Keď mi zomrel muž, aj taká obyčajná otázka „Ako sa máš?,“ dokázala ľuďom uviaznuť v krku, lebo veď ... ako asi by som sa mohla mať. Máme sa vôbec pýtať? Hodí sa to? Chce človek rozprávať o tom, že sa má strašne?
Áno, treba sa pýtať. Je to dôležité. Možno tým druhému človeku zachránite život.
Banálna otázka, fráza, ktorá často kĺže po povrchu. Kiež by však bola našim skutočným prejavom záujmu o druhého človeka, apeluje na nás Liga za duševné zdravie.
Človek sa nám môže zdôveriť s problémami, ktorými práve žije. Niekedy tak závažnými, že nám budú indikovať potrebu vyhľadať odbornú pomoc.
Stačí málo, aj 5 minút dôverného rozhovoru, ktorý môže zachrániť život.
Výzva je to celkom obyčajná: rozprávajme sa so svojimi blízkymi, pýtajme sa ich, ako sa cítia, ako sa majú. Opýtať sa a počúvať - nemusíme byť psychiatri, aby sme dokázali vytvoriť lepšiu záchrannú sieť pre ľudí, ohrozených samovraždou.
A nie je ich málo.
Päťsto ľudí. To je viac, ako ich ročne zomrie na cestách v dôsledku autonehôd, ktorým sa snažíme predchádzať.
Medzi smutnými štatistikami sú aj samovraždy maloletých detí do 14 rokov a mladistvých vo veku 15 až 19 rokov . Až 66,7 % mladistvých ukončilo svoj život pod vplyvom alkoholu alebo psychotropnej látky.
Podľa Petra Blaškovitza z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sú hlavnými motívmi pri samovraždách detí konflikty a rodinné problémy, s odstupom nasledujú školské problémy.
Ohrozenými samovraždou sú
Samovražde môže najlepšie zabrániť okolie, ktoré ohrozeného človeka najlepšie pozná (rodina, kamaráti, kolegovia, spolužiaci).
Nemusíme mať obavu, že to nezvládneme, lebo nevieme poskytnúť odbornú pomoc, či radu. Stačí iba úprimne človeka vypočuť, vyjadriť mu pochopenie, podporu.
Snažte sa nehodnotiť, neodsudzovať, nekritizovať, ani nezľahčovať problém druhého človeka. Posmeľte ho alebo povzbuďte v hľadaní odbornej pomoci.
Pomôcť môžete aj podporením Ligy za duševné zdravie, zbierka putuje na fungovanie Linky dôvery Nezábudka, napríklad