Posilnenie emocionálnej pohody pri povodňiach

Príprava na to najhoršie. Bolestná úzkosť a potom samotný zničujúci príchod povodne. To môže byť pre zasiahnutých ľudí mimoriadne stresujúce. Starosti a neustály obraz rozsiahleho poškodenia vodou, svojho domova, okolia a komunity. Títo ľudia čelia stálej a silnej neistote z budúcnosti, strachujú sa o svoje bývanie, prácu a ďalšie dôležité faktory života. Neustály konštantný prúd správ o príchode, či prítomnosti povodní, môže viesť k pocitom stresu, úzkosti a strachu. Plné prijatie týchto zdielaných emočných reakcií (nebrániť sa im) a prijatie krokov k príprave pred povodňami bude prospešné pri zabezpečovaní vašej emocionálnej pohody.  

Tu sú niektoré jednoduché a účinné spôsoby, ako regulovať vaše obavy a úzkosť, súvisiace s povodňami. Mnohé z nich sú základné ingrediencie pre zdravý životný štýl a ich prijatie môže pomôcť zlepšiť vaše celkové emocionálne a fyzické zdravie a pohodu. 

Čo môžete urobiť?  

• Mať plán a byť pripravený ho realizovať. Je dôležité mať plán pre vás a vašu rodinu (vrátane domácich zvierat), ktoré majú byť zabezpečené pri povodni. Nedávne udalosti s povodňami a víchricami ilustrovali význam havarijnej pripravenosti. Zistite si dostupnosť a spôsob dopravy k príbuzným, ktorí by mali byť schopní prijať vás, poskytnúť vám prístrešie a iné dôležité detaily. Jasná istota a pripravenosť pre prípad povodní, môže znížiť vašu úzkosť a silné obavy. I keď sú pre tento krát tie hrozné udalosti za vami, prehrajte si v hlave (opakovane a stále) svoj rodinný súkromný evakuačný plán. Koho z rodiny najskôr a kam dovediete. A postupne si všetko naplánujte. Vecne a rozumne sa mentálne pripravujte. Postupne si postavte svoj vnútorný ostrov záchrany a naplánujte každú maličkosť. Váš plán bude zahŕňať najmä záchranu ľudí a zvieratá a najnutnejšie veci, doklady, peniaze, ceniny a pod. Vo svojom plánovaní buďte rozumní a striedmi. Poctivo a podrobne naplánovaný „únik“ a nepredvídaná udalosť vás zastihne pripraveného a odhodlaného konať pre záchranu zdravia a života vašich najbližších.  

• Získajte fakty. Pozbierajte čo najviac informácií, ktoré vám pomôžu presne určiť výšku a rozmer vášho rizika, aj do budúcich dní. Informujte sa, ako je to s potenciálom ďalšieho výskytu povodne a čo sa dá od živlu očakávať. S akou silou a akým spôsobom pravdepodobne v budúcnosti udrie. Poučené a zodpovedné zložky by vám na tieto otázky mali dať uspokojivú odpoveď. Takto informovaní môžete prijať primerané opatrenia pre ochranu svojho majetku a blízkych. Doplňte svoje informácie o zdroje, ktorým môžete veriť, ako je vaše miestne zastupiteľstvo, susedia, miestna spravodajská stanica, polícia alebo hasičov a záchranárov. Ak už nastane problém a živel udrie svojou neočakávanou silou, postupujte vždy podľa pokynov a odporúčaní oficiálnych entít. Oni vedia, kde je najbezpečnejšie, kam vás i rodinu a domáce zvieratá odsunúť. Dôverujte im a potom, čo ste sa už sami dostali z bezprostredného nebezpečenstva, sa teraz spoľahnite už na nich.  

• Udržiavajte kontakt. Oslovte a spojte sa s blízkymi rodinnými príslušníkmi a priateľmi. Stretávajte sa a pomáhajte si a vzájomne sa medzi sebou budujte a hovorte spoločne o svojich pocitoch a zmarených snoch, ale aj nádejach a východiskách z momentálnej nedobrej situácie. Zdieľajte navzájom svoje zážitky a myšlienky. Toto môže byť pozitívne pre vaše osobné pocity a vaše duševné zdravie.  

