ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
ZdravieZdravie

Depresia nie je iba zlá nálada

 MUDr. Zuzana Pitoňáková   22.06.2014   3

Osobná výpoveď človeka, ktorý si svoje „depresívne“ peklo nedávno zažil a s ktorým som mala možnosť v rámci praxe Celostnej medicíny pracovať. Touto cestou sa chcem poďakovať pani L. za ochotu podeliť sa a sprostredkovať svoje pocity a prežívanie čitateľom Rodinky.

Depresia nie je iba zlá nálada, depresia je choroba. Vyskytuje sa častejšie ako sa nám na prvý pohľad zdá. Človek, ktorý ňou trpí, prechádza peklom alebo ako to výstižne povedala pani L.: „ Byť v nej je ako keď sa človek topí v bahne. Čím viac sa snaží, tým viac sa do nej ponára a má pocit, že niet  tej sily, ktorá by ho odtiaľ dokázala zachrániť.“

Depresia – výmysel  zhýčkancov?

Vždy som sa cítila byť silnou osobnosťou a nikdy by ma nenapadlo, že ja - energická a odolná žena môžem niekedy takýmto „niečím“  trpieť. Žila som v domnienke, že depresia je niečo, čo si ľudia viac-menej vymýšľajú - choroba rozčačkaných a zhýčkaných ľudí, ktorý nemajú dostatok fyzickej aktivity a pevnej vôle. Bola som presvedčená, že keď sa človek snaží, tak sa takýto stav smútku dá prekonať, napríklad práve spomínanou  aktivitou. 

Jedného dňa som však zistila, že ma „to niečo“ valcuje, že si s tým neviem dať rady, že to nikdy neskončí a že mi nikto nemôže pomôcť. A ja, ktorá som si vždy vedela so všetkým rady, som zisťovala, že potrebujem pomoc.

Moju depresiu naštartoval veľký rodinný problém

K naštartovaniu  určite viedol vonkajší spúšťač – VEĽKÝ rodinný problém. Samozrejme, aj v doterajšom živote som bola konfrontovaná s veľkými problémami, ktoré sa sem - tam v každej rodine vyskytnú, ale doteraz som sa k nim vždy vedela postaviť,  vedela ich riešiť .

No tento? Presahoval moje schopnosti mať veci pod kontrolou, presahoval moje schopnosti uveriť, že toto môže byť realita. Bola to emócia, ktorá ma prevalcovala. Problém bol nad sily môjho riešenia. Nedokázala som sa s ním vyrovnať.  A tiež sa k tomu pridalo obrovské sklamanie, hnev a bezmocnosť...

Začalo to nespavosťou.

Zrazu som nedokázala  zaspať. Jednoducho ten šťuk neprichádzal a neprichádzal. To čo mi dovtedy prišlo tak samozrejmé – večer si ľahnem, zaspím a ráno sa oddýchnutá zobudím - sa pre mňa odrazu stalo nedosiahnuteľné.

Tento stav trval týždne a týždne. Logicky sa na nespavosť  nabalila únava a s ňou nechutenstvo. 

Tak som začala brať lieky na spanie. Som človek, ktorý sa odjakživa  bráni užívaniu liekov. Preto som vnímala som  ako hendikep a  svoju prehru, keď som teraz bez lieku nedokázala zaspať. Mala som pocit vlastného zlyhania.

Zaujímavé bolo, že aj keď sa mi po liekoch darilo zaspať, ten spánok bol taký „umelý“ a necítila som sa po ňom oddýchnutá, nedokázala som z neho načerpať sily.

Bola som energeticky na nule. Môj organizmus mi dával na vedomie, že je totálne vyčerpaný. Únava, únava, únava od rána do večera. Vtedy som pochopila, čo je to byť k smrti unavený! Nevládala som nič, nerobila som nič, a ak som niečo robila, tak som to robila s vypätím všetkých síl.

