Tehotná nemusí ani fajčiť. Stačí, že dýcha obyčajný vzduch

Keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na svojej internetovej stránke zverejnila zoznam 10 najväčších ohrození globálneho zdravia v roku 2019, znečistenie ovzdušia a klimatické zmeny sa ocitli na prvom mieste black listu.

Podľa WHO 9 z 10 ľudí dýcha znečistený vzduch každý deň.

Shutterstock

Čo oko nevidí, to srdce nebolí? Neplatí.

Krásna modrá obloha a výhľad na krajinu široko-ďaleko ešte nič nehovorí o kvalite ovzdušia okolo nás.

Voľným okom nevidíme jedy, ktoré vzduch obsahuje – nielen plyny, oxid uhličitý, ale aj drobné prachové častice, označované ako PM25, ktoré sú tenšie ako ľudský vlas, schopné prenikať hlboko do pľúc.

Preto nás málo znepokojuje, že si do tela každým nádychom privádzame mikroskopickú otravu, ktorá sa nám dostáva do dýchacieho a obehového systému, poškodzuje pľúca, srdce a mozog.

Na Slovensku dýchame znečistený vzduch

Podľa WHO znečistený vzduch zabíja na svete 7 miliónov ľudí ročne. Ľudia zomierajú predčasne na choroby ako rakovina, mozgová príhoda, ochorenie srdca a pľúc.

Okolo 90 % týchto úmrtí sa sústredí do krajín s nízkymi a strednými príjmami, s vysokým objemom emisií z priemyslu, dopravy a poľnohospodárstva.

Na Slovensku je podľa Martina Haluša, riaditeľa Inštitútu environmentálnej politiky, až pätina obyvateľov vystavená zvýšeným koncentráciám drobných prachových častíc PM2, čo je omnoho viac ako 13-percentný priemer v Európe. Problém máme aj s prízemným ozónom.

Deti majú menšie pľúca

Dýchanie špinavého vzduchu od raného veku môže mať dôsledky, ktoré ovplyvnia kvalitu nášho života na dlhé roky.

Podľa nedávno zverejneného prieskumu, ktorý uskutočnili v Londýne, majú deti, ktoré vyrastajú v silne znečistených uliciach hlavného mesta, menšiu kapacitu pľúc ako iné deti v oblastiach z menším znečistením, a to v priemere o 5 %.

Profesor Jonathan Grigg z Queen Mary University London, ktorý stojí za výskumom, tvrdí, že sú si absolútne istí, že znečistenie ovzdušia je spojené s respiračnými ochoreniami, ako je astma a tiež je späté s kardiovaskulárnymi ochoreniami – so srdcovými infarktmi a mozgovou príhodou.

Za päť rokov budú vedieť povedať viac, aký vplyv má znečistený vzduch na demenciu a obezitu.

Neochránime ani bábätká v brušku

Zvlášť znepokojujúca je štúdia z menovanej univerzity, ktorá skúma placenty. Vedci na nich našli čierne bodky, vyzerajúce podobne ako čiastočky znečistenia, ktoré sa nachádzajú v pľúcnych bunkách.

Akokoľvek sa tehotná matka usiluje o dôslednú životosprávu, nemôže ochrániť nenarodené dieťa pred vplyvom a následkami znečisteného ovzdušia. Znečistený vzduch je pre bábätko rovnako škodlivý, ako keby jeho matka počas tehotenstva fajčila.

Zatiaľ sa tvárime, že o nič nejde

Na Slovensku ovplyvňuje zlú kvalitu ovzdušia veľa vecí – kúrime priveľa tuhými či úplne nevhodnými palivami, spaľujeme uhlie na výrobu energie, svoje robia aj zápchy v mestách.

Zatiaľ sme sa veľmi nepohli s tzv. nízkoemisnými zónami, ktoré majú mnohé európske metropoly, ako Brusel, Paríž, Atény, Rím, Miláno, Lisabon, Madrid. V Londýne, Osle, Stuttgarte a iných mestách by mal čoskoro platiť absolútny zákaz vjazdu dieselov.

Nízkoemisné zóny majú pomôcť dostať z obcí staré automobily, ktoré produkujú veľké množstvo škodlivých látok. Slovenská legislatíva ich vznik umožňuje, ale nemáme žiadnu.

(6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)