Cukrovka je zlá choroba s dobrými správami

O tom, že cukrovka je zlá správa, ktorú nikto nečaká. Ale aj o nových senzorových technológiách, ktoré nám pomáhajú  hrať s touto chorobou vyrovnanú hru.

V rozhovore s  Doc. MUDr. Vierou Doničovou, Predsedníčkou Slovenskej Diabetologickej Spoločnosti.

Apropó cukrovka. Úvodom.

Naše telo je fenomenálna fabrika. Dokážeme behať, skákať, prekonávať sa fyzicky, a pracovať aj hlavou. Aby sme mali na to energiu, súčasťou nášho tela je vlastná elektráreň. Nefunguje na slnko, ako fotovoltika, funguje na cukor. Výrobný proces sa volá metabolizmus. Keď je všetko v poriadku, klape ako hodinky. My sa každé ráno zobudíme, a vybehneme do nového dňa. Máme energiu.

Základným palivom našej elektrárne je cukor. Glukóza. Do tela “vhodíte” jedlo, trávením sa cukor dostane do krvi, a z krvi sa musí porozdávať  do všetkých buniek, ktoré na neho čakajú (do svalov, nervov,…). Pri tom ako skáčete, plávate, sedíte nad účtovníctvom, alebo čítate tento článok, vaše bunky spaľujú získaný cukor z krvi. Vďaka tomu môžete robiť to, čo práve robíte (to, že každá aktivita má iné nároky na energiu, je jasné:) .

Čo sa stane, keď do tela práve “ nevhadzujeme” jedlo?
V tele máme zásoby glukózy v pečeni, svaloch, obličkách. Glukóza z predchádzajúceho jedla, ktorá sa nespotrebovala, sa ukladňuje do zásoby  v pečeni  v podobe glykogénu a pečeň ju postupne uvoľňuje do krvi. 
 
Aby toto celé fungovalo, má to jednu základnú podmienku. Ňou je dostatok hormónu INZULÍN.
Lebo len inzulín má kľúčik, ktorý otvára dvere každej bunky pre vstup glukózy. Ak kľúčik nie je, glukóza zostáva zaseknutá v cievach a hromadí sa tam, a jej hladina v krvi sa s každým jedlom zvyšuje.
Dokonalý logistický proces našej fabriky na energiu prestáva fungovať.

Zlé je to na oboch stranách zamknutých dverí.

Bunky sú vyhladované, nedostávajú glukózu a musia v zvýšenej miere ako zdroj energie využívať tuky alebo bielkoviny. Súčasne  zvyšujúce sa hladiny glukózy poškodzujú výstelku ciev, ale aj tkanivá, čo je  jednou z hlavných príčin komplikácií, ktoré so sebou diabetes prináša.
 
Diabetes mellitus je chronické ochorenie, pri ktorom má telo problém s inzulínom. Buď sa prestane inzulín v našom pankrease vytvárať,  alebo sa ho netvorí dostatok, alebo ho organizmus nedokáže správne využiť.

Ako  vážny môže byť problém s neodhaleným diabetes?

„Neskoro diagnostikovaná cukrovka 1.typu je život ohrozujúci problém. Ak  vznikne ketoacidóza, závažného stupňa, stav už nevieme  žiadnou liečbou zvrátiť. Metabolizmus sa rozvráti, a už ho neposkladáte.
A nemusí ísť ani o rozvrat vnútorného prostredia ketoacidózou, dá sa zomrieť aj na následky hypoglykémie. Aj keď najčastejsie hypoglykémia môže viesť k tzv. malignej smrtiacej  arytmii,“ upozorňuje MUDr. Viera Doničová

„Nedávno sme riešili prípad 8 ročného chlapeca. Chodil na hokej, športoval, mal nejaké pisomky na konci školského roka.  Rodičia si uvedomovali že áno, viacej pil, bol unavený, ale mysleli si, že je to  z toho výkonu,  aktuálnej únavy.
Pred časom ku mne do ambulancie prišla 18 ročná pacientka. Študovala, popri tom robila, prišla na ambulanciu v ketoacidóze. Sedela a dychčala, acetonový pach ste cítili v celej miestnosti. Z mojej polikliniky do nemocnice je len 500 m , ale nebola som si istá, že to tam udýcha. Príznaky treba brať vždy vážne. “  vyzýva Mudr. Doničová

Aké sú príznaky, čo si treba všímať?