Nespavosť, nechutenstvo  a chudnutie

však bol pre mňa ďaleko menší problém ako tie pocity, ktorým som sa nedokázala  brániť, ako  beznádej, bezmocnosť, neschopnosť potešiť sa čomukoľvek. Mala som optiku nastavenú  len na pesimistické veci, dobré som nedokázala vnímať a to zlé som videla všade a vo všetkom.

Nič ma nebavilo.

Nezaujímali ma veci, ktoré ma dovtedy zaujímali. Nebavili ma ľudia, ktorých som mala rada.

Chcela som ako myš zaliezť do diery a tento hnusný stav nejako prespať, ale spať sa nedalo... A v tých najhorších chvíľach som mala pocit, že je ďaleko lepšie nebyť, ako pokračovať v takejto existencii. 

Zo začiatku som si neuvedomovala, že ten stav potrebuje odborníkov. Myslela som si, že to prekonám vôľou, o čom ma presviedčalo aj moje okolie, od ktorého som často počula: „musíš myslieť pozitívne, vzmuž sa, neopúšťaj sa,  snaž sa, buď aktívna...“   Nielen, že to nepomáhalo, ale ma to ešte viac tlačilo do depresie. Umocňovalo to vo mne pocit vlastnej neschopnosti, vlastného zlyhania. Pocit, že sa hanbíte, že sa neviete prekonať v tej apatii, že sa hanbíte, že nedokážete potešiť svojich blízkych a ste im na ťarchu, že sa neviete prekonať myslieť pozitívne. Bola som zo seba strašne nešťastná.

Žila som asi  štyri mesiace v domnienke, že je to celé zapríčinené len nespavosťou a o depresii som ani len neuvažovala, aj keď si spätne uvedomujem, že už v tom čase som mala rozvinuté takmer všetky tabuľkové príznaky depresie. Postupne mi však  dochádzalo, že tento stav nie je v mojich silách zvládnuť a že potrebujem pomoc z vonku. Bola som v stave, kedy by som išla kamkoľvek, k lekárovi, k homeopatovi, k liečiteľovi, dokonca aj k psychiatrovi, ak by mi to malo pomôcť...  

Potrebujem pomoc

Takže nabrala som odvahu a šla k psychiatrovi.  Dal mi antidepresíva  z vlastných zásob, aby ma „ušetril“ verejnému vyberania liekov pri okienku lekárne, čím by sa medzi ľudí ľahko dostalo, že som psychiatrický pacient. A tým ma utvrdil v tom, že je to vlastne hendikep, za ktorý je do určitej miery pochopiteľné sa hanbiť. Psychiater mi dal potrebné  lieky, no nemal  čas sa zaoberať  mojou situáciou hlbšie. A toto bolo pre mňa v danom období nemenej dôležité. 

V takomto stave som mala silnú túžbu mať pri sebe niekoho, kto ma dokáže vypočuť, kto ma vie pochopiť, kto mi pomôže  vyznať sa v samej sebe, a tým pádom mi pomôže vyrovnať sa so stavom a vyrovnať sa s problémom, ktorý bol hlavným spúšťačom depresie. Okrem liekov, ktoré som bezpodmienečne potrebovala,  potrebovala som  aj človeka, ktorý ma vie pochopiť .  Som hlboko presvedčená, že nebyť jedného aj druhého, nevedela by som sa z toho dostať.

Potrebovala som nájsť niekoho nezainteresovaného, komu môžem o všetkých svojich problémoch povedať, ktorý bude mať na mňa čas, s ktorým môžem svoje problémy bez obáv skomunikovať, a ktorý mi pomôže robiť problém riešiteľným. A tým pre mňa nebola  v tej chvíli kamarátka, ani rodinný príslušník, ale profesionál.

Depresia a my

Viem, že je to beh na dlhé trate a tak ako epizódy depresie u mňa prehrmeli, môžu sa ešte objaviť. Ale už viem, že na konci je svetlo, že to nie je beznádejné, že pomoc existuje, že potom bude zas dobre. 

