ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
ZdravieZdravie

Depresia nie je iba zlá nálada

 MUDr. Zuzana Pitoňáková   22.06.2014   3

Osobná výpoveď človeka, ktorý si svoje „depresívne“ peklo nedávno zažil a s ktorým som mala možnosť v rámci praxe Celostnej medicíny pracovať. Touto cestou sa chcem poďakovať pani L. za ochotu podeliť sa a sprostredkovať svoje pocity a prežívanie čitateľom Rodinky.

Depresia nie je iba zlá nálada, depresia je choroba. Vyskytuje sa častejšie ako sa nám na prvý pohľad zdá. Človek, ktorý ňou trpí, prechádza peklom alebo ako to výstižne povedala pani L.: „ Byť v nej je ako keď sa človek topí v bahne. Čím viac sa snaží, tým viac sa do nej ponára a má pocit, že niet  tej sily, ktorá by ho odtiaľ dokázala zachrániť.“

Depresia – výmysel  zhýčkancov?

Vždy som sa cítila byť silnou osobnosťou a nikdy by ma nenapadlo, že ja - energická a odolná žena môžem niekedy takýmto „niečím“  trpieť. Žila som v domnienke, že depresia je niečo, čo si ľudia viac-menej vymýšľajú - choroba rozčačkaných a zhýčkaných ľudí, ktorý nemajú dostatok fyzickej aktivity a pevnej vôle. Bola som presvedčená, že keď sa človek snaží, tak sa takýto stav smútku dá prekonať, napríklad práve spomínanou  aktivitou. 

Jedného dňa som však zistila, že ma „to niečo“ valcuje, že si s tým neviem dať rady, že to nikdy neskončí a že mi nikto nemôže pomôcť. A ja, ktorá som si vždy vedela so všetkým rady, som zisťovala, že potrebujem pomoc.

Moju depresiu naštartoval veľký rodinný problém

K naštartovaniu  určite viedol vonkajší spúšťač – VEĽKÝ rodinný problém. Samozrejme, aj v doterajšom živote som bola konfrontovaná s veľkými problémami, ktoré sa sem - tam v každej rodine vyskytnú, ale doteraz som sa k nim vždy vedela postaviť,  vedela ich riešiť .

No tento? Presahoval moje schopnosti mať veci pod kontrolou, presahoval moje schopnosti uveriť, že toto môže byť realita. Bola to emócia, ktorá ma prevalcovala. Problém bol nad sily môjho riešenia. Nedokázala som sa s ním vyrovnať.  A tiež sa k tomu pridalo obrovské sklamanie, hnev a bezmocnosť...

Začalo to nespavosťou.

Zrazu som nedokázala  zaspať. Jednoducho ten šťuk neprichádzal a neprichádzal. To čo mi dovtedy prišlo tak samozrejmé – večer si ľahnem, zaspím a ráno sa oddýchnutá zobudím - sa pre mňa odrazu stalo nedosiahnuteľné.

Tento stav trval týždne a týždne. Logicky sa na nespavosť  nabalila únava a s ňou nechutenstvo. 

Tak som začala brať lieky na spanie. Som človek, ktorý sa odjakživa  bráni užívaniu liekov. Preto som vnímala som  ako hendikep a  svoju prehru, keď som teraz bez lieku nedokázala zaspať. Mala som pocit vlastného zlyhania.

Zaujímavé bolo, že aj keď sa mi po liekoch darilo zaspať, ten spánok bol taký „umelý“ a necítila som sa po ňom oddýchnutá, nedokázala som z neho načerpať sily.

Bola som energeticky na nule. Môj organizmus mi dával na vedomie, že je totálne vyčerpaný. Únava, únava, únava od rána do večera. Vtedy som pochopila, čo je to byť k smrti unavený! Nevládala som nič, nerobila som nič, a ak som niečo robila, tak som to robila s vypätím všetkých síl.

Nespavosť, nechutenstvo  a chudnutie

však bol pre mňa ďaleko menší problém ako tie pocity, ktorým som sa nedokázala  brániť, ako  beznádej, bezmocnosť, neschopnosť potešiť sa čomukoľvek. Mala som optiku nastavenú  len na pesimistické veci, dobré som nedokázala vnímať a to zlé som videla všade a vo všetkom.

Nič ma nebavilo.

Nezaujímali ma veci, ktoré ma dovtedy zaujímali. Nebavili ma ľudia, ktorých som mala rada.

Chcela som ako myš zaliezť do diery a tento hnusný stav nejako prespať, ale spať sa nedalo... A v tých najhorších chvíľach som mala pocit, že je ďaleko lepšie nebyť, ako pokračovať v takejto existencii. 