• Zostať zdravý. Zdravý životný štýl – vrátane správnej diéty, cvičenia a odpočinok – je vaša najlepšia obrana proti akejkoľvek hrozbe. Zdravé telo môže mať pozitívny vplyv na vaše myšlienky a emócie, čo vám umožní prijímať lepšie rozhodnutia a lepšie sa vysporiadať s povodňami a gniavivou neistotou.  

• Rodina a deti . Berte ohľad na deti a udržujte, pokiaľ to len ide, stály rutinný postoj ku všetkému, čo ste do okamžiku povodne robili a konali. Snažte sa ponechať a pokračovať v režime spred ničivej Udalosti, deti potrebujú túto barličku istoty, majú potom menší pocit ohrozenia a osobnej neistoty. Ak sa, v rámci možnosti, čo najskôr vrátite k niekdajšiemu rodinnému režimu, získajú vaše deti naspäť veľmi skoro istotu, že sa im už nič nemôže stať, že im už nič nehrozí. Ten provizórny spôsob žitia, ktorý ste museli začať žiť kvôli povodni, vtesnajte čo najskôr do kazajky istoty a predvídateľnosti. Deti potrebujú istotu režimu a vždy predvídateľného programu. Tak radi sa proti nemu búria a predsa im tak veľa dáva na pocitoch spokojnosti, istoty a šťastia. Veľa sa so svojimi deťmi rozprávajte a nevyhýbajte sa udalosti, ktorá vás práve postihla.  

Ak máte malé deti, vysvetlite im, že ľudí postihujú náhody a nepredvídané okolnosti. Deti, malé deti majú neustálu potrebu si veci a udalosti asociovať a spájať s konkrétnymi ľuďmi. Môžu viniť seba a svoje nie vždy prajné myšlienky s tým čo sa stalo vašej rodine. Buďte čo najviac s nimi. Po takýchto udalostiach ich ospravedlňte zo školy na čo najdlhšiu dobu. Aj tak by za týchto okolnosti nemali žiadny úžitok z vyučovania. Opätovné návštevy školy naplánujte spoločne s detským lekárom či psychológom. Lepšie sa budú vysporadúvať so svojim zrúteným svetom. Je dôležité aby ste ich chránili pred zbytočným lamentovaním a bedákaním. Ak však plačú deti, plačte spolu s nimi, vtedy svoje pocity naplno a bezo zbytku prejavte a neduste ich v sebe. Ukážte deťom, že je čas pre smútok a plač. Ak by ste zbytočne svoj smútok a žiaľ pred deťmi schovávali, deti by to veľmi skoro vycítili a nevedeli by toto vaše pretvarovanie spracovať. V prítomnosti svojich detí nesledujte správy o záplavách a snažte sa vyhliadku do budúcna udržovať takpovediac farebnú a nádejnú.  

Ak máte v rodine deti v teenagerskom veku, snažte sa k ním správať s porozumením a jednajte s nimi ako s deťmi, …veď oni sú stále deťmi. Bojte sa o nich a preháňajte to trochu s tými citmi a strachom o ich osoby. Nezavaľujte ich zodpovednosťou a nečakajte prosím od nich, aby vás emocionálne upokojovali. Sami majú svojich problémov a zmätku v hlave dosť, verte nám! Práve sa im zrútil na hlavu ich doposiaľ (snáď) už viacmenej akceptovaný svet, ktorý si i poza váš rodičovský chrbát, už stačili aj bez vášho vedomia postaviť. Mladí majú strach, že sa po tom, čo sa práve vašej rodine stalo, dostanú do absolútnej spoločenskej izolácie od svojich kamarátov. Pre teenagera nie je nič dôležitejšie, než jeho spoločenský život. Žiadny spoločenský život – znamená totálna smrť! Oni ešte netušia, že väčšina kamarátov ich neodpíše pre „lúzerstvo“ a chudobu, ktorá vás tak neočakávane postihla.  

Niektorí dospievajúci majú potrebu pri takýchto mimoriadnych udalostiach, akoby sa chopiť opratí vlastnej rodiny. Stať sa jej záchrancom, pretože si jednoducho myslia, že sa to od nich očakáva. Oni vedia, že ešte úplne nedorástli a nedozreli, ale to nikdy nahlas nepripustia. Spoločne ho (ju) s manželským partnerom uistite, že sa o všetko postaráte. Že je to vaše prvoradé poslanie. A to že si nikomu nenecháte vziať. Musíte ho, (ju) upokojiť že ho nikto do ničoho netlačí. A uistite svojho mladého, …mladú že ho budete chrániť spoločne s ostatnými deťmi a že si ich ochranu rovnako zaslúži, pretože ho (ju) ľúbite. Ak máte so svojimi dospievajúcimi deťmi naštrbené vzťahy, možno je čas, aby sa vďaka prírodnej katastrofe vylepšili!

