Zaujímavosti o čajoch, ich výhody a nevýhody

Čaj je kultúrny nápoj, pripravovaný lúhovaním lístkov rastliny čajovníka, Camellia sinensis, v horúcej vode. V Európe sa pôvodne pil ako liek. Dnes je to po vode najrozšírenejší nápoj na svete.

Označenie čaj sa bežne, ale nesprávne, používa i pre iné nálevy – pre zápary a odvary z rôznych iných rastlín, napríklad ovocné či bylinkové zmesi.

Čajovník

Čajovník je stále zelený ker, dorastajúci v prírode do výšky 5 až 15 metrov, výnimočne až okolo 30 m. Na plantážach sú však kríky udržiavané vo výške asi 1 m. Umožňuje to pohodlnejší zber čajových lístkov a zvyšuje úrodu. Veľa prvotriednych čajovníkov sa pestuje vo výške 1500 m nm. Keďže v týchto výškach rastú stromy pomalšie, získajú tak oveľa lepšiu chuť.

Jedna šálka čierneho čaju obsahuje asi 30 – 90 mg kofeínu. Závisí to od typu, značky a spôsobu prípravy. Čaj obsahuje okrem kofeínu aj vysoké množstvá polyfenolov a ďalších antioxidantov. Tieto zložky môžu rôznymi spôsobmi zlepšiť stav kardiovaskulárneho systému a preventívne pôsobia na zvyšovanie hodnoty cholesterolu. Príslušné množstvá a pomery jednotlivých polyfenolov v čaji sa líšia podľa typu čaju a spôsobu spracovania. Teda či ide o čaj spracovaný ako čierny, zelený či biely. Hoci všetky čaje obsahujú rovnaké zložky, biely čaj obsahuje najviac antioxidantov.

Rozdelenie čaju podľa spracovania:

Čierny – lístky sa mechanicky narušia, oxidácia prebieha pri teplote okolo 30°C a pri vysokej vlhkosti. Lístky sú úplne oxidované, na pohľad hnedé až čierne.

Zelený – prechádza minimálnou oxidáciou. Enzýmy spôsobujúce oxidáciu sú zničené teplom pri sušení alebo naparovaní. Lístky si uchovávajú sviežu zeleň.

Biely – dochádza len k jemnej samovoľnej oxidácii počas „zavädania“. Potom sa už len suší na slnku. Preto si uchováva vysoký obsah prospešných látok a jedinečnú chuť.

Porciovaný verzus sypaný čaj

Z hľadiska kvality sa nie vždy líšia porciované čaje od sypaných. Takmer všetky čaje v papierových vrecúškach a aj väčšina sypaných čajov predávaných na európskom trhu sú miešané čaje. To znamená, že čaje obsahujú iné druhy z tej istej oblasti pestovania alebo dokonca niekoľko rozdielnych čajov. Cieľom je získať správnu konzistenciu, lepšiu chuť alebo vyššiu cenu, najčastejšie všetko naraz.

Čajové vrecúško vynašiel v roku 1907 americký obchodník s čajom Thomas Sullivan, ktorý začal distribuovať vzorky čaju v malých vrecúškach z čínskeho hodvábu so šnúročkou. Vo „veľkom“ ich zaviedol v roku 1953 výrobca nápojov Tetley vo Veľkej Británii a zaznamenal okamžitý úspech. Dnes sa používajú papierové vrecúška.

Bylinkové čaje

Pripravujú sa z čerstvých či sušených bylín – kvetov, listov, semien alebo aj korienkov. Vo väčšine prípadov sa zalievajú vriacou vodou a nechajú sa pár minút vylúhovať. Semienka a korienky sa tiež varia. Ide o zápary alebo odvary. Bylinkový čaj sa potom scedí a môže sa podľa chuti osladiť a servírovať. Pripravujú sa z mnohých druhov bylín a majú najrôznejšie liečivé účinky. Kvety bazy čiernej a kvety lipy malolistej sa používajú pri nachladnutí. Listy brusnice pomáhajú pri cukrovke. Pri zažívacích ťažkostiach rumanček kamilkový či ľudovo kamilky alebo harmanček.

Pŕhľava dvojdomá má močopudné účinky. Niektoré bylinky majú veľmi široké použitie – napríklad mäta pieporná či medovka lekárska. Protizápalové účinky má nechtík lekársky, z ktorého sa používajú žlté kvietky. Šípky – alebo plody ruže šípovej – sa vďaka vysokému obsahu vitamínu C používajú na posilnenie imunity. Ľubovník bodkovaný má okrem protizápalových účinkov aj účinky pri nervových problémoch a upokojuje psychiku.

Čaj z lístkov kávovníka

Na prípravu nápoja sa používajú listy skutočného kávovníka. Pripravuje sa presne ako z iných byliniek. Lístky kávovníka sa najskôr upražia, potom pomelú alebo polámu a potom sa varia alebo zalejú horúcou vodou, podobne ako čaj. Chutí podobne ako zelený čaj, ale obsahuje menej kofeínu. Takisto oveľa menej ako káva.

Rooibos

Ide o nápoj pripravovaný z kríka čajovníkovec kapský (Aspalathus linearis), ktorý rastie len na malom území v Cederbergu v provincii Západné Kapsko. V Južnej Afrike je tento nápoj populárny oddávna. Rooibos sa stal veľmi populárny aj v západných zemiach, zvlášť u ľudí, ktorý kladú dôraz na zdravý životný štýl. Obsahuje totižto veľké množstvo antioxidantov a pritom minimum kofeínu. Nápoj má charakteristickú tmavo červenú farbu a mierne sladkastú chuť.

Maté

Niekedy sa mu hovorí yerba maté. Je to pravdepodobne najobľúbenejší juhoamerický nápoj. Pripravuje sa z lístkov cezmíny paraguayskej, čo je stále zelený, asi 15 m vysoký strom. Maté je známe predovšetkým svojimi výraznými povzbudzujúcimi účinkami. Obsahuje kofeín, minerálne látky (horčík, vápnik, draslík, železo, kremík, fosfor) a vitamíny A, B, C, E, betakarotén a antioxidanty. Maté podporuje funkciu obličiek, zlepšuje látkovú výmenu, normalizuje hladinu cukru v krvi a posilňuje imunitný systém. Obyvatelia Južnej Ameriky pitím maté tlmia pocit hladu, čo im pomáhalo prežiť v obdobiach nedostatku.

Lapacho

Nápoj pochádzajúci tiež z Južnej Ameriky, hovorí sa mu nápoj Inkov. Pripravuje sa z vnútornej kôry stromu lapacho (Tabebuia serratifolia), ktorý rastie na území Brazílie, Bolívie, Peru, Paraguayia a severnej Argentíny. V oblasti Ánd dosahujú tieto stromy vek až 700 rokov. Jeho najväčšia sila je pripisovaná tomu, že je veľmi účinným stimulátorom imunitného systému. Môžu za to hlavne bioaktívne látky ako sú katechíny, saponíny, bioflavonoidy, chinóny a ďalšie. Podporuje tiež trávenie a dokáže povzbudiť látkovú výmenu. Hubí niektoré druhy plesní a baktérií. Pozitívne pôsobí po chemoterapii alebo po dlhšom užívaní psychofarmák. Odborníci sa domnievajú, že tento čaj môže brzdiť rast už vzniknutých nádorov.

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)