Zo začiatku som si neuvedomovala, že ten stav potrebuje odborníkov. Myslela som si, že to prekonám vôľou, o čom ma presviedčalo aj moje okolie, od ktorého som často počula: „musíš myslieť pozitívne, vzmuž sa, neopúšťaj sa,  snaž sa, buď aktívna...“   Nielen, že to nepomáhalo, ale ma to ešte viac tlačilo do depresie. Umocňovalo to vo mne pocit vlastnej neschopnosti, vlastného zlyhania. Pocit, že sa hanbíte, že sa neviete prekonať v tej apatii, že sa hanbíte, že nedokážete potešiť svojich blízkych a ste im na ťarchu, že sa neviete prekonať myslieť pozitívne. Bola som zo seba strašne nešťastná.

Žila som asi  štyri mesiace v domnienke, že je to celé zapríčinené len nespavosťou a o depresii som ani len neuvažovala, aj keď si spätne uvedomujem, že už v tom čase som mala rozvinuté takmer všetky tabuľkové príznaky depresie. Postupne mi však  dochádzalo, že tento stav nie je v mojich silách zvládnuť a že potrebujem pomoc z vonku. Bola som v stave, kedy by som išla kamkoľvek, k lekárovi, k homeopatovi, k liečiteľovi, dokonca aj k psychiatrovi, ak by mi to malo pomôcť...  

Potrebujem pomoc

Takže nabrala som odvahu a šla k psychiatrovi.  Dal mi antidepresíva  z vlastných zásob, aby ma „ušetril“ verejnému vyberania liekov pri okienku lekárne, čím by sa medzi ľudí ľahko dostalo, že som psychiatrický pacient. A tým ma utvrdil v tom, že je to vlastne hendikep, za ktorý je do určitej miery pochopiteľné sa hanbiť. Psychiater mi dal potrebné  lieky, no nemal  čas sa zaoberať  mojou situáciou hlbšie. A toto bolo pre mňa v danom období nemenej dôležité. 

V takomto stave som mala silnú túžbu mať pri sebe niekoho, kto ma dokáže vypočuť, kto ma vie pochopiť, kto mi pomôže  vyznať sa v samej sebe, a tým pádom mi pomôže vyrovnať sa so stavom a vyrovnať sa s problémom, ktorý bol hlavným spúšťačom depresie. Okrem liekov, ktoré som bezpodmienečne potrebovala,  potrebovala som  aj človeka, ktorý ma vie pochopiť .  Som hlboko presvedčená, že nebyť jedného aj druhého, nevedela by som sa z toho dostať.

Potrebovala som nájsť niekoho nezainteresovaného, komu môžem o všetkých svojich problémoch povedať, ktorý bude mať na mňa čas, s ktorým môžem svoje problémy bez obáv skomunikovať, a ktorý mi pomôže robiť problém riešiteľným. A tým pre mňa nebola  v tej chvíli kamarátka, ani rodinný príslušník, ale profesionál.

Depresia a my

Viem, že je to beh na dlhé trate a tak ako epizódy depresie u mňa prehrmeli, môžu sa ešte objaviť. Ale už viem, že na konci je svetlo, že to nie je beznádejné, že pomoc existuje, že potom bude zas dobre. 

Vidím  v našej spoločnosti  stále panovať  značné predsudky voči ochoreniam duše a ísť pre pomoc k odborníkovi v tejto oblasti zdravotných problémov, vnímame ako svoje zlyhanie.  Rovnako to bolo aj so mnou. Sama som však dospela k názoru, že je dobré sa o tom rozprávať s ľuďmi  a nehanbiť sa.  Ak vám, ktorí máte v rodine alebo osobne  podobné problémy, tento článok pomôže nájsť  odvahu otvoriť nové obzory, prípadne vyhľadať pomoc, splnil účel. 

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.4 z 5. Celkom 34 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku
ada napísané 24.06.2014 18:27

Mne psychiater po prvom stretnuti naordinoval odbery krvi na hormony stitnej zlazy, mononukleozu a boreliozu.

Lesana napísané 21.06.2014 20:46

Aj u mňa depresia prebiehala rovnakým spôsobom, takisto mi trvalo asi 6 mesiacov, kým som zistila, že to sama nezvládnem a zašla som k psychiatrovi. Antidepresíva mi doslova zachránili život, v tom čase som už mala samovražedné myšlienky.Ibaže nepodarilo sa mi zistiť príčinu depresie, bolo to zdanlivo bez príčiny pretože v tom čase sa mi veľmi darilo, študovala som na vysnenej univerzite v zahraničí a mala som pred sebou skvelú budúcnosť. Môj psychiater sa však vôbec neunúval zistiť zdravotné príčiny môjho stavu - orgánové ochorenie, o ktorom som nemohla vedieť, pretože nebolí - nedostatočná činnosť štítnej žľazy.

 

Nakoniec som nepretržite brala antidepresíva tri roky, akonáhle som ich vysadila, depresia a nespavosť sa okamžite vrátili.

Až počas pobytu v zahraničí mi zistili nedostatočnú činnosť štítnej žľazy a chvíľu trvalo, kým liečba začala zaberať, medzitým som prišla o skvelú prácu, kvôli ktorej som sa do zahraničia dostala, preto som sa musela vrátiť na Slovensko a takú skvelú prácu už nikdy nezískam.

