Máte po štyridsiatke? A dávate si kontrolovať oči?

Hodiny presedené za počítačom a potom ďalšie hodiny s očami nalepenými na mobile. Súčasná hektická a technologická doba je výraznou záťažou pre oči.

„Denná niekoľkohodinový práca s počítačom kladie vysoký nárok na akomodačný sval v oku a pri chýbajúcej alebo nesprávnej dioptrii sa preťaží ešte viac,“ upozorňuje oftamologička MUDr. Katarína Podobová z bratislavského Medicínskeho zariadenia Mlynská dolina.

Ak sa k tomu pridá aj syndróm suchého oka, spôsobený klimatizáciou, suchým vzduchom v miestnosti či umelým osvetlením, kedy oko slzy vôbec netvorí, prípadne, ak si ich aj tvorí, sú nekvalitné, problém je na svete. Oko nedokáže vytvoriť ochranný film na povrchu, ktorý by ho chránil pred okolitým prostredím.

„Oko je unavené, citlivé, pacient pociťuje pálenie, dyskomfort a následné slzenie oka pri zmene teploty je už len reflex, keď si oko samo rieši problém tým, že kvalitu nahrádza kvantitou,“ upozorňuje MUDr. Podobová.

Čo spôsobí zanedbaná starostlivosť

Oči však máme len jedny a ako sa k o ne za mladi staráme, tak sa nám na starosť buď odvďačia, alebo nás, naopak, zradia. V tom lepšom prípade prestávame vidieť ostro, v tom horšom prídeme úplne o zrak.

„Kontrolovať zrak je potrebné už deťom v predškolskom či školskom období, ale rovnako je potrebné, aby si ho kontrolovali aj dospelí v staršom veku. Po štyridsiatke treba chodiť na prehliadku aspoň raz za dva roky a u tých, čo už okuliare nosia, aspoň raz za rok,“ podotýka lekárka.

Práve v danom veku už obvykle nastupujú problémy s čítaním. Často však možné ťažkosti s ostrým videním zanedbávame, lebo ak aj na jedno oko ostro nevidíme, kompenzujeme si to druhým, zdravším.

„Zmeny sa dejú postupne, v priebehu rokov až desaťročí, dokonca často na periférii sietnice a zistia sa náhodne, keď príde pacient na vyšetrenie s iným problémom,“ podotýka. No platí to aj opačne – preventívne prehliadky zraku dokážu odhaliť nielen nevhodné či slabé okuliare, ale aj výskyt glaukómu a iných závažných ochorení.

Najmodernejšie technológie

„Na trhu sú pritom už najmodernejšie zariadenia, prostredníctvom ktorých sa dajú bezkontaktne, v priebehu 5 až 10 minút vyšetriť prostredníctvom 3D obrazu rôzne štruktúry oka a odhaliť detailne viaceré problémy naraz,“ konštatuje doktorka. Jedno je aj v Medicínskom zariadení Mlynská dolina v Bratislave.

„Najmodernejší optický koherentný tomograf – OCT, ktorý na našej klinike využívame, dokáže zobraziť zmeny na sietnici a oblasti odstupu zrakového nervu detailne. Teda v ich jednotlivých vrstvách a niekoľkonásobnom zväčšení v porovnaní s klasickými prístrojmi využívanými pri bežnom vyšetrení sietnice,“ vysvetľuje MUDr. Podobová.

Optický koherentný tomograf je tak veľmi dôležitý aj v dodiagnoistikovaní zmien, ktoré sa zistia pri bežnom vyšetrení zraku. „Bežné vyšetrenie sietnice pri úzkej eventuálne širokej zrenici nám napríklad ukáže, či je očné pozadie pokojné, prípadne či sú nejaké zmeny na cievach sietnice,“ hovorí. Výhodou je, že ich lekár vidí naživo bez toho, aby potreboval „do pacienta zarezat“. Túto prednosť tak už využívajú aj iní špecialisti – napríklad internisti alebo diabetológovia, ktorí k nim posielajú pacientov na vyšetrenie očného pozadia.