Vidím  v našej spoločnosti  stále panovať  značné predsudky voči ochoreniam duše a ísť pre pomoc k odborníkovi v tejto oblasti zdravotných problémov, vnímame ako svoje zlyhanie.  Rovnako to bolo aj so mnou. Sama som však dospela k názoru, že je dobré sa o tom rozprávať s ľuďmi  a nehanbiť sa.  Ak vám, ktorí máte v rodine alebo osobne  podobné problémy, tento článok pomôže nájsť  odvahu otvoriť nové obzory, prípadne vyhľadať pomoc, splnil účel. 

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.4 z 5. Celkom 34 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku
ada napísané 24.06.2014 18:27

Mne psychiater po prvom stretnuti naordinoval odbery krvi na hormony stitnej zlazy, mononukleozu a boreliozu.

Lesana napísané 21.06.2014 20:46

Aj u mňa depresia prebiehala rovnakým spôsobom, takisto mi trvalo asi 6 mesiacov, kým som zistila, že to sama nezvládnem a zašla som k psychiatrovi. Antidepresíva mi doslova zachránili život, v tom čase som už mala samovražedné myšlienky.Ibaže nepodarilo sa mi zistiť príčinu depresie, bolo to zdanlivo bez príčiny pretože v tom čase sa mi veľmi darilo, študovala som na vysnenej univerzite v zahraničí a mala som pred sebou skvelú budúcnosť. Môj psychiater sa však vôbec neunúval zistiť zdravotné príčiny môjho stavu - orgánové ochorenie, o ktorom som nemohla vedieť, pretože nebolí - nedostatočná činnosť štítnej žľazy.

 

Nakoniec som nepretržite brala antidepresíva tri roky, akonáhle som ich vysadila, depresia a nespavosť sa okamžite vrátili.

Až počas pobytu v zahraničí mi zistili nedostatočnú činnosť štítnej žľazy a chvíľu trvalo, kým liečba začala zaberať, medzitým som prišla o skvelú prácu, kvôli ktorej som sa do zahraničia dostala, preto som sa musela vrátiť na Slovensko a takú skvelú prácu už nikdy nezískam.

 

Takže hanba nášmu zdravotníctvu. Ja som chodila na psychiatriu aj na preventívne prehliadky a nikto mi nechcel nič zistiť. A poruchy štítnej žľazy sú na Slovensku časté. Stačí urobiť rozbor krvi na hormóny štítnej žľazy aje to zistené.

 

Zbytočná depresia mi doslova vzdala najkrajšie roky života ( 24 až 28 rokov).

Hanbite sa lekári!!!

Lolo napísané 08.12.2018 14:38

Zdravím, neviem či toto nemám aj ja smile ale neviem práveže z čoho mi to spustilo... v posledných mesiacov je mi strašne zle, velmi velké nervy na všetko proste vstanem a mám nervy napríklad na stenu že wtf čo tam vobec robí tá stena, idem von a mám nervy na trávu na zemi, že čo? načo to tam je tá tráva a mám zo všetkého nervy, každého ským som bol zadobre som poslal do píííp nech ma neotravuje uplne slizký had, proste v presnom slova zmysle hnusný k všetkému a všetkým. Umyslie vkuse nad sebavraždou že už som tak dole že radšej netrpiet, ale potom si uvedomím že dá sa to, isto toto už niekto mal a dal to...niekedy mám že hodinu mi je dobre tak som rád ale po hodine zas to isté, len otázka je prečo?.. som mladý chalan 21r a nechápem čo to má znamenať či to je normálne, vždy som bol ten ktorý pomôže ostatným sa vyšplhat zdna tkz (motivátor) ked niekto toto prežíva alebo prežil a dostal sa ztoho prosím odpíšte