 

Takže hanba nášmu zdravotníctvu. Ja som chodila na psychiatriu aj na preventívne prehliadky a nikto mi nechcel nič zistiť. A poruchy štítnej žľazy sú na Slovensku časté. Stačí urobiť rozbor krvi na hormóny štítnej žľazy aje to zistené.

 

Zbytočná depresia mi doslova vzdala najkrajšie roky života ( 24 až 28 rokov).

Hanbite sa lekári!!!

Lolo napísané 08.12.2018 14:38

Zdravím, neviem či toto nemám aj ja smile ale neviem práveže z čoho mi to spustilo... v posledných mesiacov je mi strašne zle, velmi velké nervy na všetko proste vstanem a mám nervy napríklad na stenu že wtf čo tam vobec robí tá stena, idem von a mám nervy na trávu na zemi, že čo? načo to tam je tá tráva a mám zo všetkého nervy, každého ským som bol zadobre som poslal do píííp nech ma neotravuje uplne slizký had, proste v presnom slova zmysle hnusný k všetkému a všetkým. Umyslie vkuse nad sebavraždou že už som tak dole že radšej netrpiet, ale potom si uvedomím že dá sa to, isto toto už niekto mal a dal to...niekedy mám že hodinu mi je dobre tak som rád ale po hodine zas to isté, len otázka je prečo?.. som mladý chalan 21r a nechápem čo to má znamenať či to je normálne, vždy som bol ten ktorý pomôže ostatným sa vyšplhat zdna tkz (motivátor) ked niekto toto prežíva alebo prežil a dostal sa ztoho prosím odpíšte

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Dýchanie pri pôrode
20.01.2019   0
Existuje množstvo predpôrodných kurzov, ktoré sa venujú špeciálne nácviku dýchania. Dýchacie techniky sa pomáhajú rodičke uvoľniť, menia vnímanie bolesti, zmierňujú stres.
V tehotenstve som sa poriadne zaguľatila
15.01.2019   1
Mám pocit, že priberať som začala v momente, keď som dostala tehotenskú knižku.
Dve deti po sebe, na aké príspevky a dávky mám nárok?
13.01.2019   17
Na aké dávky mám nárok, keď sa mi narodí druhé dieťa? Aké dávky môžem poberať súčasne, keď mám dve malé deti do 3 rokov? Môžem poberať materské aj rodičovský príspevok? Môžem poberať dva rodičovské príspevky?
babetko
Zaspíš posledná, vstávaš prvá. A tatinko? Ten je unavený z práce.
18.01.2019   3
Pri pôrode ideš zomrieť, nervy máš v koncoch, ocitáš sa v pekle. Chrbát ťa ešte roky bolí.
Prečo obliecť deti do merina, kvalitnej bavlny či kašmíru? Vyskúšajte materiály ideálne práve v zime
16.01.2019   0
Hľadáte pre deti zaujímavý a netradičný materiál, alebo riešite problém s citlivou pokožkou a alergiami?
„Trinedžeri.“ Trojroční, ktorí sa správajú ako tínedžeri.
15.01.2019   0
V mihu sekundy sa dokáže zmeniť zo sladkého, nežného stvorenia na impulzívne, tvrdohlavé, neskrotné a naoko veľké.
detské choroby
Potraviny, ktoré pomáhajú zaspať
18.01.2019   0
Myslím, že sa nemusíme baviť len o deťoch. Aj my niekedy riešime problémy so spánkom. A ak môže byť " liek" ešte aj chutný, prečo nie?
Prečo zelený čaj
17.01.2019   0
Vedci nachádzajú stále nové benefity. Mnohí ľudia mu dávajú prednosť pred čiernym , ovocným čajom, alebo kávou.
Piata choroba
16.01.2019   2
Tento trochu tajomný názov označuje jedno z vírusových ochorení, ktoré je sprevádzané vyrážkou. Rodičia ako prvé zaregistrujú typickú vyrážku na tvári (akoby motýlik), no dieťa je najviac infekčné ešte pred jej objavením sa.
zvery
Prečo psy jedia a jedia....a stále sú hladní
10.01.2019   2
Hovorí sa, že psy zjedia úplne hocičo a véééľa, hocikoľko pred nich postavíte. Či sú hladní alebo nie. Prečo je to tak? Ako si poradiť so psím hladom? Čo znamená náhla zmena psieho apetítu?
Nielen lego. Naše psy si pochutia na všeličom.
29.12.2018   0
Obľúbená pesnička o Bobim, ktorý svojmu majiteľovi pojedol kocky lega, je v mnohých domácnostiach so štvornohým miláčikom realitou.
Zvieratko pre dieťa
22.12.2018   4
„Mamííí, kúpme si škrečka!“ Poznáte túto vetu? Pre dieťa môže také aj celkom maličké zvieratko znamenať omnoho viac ako celá hŕba hračiek a starostlivosťou oň sa môže veľa naučiť.