som žena, ktorá sa chce zavďačiť?

Psychológ Kevin Leman nás pobáda položiť si tieto otázky:

• Snažím sa zo všetkých síl, aby boli všetci šťastní, predovšetkým v mojej rodine?
• Dávam druhým za pravdu len preto, aby nedošlo k sporom?
• Chýba mi úcta od manžela či detí?
• Som presvedčená, že to, čo robím, je dôležitejšie než to, kým som?
• Cítim sa neistá, pretože nie som dosť dobrá?
• Bol môj otec skôr autoritatívny a vyžadoval, aby bolo podľa neho alebo viac milujúci a nežný ocino?
• Mám pocit, že nikdy nič nerobím správne?
• Najradšej by som niekam utiekla, pretože toho mám moc?

Ak ste odpovedali kladne, vitajte v klube žien, ktoré sa chcú zavďačiť, v klube žien, ktoré potrebujú, aby ich mali všetci radi, v klube žien, ktoré sa celý čas snažia o to, aby boli všetci šťastní – až kým sa celkom nevyčerpajú a už nevládzu ďalej.

Muži podobné kluby nemajú. Je im totiž úprimne jedno, či ich ostatní majú radi. Sú naprogramovaní k tomu, aby plnili úlohy, lenže ženy sú naprogramované na vzťahy. Preto im to nie je jedno.

Pravdou však je, že nikdy sa ti nepodarí dosiahnuť, aby boli všetci šťastní – a nie je to ani tvoja úloha, pripomína Leman.

Čo sme si odniesli z detstva

Podľa Lemana sa chcú zavďačiť najmä prvorodené dcéry, ktorú túžia všetko zvládnuť a boli vedené od malička k tomu, aby vo všetkom vynikali. Ale môžu to byť aj druhorodené dcéry, ktoré túžia po tom, aby život nerobil „príliš veľké vlny.“

Ženy, ktoré sa chcú zavďačiť, sa neustále umárajú, lebo nie sú dokonalé manželky, dokonalé matky, dokonalé dcéry… prečo si latku nastavujú tak vysoko?

Podľa Lemana to začalo v detstve, tým, ako sa k nim správal otec: „Bol s vami otec spokojný alebo ste počas dospievania pre neho neboli dosť dobrá?“ Pokiaľ však mala žena navyše kritickú matku, je to dvojnásobný problém, hovorí Leman.

Takéto prostredie formuje ženy, ktoré sa podvedome riadia mantrou: „Mám hodnotu, len ak…“

„V tomto zajatí ale nemusíte zostávať večne,“ pripomína Leman. „Môžete si položiť otázku: Prečo sa takto správam? Prečo o sebe zmýšľam negatívne? Prečo musím všetko robiť sama? Len preto, že sa snažím byť dokonalá? Len preto, že chcem byť dosť dobrá?“

Leman radí: „Potom môžete uplatniť logické uvažovanie. Nikto predsa nemôže stačiť na všetko. Prečo sa teda snažím o nemožné?“

»»» Prečítajte si aj: Spokojné mamy sa nesťažujú, život majú vo svojich rukách.

Máte hodnotu

„Nie ste rohožka, nie ste handra na dlážku. Ste silná a schopná žena, ktorá toho za hodinu zvládne viac ako hociktorý muž za celý deň a dokážete dokonca robiť viac vecí naraz,“ povzbudzuje psychológ Leman.

Nikdy nedovoľte, aby sa k vám doma správali neúctivo, nielen kvôli sebe, ale aj kvôli vašim deťom, ktoré majú bystré oči a podľa vášho príkladu sa učia, ako majú zaobchádzať k iným.

Kevin Leman: Na matce záleží (jak matky ovlivňují své syny)