Menštruačný rituál

Počas zážitkového víkendu Cesta ženy s Tamarou Markovou v pražskom A-centre som na vlastnej koži zažila menštruačný rituál. Bol to pre mňa nesmierne silný zážitok, ktorý mi veľmi veľa dal, odkryl potlačené, skryté, vytiahol na svetlo krásne. Odchádzala som ako iná žena. Zrelšia, ženskejšia, svoja. 

Spomínate si na deň, keď ste prvýkrát dostali menštruáciu? Ak áno, aké ste mali pocity? Ako to prijali vaši najbližší?  

Ideálne by bolo, keby ste zažili prijatie, obdarovanie staršími ženami, úctu, radosť, malú slávnosť, keby to bol pre vás radostný deň zrodenia Novej ženy.

Realita je taká, že v našej skupine cca 25 žien sa našli snáď 1-2 ženy, ktoré mali nejaký pozitívny zážitok, jedna s otcom dokonca, ostatné zažili pocity hanby, trápnosti, špinavosti, chceli byť chlapcom, matky im len ukázali, kde sú v skrinke vložky, mnohé „to“ dostali počas pionierskeho tábora, takže im rôzne pomohli staršie dievčatá, niektoré si na ten deň vôbec nepamätajú, radšej ho vymazali z pamäte. Mnohým matky útrpne prípadne škodoradostne povedali: „Tak, a teraz ťa to bude čakať každý mesiac… Vitaj!“

A pritom menštruácia je pre ženy obrovský dar. Je to každomesačné čistenie, očistná kúra zadarmo. Vtedy sme citlivejšie, vnímavejšie, prichádzajú k nám rôzne podnety zvnútra, myšlienky. Bohužiaľ žijeme rýchlo, väčšinou si nemôžeme dovoliť byť pár dní do mesiaca tak trochu „mimo“ a vnímať svoje telo, svoje pocity. Musíme sa venovať práci, rodine, povinnostiam, atď. Lenže naše telo reaguje na potlačenie svojich potrieb bolesťou, nervozitou – tzv. premenštruačným syndrómom, silným krvácaním, rôznymi komplikáciami.

Vyskúšala som sa pri klasických menštruačných bolestiach proste len uvoľniť, len vnímať svoje telo a aha! Bolesti pominuli, bola som akoby trochu mimo, ale bola to úžasná úľava, veľký objav.  Ženy z prírodných národov chodili počas menštruácie mimo osadu, očisťovali sa, prijímali vízie, ktoré očakávala celá dedina. Vážili si ten čas, bol to pre ne dar, nebránili sa mu a možno preto nepoznali také menštruačné problémy, ako máme my.

A je tu i ďalšia stránka veci. Počas tohto obdobia sa ukazuje, nakoľko je žena vo svojom vnútri ženou. Dnes sú ženy tlačené do mužského spôsobu rozmýšľania, práce, neustáleho súťaženia, výkonu, aj športovania. To všetko je pre telo neprirodzený nátlak, ktorý sa niekde musí uvoľniť … Tiež som kedysi chodila do posilňovne, súťažila s kamarátmi behaním po horách, ale čím som staršia, tým viac sa vraciam k sebe, vraciam sa k tancu, tvorivosti, radosti v ženskej skupine, k tomu, že každá žena má duchovno, vnútornú silu na dosah. Chlap sa musí vyštverať na vysoké hory, žene stačí počúvať svoje telo, svoje vnútro, intuíciu. Možno preto kedysi muži z cirkvi upaľovali „bosorky“. Báli sa ich vnútornej sily, ich načúvaniu intuície? Ktovie …