„Vďaka tomografu tie cievy vidíme lepšie a vieme posúdiť, v akom stave sa nachádzaju cievy v mozgu, obličkách, srdci a podobne. Podľa toho vieme, či pacient dodržiava liečebný režim alebo je liečba nedostačujúca,“ vysvetľuje. Niektoré zmeny na sietnici sú jednoznačné,  niektoré sú zložitejšie, no opäť sa vďaka OCT dá rozlíšiť, čo sa v oku deje.

„Štandardne sa tomograf používa na vyšetrenie dvoch najdôležitejších miest na sietnici: Jednak makuly, teda žltej škvrny, za pomoci ktorej čítame a vidíme farebne, ako aj terča zrakového nervu. To je miesto, kde sa spájajú všetky nervové vlákna zo sietnice a ako zväzok – zrakový nerv – odstupujú do mozgu,“ vysvetľuje doktorka. Na ňom sa však prejavia aj ochorenia, ktoré prvotne s okom vôbec nemusia súvisieť. „Ide napríklad o zvýšený tlak v lebke, niektoré  nádory v mozgu a podobne,“ upozorňuje. 

Ako prebieha vyšetrenie

OCT má na rozdiel od klasického vyšetrenia aj ďalšiu prednosť – nezaťažuje pacienta, keďže nejde o RTG lúče, a do žily sa tiež nepodáva kontrastná látka, na ktorú môže byť pacient alergický. „Zároveň vidíme, v ktorých vrstvách je napríklad opuch, krvácanie, či sú jednotlivé vrstvy pravidelné, homogénne, či dochádza k stenčovaniu vrstvy nervových vláken – ich atrofii. Okrem toho máme možnosť vyšetriť aj prednú časť oka – rohovky, rohovkovo-dúhovkového uhla či šošovky. Opäť platí, že pri bežnom vyšetrení získame prehľad, no ak nájdeme problém, detailne ho došetríme na OCT,“ vysvetľuje.

Ako dodáva doktorka, na ošetrenie nie je potrebná špeciálna príprava, zväčša sa oko len rozkvapká, no aj to nie vždy. „Dôležitejšie pre nás je, aby sa lúče na sietnicu mohli dostať, teda, aby pacient nemal ťažký šedý zákal. Obdobne je potrebná aj spolupráca pacienta,“ hovorí. Ide najmä o schopnosť udržať fixovaný pohľad na fixačný bod. Prístroj je totiž citlivý na akýkoľvek pohyb a už žmurknutie dokáže prerušiť meranie. „Pacientovi nerobíme úplne širokú mydriázu, ale takú, aby sa pri blesku zrenička nezúžila. Pri každom vyšetrení robíme aj fotku očného pozadia,“ dodáva.

Na základe daného vyšetrenia sa lekár vie rozhodnúť, či a ako pacienta treba liečiť, odoslať na iné vyšetrenia, operáciu, alebo len sledovať jeho stav. OCT tiež umožňuje porovnávať v čase, ako sa nález vyvíja. Samotné vyšetrenie pritom trvá len 5-10 minút. „Pacient si môže hneď pozrieť aj na výsledky merania, čo sa s okom deje. Tým, že sú výsledky v grafoch, vie prípadne aj iný očný lekár porovnať merania,“ dopĺňa. Vyšetrenie na tomografe je primárne určené pre dospelých, no dá sa pomocou neho vyšetriť už zrak starších detí, ktoré dokážu pri vyšetrení spolupracovať a počas merania nepohnúť očkom.

Za rozhovor ďakujeme MUDr. Kataríne Podobovej, očnej lekárke z bratislavského Medicínskeho zariadenia Poliklinika Mlynská dolina.

(3 hlasov, priemerne: 3,30 z 5)

Loading...