Skorý nástup „Vianoc“ v obchodných reťazcoch mnohých znechucuje a kazí čaro sviatočnej atmosféry. Ich čas sa však blíži a my si začíname klásť otázky, čím obdarovať blízkych a ako im urobiť radosť. Je to o to ťažšie, keď chceme skryť do darčeka posolstvo, ako nám na obdarovanom záleží a čo pre nás znamená.
Smútok starého otca
Utkvel mi v pamäti rozhovor s jedným starým otcom, ktorý mi so smútkom v hlase rozprával, aké je pre neho ťažké obdarovať vnukov. Vopred sa obával, že im nedokáže svojimi darčekmi urobiť radosť, keďže sú zvyknutí na výdobytky techniky, ktorú on nedokáže zaplatiť.
Pýtala som sa ho, či premýšľal nad možnosťou darovať im zážitok ako darček. Zarazil sa a po chvíle premýšľania sa vrátil v spomienkach ku chvíľam, ktoré strávil s vnukmi na chalupe. Podľa jeho rozžiarených očí som vedela, že začal uvažovať aj nad nehmotným darčekom.
Mnohí z nás žijú v nadbytku a blahobyte – máme viac, než potrebujeme. A pri darčekoch na to prichádzame tiež – zisťujeme, že blízki okolo nás majú všetko, čo potrebujú. Napriek tomu sa zvyčajne obdarúvanie zúži na komerčnú záležitosť – pravdaže, nedá sa zovšeobecňovať, ale z vlastnej skúsenosti viem, že práve nehmotné darčeky sú v našej kultúre akoby „nedocenené“. Sú to práve tie darčeky, ktoré nemožno kúpiť a ich hodnota je nevyčísliteľná. Napriek tomu ide o vzácne dary, lebo si vyžadujú značné prekonania seba samého. K takým nepochybne patria: čas, rešpekt a vďačnosť — klenoty hodné na obdarúvanie, a nielen na Vianoce. Sú úzko prepojené, lebo rozdávanie vďačnosti sa spája s darovaním času a prejavovaním rešpektu. Je isté, že vďaka takémuto obdarúvaniu sa aj sami obdaríte – vybudujete si most, ktorý raz povedie nad priepasťou samoty.
Otázka z úvodu
Aby som zodpovedala otázku, ktorú som položila v úvode, pomôžem si týmto príbehom:
Istý bohatý muž požiadal Sengaia, aby mu predpísal pre šťastie rodiny niečo, čo by si uchovali z generácie na generáciu.
Sengai si vypýtal kúsok papiera a napísal: „Otec zomrie, syn zomrie, vnuk zomrie.“
Na to sa bohatý muž nazlostil. „Prosil som vás, aby ste mi napísali niečo pre šťastie mojej rodiny! Prečo si robíte zo mňa žarty?“
„Nemal som v úmysle posmievať sa ti,“ vysvetľoval Sengai. „Keby zomrel tvoj syn skôr ako ty, veľmi by ťa to zranilo. Keby zomrel tvoj vnuk skôr ako tvoj syn, obidvom by vám to zlomilo srdce. Ale keď tvoja rodina vymrie generácia po generácii, tak ako som to myslel, potom bude váš život plynúť celkom prirodzeným spôsobom. A to považujem za pravé šťastie.“
Rada by som ešte dodala to všeobecne známe, že na ulapenie šťastia sa potrebujeme k sebe navzájom správať taktne, tolerantne, pozorne, láskyplne, ústretovo a vzájomne sa rešpektovať. A nielen na Vianoce.
- Janette Šimková ,
- Life kouč, www.lifekoucing.sk
(6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...