Poďme naspäť k rituálu s Tamarkou.  Najprv sme sa v kruhu rozprávali o tom ako si pamätáme deň svojej prvej menštruácie. V našej skupine si dôverujeme, sme v bezpečí, je tam veľmi príjemná, ženská atmosféra. Boli aj slzy, aj smiech. Obliekli sme sa do bieleho, Tamarka pustila hudbu a my sme sa vrátili do obdobia detstva, boli sme zrazu dievčatkami pred „tým prvým dňom“. Bolo to zvláštne, neuveriteľné, postupne sme sa uvoľňovali, niektoré zrelé ženy skákali ako srnky J, váľali sa po zemi, chechtali sa, divoko tancovali, hrali sa spolu..  Niektoré len sedeli v kúte a plakali, plakali…, čosi sa uvoľňovalo, odplavovalo a Tamarka medzi nami pobiehala ako víla a jemne usmerňovala, objala, ak bolo treba. Potom sme si nachystali červené oblečenie, v strede miestnosti sme vytvorili na podlahe z červených prikrývok veľkú oválnu „vagínku“, na ktorej boli ozdoby, šperky, kvety, ovocie, sladkosti, sviečky, víno, džús, bol to nádherný pohľad.

A prišiel čas prijímania medzi ženy, to čo nám nebolo dané pri prvej menštruácii, malo prísť teraz. Najprv žienka v bielom povedala, ako by si ten rituál, tú slávnosť predstavovala, čo jej chýbalo vtedy, čo potrebuje a potom si vybrala dve kňažky, pomocníčky, ktoré ju budú sprevádzať, pomáhať jej. Vyzlečú ju z dievčenského bieleho oblečenia, napoja ju, nasýtia, ozdobia, budú s ňou tancovať, spievať, podľa toho, čo potrebuje, alebo jej poskytnú objatie, prijatie, rameno na vyplakanie. Potom ju oblečú do červeného, zapália červenú sviečku a krásna Nová žena slávnostne vykročí z červeného oválu do života. Ťažko sa opisuje tak hlboký zážitok.

Niektoré potrebovali bujarú slávnosť plnú veselia, tanca, spevu, niektoré pokojné plynutie, objatia, prijatie, pochopenie, láskavosť. Tamarka k tomu púšťala nádhernú hudbu. Ku koncu prišli na rad ženy, ktoré prekonávali svoje zábrany, odmietanie svojho tela, traumy, svoju hanblivosť, neprijatie matkou, tiekli potoky sĺz, rany sa otvárali a hojili.

Potom sme spolu všetky tancovali radostný ženský tanec, prijaté, uvolnené, zmenené, naozaj nádherné ženy. Bol to riadny „babský rej“. Po tanci sme na zemi dávali farbičkami svoje zážitky, pocity na papier, zrazu bolo ticho, vznikli zaujímavé obrázky plné energie.

Odchádzali sme iné. Rozprávali sme sa o tom, akú slávnosť spravíme, keď naše dcéry budú mať ten prvý deň, o príjemných látkových vložkách, jedna žienka neskôr zorganizovala svojmu synovi malú slávnosť na vstup medzi mužov (samozrejme aktérmi boli muži z rodiny). Rituály sa nám vytratili zo života, ale kedysi doň patrili a chýbajú nám ako medzníky.

Ak vás táto téma zaujala, milou pomôckou vám môže byť drobná knižka Rozkvétající žena, autorky: Mary Dillonová, Shinan Barclayová. A určite si skúste zohnať úžasnú knihu Žena, telo a duše od Christiane Northrupovej, tá by mohla byť povinným čítaním pre ženy od puberty až do konca života. Ďalšie informácie aj knihy nájdete na Tamarkinej stránke www.cestazeny.cz.

Vynorili sa vo vás otázky? Alebo nedôvera? Skúste sa na chvíľu zastaviť a vypočuť svoje ženské vnútro, možno tam nájdete odpovede a  prekvapujúci objav. Zistíte, že vám čosi chýba a spravíte si podobný obrad s kamarátkami, verte mi, je to veľmi silný, obohacujúci zážitok… Nikdy nie je neskoro.

Víkend prebehol v rámci kurzu pre Lektorky vedomej a aktívnej prípravy na materstvo a rodičovstvo, ktorý organizuje o.z. A-Centrum v Prahe. Tohto kurzu sa zúčastňujem vďaka projektu Možnosť voľby pre košické matky, ktorý podporil Slovensko–český ženský fond  https://www.womensfund.cz/sk. Viac o projekte nájdete na www.cestazeny.sk.

Jana Ivanecká, www.duly.sk