Naše emócie a potreby sú v prípade prírodných katastrof a iných vyhrotených udalosti vybičované a precitlivelo reagujú na čokoľvek. Máme potrebu svoju rodinu chrániť, viac než kedykoľvek pred tým. Aby sme ju však nechránili aj pred životodarnými a oblažujúcimi prvkami. Asi je prirodzené, že sa v takýchto prípadoch naše inštinkty významne ozývajú. A jediné, čo stojí za ochranu, je naša rodina. Nič cennejšieho nejestvuje. Ale jestvuje! Sú to city a potreby našich blízkych. Tie sú cennejšie, ako naše potreby. Nebudeme brániť prísunu čerstvého vzduchu, do našich smutných duší. Tým je kamarátstvo, priateľstvo a obohacujúce a napĺňajúce sociálne väzby našich najbližších. Tie by nemali byť prehliadané ani v týchto prípadoch. Možno práve nie v týchto prípadoch. Naše potreby mať okolo seba blízkych a milujúcich priateľov je v takýchto prípadoch nevyhnutné. Pociťujeme to tak, pretože sme tak utvorení. To je naša prirodzenosť. Viac sa dožadujeme, podpory, porozumenia a účasti, vtedy keď trpíme. Neberme tieto potreby svojim najbližším. A preto nebudeme brániť kamarátom a priateľom našich detí, aby sa spolu stýkali naďalej. Je to ako vlaha na vysušenú zem, keď sa nám dostane účasti a podpory našim priateľom. A tak umožníme, aby naše deti prijímali svojich kamarátov a mali s nimi naďalej živý kontakt.  

Dávame pozor, aby hlavne malé deti neboli, čo len na malú chvíľu v priebehu nasledujúcich dní, po povodňovej katastrofe, osamote. To sa nesmie stať. Takáto udalosť by sa svojim významom a zničujúcim účinkom rovnala azda len vojne. Takto silno, takto zničujúco by mohlo úzkosťou a strachom zareagovať malé dieťa, ktoré by sme, čo len nedopatrením, nechali na chvíľočku samotné. Bude zväčša spokojné a vyrovnané v prítomnosti svojich blízkych. To by sa však osudovo a rýchlo zmenilo, ak by sme ho vystavili samote. V bezprostredných dňoch, možno týždňoch, by mala celá rodina v noci spať v jednej miestnosti. Takéto opatrenie uvítajú dospelí, ktorí majú na dohľad svoje deti, ale hlavne deti budú mať z takéhoto opatrenia emocionálny a citový osoh.  

• Udržovať nádejný výhľad. Pamätajte si, že štátni zamestnanci, vojaci a dobrovoľníkmi zo služieb rôznych agentúr, hasiči a iné zložky sú na mieste a pracujú na minimalizácii povodňových škôd. Tiež sa zlepšila systémová oficiálna reakcia na katastrofy v posledných rokoch, ktorá uľahčí i tieto zásahy a celkovú obnovu stavu pred katastrofou. Tiež je dobré ak si pripomínate s partnerom, partnerkou, či rodinou, keď ste úspešne zvládli náročné životné situácie. Čerpajte z týchto zručnosti a skúsenosti, ktoré vám pomôžu a preniesť sa cez súčasné problémy.

• Hľadajte ďalšiu pomoc. Ľudia, ktorí cítia drvivú úzkosť, strach, alebo prejavujú iné dlhodobé reakcie, ktorá nepriaznivo ovplyvňujú medziľudské vzťahy či pracovný výkon, by sa mali poradiť s vyškoleným a skúseným odborníkom na duševné zdravie. Psychológovia môžu pomôcť ľuďom nájsť konštruktívne spôsoby, ako zvládať nepriazeň osudu a vyrovnávať sa s extrémnym stresom.

zdroj: www.displus.sk, Občianske združenie Dis plus