Ako Sigmund Freud zmenil svet psychológie?

Byť k sebe úprimný je dobré cvičenie. Známy Freudov citát sa stal heslom jeho liečby a pomáhal pacientom hľadať cestu do svojho vnútra. Od smrti priekopníka psychoanalýzy uplynulo 81 rokov.

Kým bol Freud vo svojej dobe?

Sigmund Freud sa narodil v roku 1856 v židovskej mnohodetnej rodine. Freudov otec bol už tretíkrát ženatý, čo sa prejavilo na veľkom vekovom rozdiele medzi ním  a manželkou. Aj preto ho Freud prvé roky pokladal skôr za svojho starého otca.

Naopak k matke mal veľmi intenzívny vzťah a sám ju opisoval ako milú a starostlivú ženu. Rodina bola chudobná a k Freudovi čoskoro pribudli ďalší súrodenci.

Mladý Freud sa už ako študent ukazoval ako nadaný a inteligentný. Mal na výber veľa možností, jeden čas dokonca uvažoval o práve. Zlákal ho však výskum a cez poznávanie histórie a biológie sa čoskoro dostal k psychoanalýze.

Freud bol nadšený pozorovateľ. Žiaden z jeho objavov nevznikol sám od seba – sledoval práce svojich kolegoval a vlastné myšlienky odvodzoval z ich výskumov.

Prečítajte si aj: 7 znakov, že si dobrý rodič – očami psychológa

Jeho vlastné pokusy a zistenia boli výsledkom bohatej praxe a práce s pacientami, a hoci sú dnes viaceré názory prekonané, nemožno uprieť, že do psychológie priniesol úplne nový smer.

Tajomstvo nevedomia

Počas obdobie, keď Freud študoval, sa v Grécku uskutočnil jeden z najväčších historických objavov – odkryli sa ruiny Tróje, ktorá sa dovtedy pokladala za legendu.

Freud si neskôr uvedomil, že tak, ako sa odkrývajú dejiny, sa môže postupne odkrývať ľudské myslenie. Pri prednáške jedného z profesorov, ktorého obdivoval, videl prvýkrát metódu liečby hypnózou.

A hoci sám hypnózu v praxi nepoužíval, uvedomil si, že myslenie môže fungovať aj oddelené od vedomie. To znamená, že správanie a konanie človeka, celý jeho vnútorný svet, môže ovplyvňovať množstvo faktorov, ktoré si sám neuvedomuje.

Medzi ne patria sny, inštinkty či zážitky z raného detstva, ktoré môžu dospelému pripadať normálne, pre dieťa však predstavujú traumatický zážitok.

Freud veril, že ľudí rovnako ovpyvňuje aj spoločenská klíma, kultúra, náboženstvo, podevdomé strachy a úzkosti. To všetko označil za nevedomie a začal hľadať cestu, ako ho možno spoznávať.

Liečba psychoanalýzou

Ak ste videli film, v ktorom pacient leží na kresle, a rozpráva terapeutovi veci, ktoré by sa bežnému človeku zdali smiešne alebo bizarné, viete, o čom je reč. Freud, rovnako ako iní jeho súčasníci, hľadali liečbu pre psychicky chorých pacientov.

Sigmund Freud si uvedomil, že viac ako rady lekárov pomáha pacientovi, ak sa vyrozpráva on sám. Narozdiel od ostatných lekárov však Freud nehovoril s pacientami priamo o ich probléme.

Nechal ich, aby v pohodlnej polohe (preto ležanie na kresle) rozprávali čokoľvek, čo ich napadne. Voľný prúd myšlienok umožňoval nevedomiu prejaviť sa. Ak sa pacient v rozprávaní zasekol a nedokázal pokračovať, Freud vedel, že narazili na problém.

Veril, že neurózy sú v skutočnosti zážitky, ktoré pacient odsunul do nevedomia, aby sa s nimi nemusel opätovne konfrontovať.

Prečítajte si aj: Mám strach, že ublížim vlastnému dieťaťu. Obsedantno – kompulzívna porucha

Nespracovaná trauma sa potom prejavovala chorobnými úzkosťami, strachom, hystériou a neurózou.

Podľa slávneho psychoanalitika hysterickí pacienti bojujú so svojimi spomienkami a pomôže im, ak sa zážitok z nevedomia uvoľní a oni ho môžu opätovne spracovať.

Počas svojej praxe Freud zistil, že najčastejším dôvodom neuróz u pacientov bolo, že sa ako deti stretli so sexuálnym zneužívaním.

Odtabuizovaný sex

Freud bol týmito zisteniami prekvapený. Jeho pacienti pochádzali predovšetkým z bohatej, vzdelanej triedy, a sexualita ako taká bola stále vnímaná ako tabu. Aj preto sa sám Freud zľakol zistenia, že jeho pacienti mohli byť ako deti sexuálne zneužívané.

Napriek tomu, že pacientom psychoanalýza pomáhala, začal postupne od týchto zistení upúšťal a tvrdil, že zážitky mohli byť len vecou fantázie.

Dôvod, prečo sa Freud napriek svojej otvorenej povahe, od vlastných zistení dištancoval, bol prozaický. Rodiny pacientov by podobné informácie mohli šokovať a pobúriť, a on ako lekár by stratil dôležitú klientelu.

Od skúmania sexuality ako takej však neupustil. Freud veril, že život človeka najintenzívnejšie riadia pudy – predovšetkým sexualita a pud sebazáchovy. Človek, ktorý svoje inštinkty neustále potláča a prispôsobuje sa spoločnosti, je nešťastný a môže sa uňho rozvinúť porucha.

Podľa Feuda je v každom okrem ega, ktoré akceptuje spoločnosť, aj hlbšie ego, ktoré tvoria inštinkty a túžby človeka. Freud veril, že vo vnútri je každý človek zameraný sám na seba, a hľadá spôsob, ako tieto túžby a inštinkty naplniť.

Rešpektovaný aj kritizovaný

Freudove názory, že základom človeka je sexualita a inštinkty, sa stretli s veľkou vlnou kritiky.

Mnohí jeho súčasníci upozorňovali na to, že človeka nikdy neurobí šťastným, ak sa bude usilovať predovšetkým o naplnenie vlastných potrieb, a ak ak bude vo všetkým sebecky presadzovať len seba.

Prečítajte si aj: Zuzana Mračková: Ku koncu som zvracala desaťkrát denne

Tam, kde cirkev a vzdelávacie inštitúcie učili o obeti a ušľachtilosti, hovoril Freud o pocite viny a potrebe prežiť v spoločnosti aj za cenu potlačenia svojho ega.

S istou nadsádzkou tak Freud definoval najväčší problém človeka 20. storočia – rozpor medzi potrebami iných a vlastným egom.

S tým však, ako sa zdá, samotný psychoanalitik nemal problém. Napriek nekonvenčným názorom si ho jeho priatelia a pacienti pamätali ako príjemného a láskavého muža, ktorý bol trpezlivý lekár aj zodpovedný manžel a otec 6 detí.

Medzi jeho obľúbených autorov patrila Agatha Christtie, nikdy si ho nezískal film a nemal príliš v láske ani hudbu. Vraj preto, lebo na nej nie je čo analyzovať.