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Skoncujte s klišé dokonalej matky, ktorá musí byť nutne naplnená šťastím
18.03.2019   6
Depresia post-partum sa týka mnohých mamičiek a predovšetkým prvorodičiek. Takáto depresia sa dá rozdeliť do viacerých kategórií:
Galanta má modernú pôrodnicu, na novorodeneckom je to slabšie
15.03.2019   0
Na pôrodnej sále boli naozaj super sestričky, všetky veľmi milé a ochotné. Na novorodeneckom sa však našlo aj zopár nepríjemných. Najviac mi asi prekážalo, keď mi jedna prišla o pol piatej ráno vysvetľovať, ako mám správne dojčiť. Lekár bol tiež v pohode, až na jeden incident. Keď som mala veľmi silné kontrakcie, išiel mi prepichnúť plodovú vodu. Povedal mi, aby som si sadla na kozu, ale v tej chvíli som dostala kontrakciu a musela som si čupnúť.
Vďaka doktorke v Banskej Bystrici mám na pôrod krásne spomienky
13.03.2019   0
Pôrod pre mňa zostal krásnou spomienkou. Všetko bolo skvelé, a to aj vďaka mladej doktorke, mladšej než ja. Tá im umožnila, aby bol synček Samko hneď po narodení pri mne. Hneď ako sa narodil, ešte neumytý a s pupočnou šnúrou, išiel ku mne na brucho.
babetko
Ako som zistila, že moje deti pozerajú priveľa rozprávok
18.03.2019   3
Odborníci to hovoria jasne. Deti do troch rokov by NEMALI pozerať telku. Ani videjká na mobile, ani na tablete. Lebo rozprávky a detské programy ničia už v zárodku ich pozornosť, komunikačné schopnosti, zabíjajú predstavivosť, zvyšujú nervozitu, agresivitu... Zabudla som na niečo? Proste do troch rokov by ich hlavným zabávačom mali byť rodičia.
Zo zdravých potravín môže dieťa takmer všetko
14.03.2019   0
„Ak zapneme filter s kľúčovými frázami „máme radi“, „pre deti“ a „zdravé“, tak z potravín môžeme deťom ponúknuť paradajky, uhorku, olivy, červenú cibuľu, cviklu, mrkvu, cuketu, karfiol, brokolicu, kvaku, batáty, zeler, strukoviny, ale aj obilniny ako bulgur, krúpy, pšeno, amarant, ryžu, vločky, vajíčka, sardinky, tuniaka, pstruha, treščiu pečeň, teľacie a morčacie mäso, mlieko, maslo, panenské oleje, kakao, škoricu, čokoládu či mandle. Z ovocia úplne všetko. Najmä drobné ovocie, ale pokojne aj exotické.“
Obilniny - zdravé recepty pre malých i veľkých
13.03.2019   0
Obilniny patria k základným a najdôležitejším potravinám ľudí. Bežne používaná biela múka a výrobky z nej a tiež biela ryža sú bohužiaľ bezcennými zdrojmi “mŕtvych” kalórií.
detské choroby
Hnačka
12.03.2019   9
Hnačka je časté vylučovanie abnormálne riedkej alebo vodnatej stolice. Kým u dojčiat ide o závažný stav, u starších detí zvyčajne nebýva dôvodom na znepokojenie.
Akútna bronchitída – Akútny zápal priedušiek
08.03.2019   2
Vyskytuje sa v každom období detského veku. Maximum prípadov je v jesenných a zimných mesiacoch. Začína sa "nádchou."
4 vitamínové bomby na posilnenie imunity
05.03.2019   1
Načo bežať k lekárovi. Liečme sa. Tradičné, rokmi overené recepty.
zvery
Preč s alergiou alebo zvieratá v domácnosti
05.03.2019   0
Deťom, ktoré boli alergické na mačky a psy lekári odporúčali chovať škrečkov alebo iných hlodavcov.
Fretka nie je zvieratko pre každého
26.02.2019   2
Len máloktoré dieťa vie, že na konci vodítka, to malé, chlpaté a veselé zvieratko, je fretka. Väčšinou si aj od mnohých dospelých vypočujem, že venčím potkana, vydru, malého psa, krtka, mačku alebo iné zvieratko.
Aj malé zvieratko potrebuje starostlivosť
15.02.2019   0
Medzi malé domáce zvieratká zaraďujeme všetky menšie od psa či mačky. Najznámejší domáci mini miláčikovia sú králiky, škrečky, morčatá, či laboratórne myši. Pre svoj spokojný a šťastný život však aj oni potrebujú pravidelnú starostlivosť.