„Zvýšené močenie, smäd, únava, spavosť, možné kandidózne, mykotické infekcie kože, medzi prstami, aj v gynekologických oblastiach, chudnutie. Rodičia často nevedia, nenapadne ich, že by sa mohlo jednať o diabetes a nenavštívia lekára.  Jedno vyšetrenie glykémie vás nestojí veľa. Orientačné chemické vyšetrenie moču, v ktorom zistíte zvýšené hodnoty cukru, viete spraviť aj doma. V lekárňach predávajú diagnostické prúžky na moč.“

Ako tému cukrovky vnímajú rodičia?

„Myslia si, že nás sa to netýka. Môže ju však dostať každý.
Výskyt detskeho diabetu stúpa a mení sa jeho sezónnosť. Pred nejakými 10 a viac rokmi cukrovka 1. typu v detskom veku vznikala sezónne. Naviazaná na jeseň a na jar. Tá sezónnosť vymizla, a okrem toho sa posunula do mladších vekových skupín. 3-5 rokov. Nevie sa prečo. Dáva sa to do súvislosti s nejakými vírusmi v tehotenstve matky. Matka niečo prekoná v gravidite, a  dieťa dostane cukrovku až vo veku 5-7-8 rokov, takže neprejaví sa to hneď.
U diabetu 1. typu je to autoimunitný proces, daný aj predispozíciou v rodine.  
U diabetu 2. typu  je na vine najmä zlá strava, málo pohybu. Tu existuje veľmi účinná prevencia. Je ňou pohyb aspon 1,5 hodiny denne. „ zo skúsenosti v ambulancii i výskume hodnotí MUDr. Doničová .

 

Jeden z typov cukrovky vzniká ako dôsledok obezity. Čo sa v tele obézneho človeka deje inak?

„Každá bunka potrebuje inzulín. Tukové tkanivo vyrába hormóny a látky, ktoré znižujú účinok inzulínu a zvyšujú jeho potrebu.   Preto čím sme obéznejší, tým viac inzulínu potrebujeme. Telo sa síce snaží vyrábať ho viac, ale nemusí na to kapacitne stačiť. Langenhanserove ostrovčeky v pankrease nestíhajú vytvárať toľko inzulínu, čo pre celé veľké obézne telo treba.  Naša  fabrika na inzulín nebola takto naprogramovaná na zvýšenú potrebu tvorby inzulínu pri obezite. 

Vo veľkom objeme tukového tkaniva prebieha chronický zápal na molekulárnej úrovni. Ten postihuje endotel ciev (vnútornú výstelku) a to vedie k ateroskleróze, kornateniu tepien, atď… Tento proces prebieha s diabetes omnoho rýchlejšie ako u ľudí bez diabetu.
Je to rovnaké napríklad ako u pľúc. Pľúca sú veľkostne prispôsobené tomu, aká je výška človeka, preto sa podľa výšky stanovuje, aký bude objem pľúc. Kto je vysoký, bude mať väčšiu litráž, a kto je nízky, bude mať aj priemer dýchacích ciest užší“.

Sú rodičia, ktorí majú nulovú toleranciu. Dieťa nedostane vôbec žiadne sladkosti. Je to dobré riešenie prevencie?

„Keby som to zvládala, tak aj áno.“ odpovedá s úsmevom MUDr. Doničová.  „Ale ťažko sa to robí, že nedáte deťom ani zmrzlinu. Možno tak, ako sme rástli my. Že bol koláč v nedeľu, na sviatok, na meniny. A radšej by som  ten koláč urobila doma  s tretinovým množstvom cukru, menej krémov, viac ovocia.

Ak cukor, tak ovocie. Ideálne domáce. Nech má červíka. Ja si ho vyrežem. Išiel tam preto, lebo práve to ovocie je  dobré. Toto jabĺčko bude dobré aj pre mňa.  Tá krásna dovezená broskyňa v supermarkete je síce obrovská  ale bola 8x postrekovaná, a potom ešte ošetrená proti plesniam pri skladovaní a predaji.

Čo by som deťom nedávala vôbec, to sú keksy. Keksy sú najnezdravšie, lebo obsahujú najnezdravšie tuky. Ak takéto potraviny konzumujeme dlhodobo a často, vytvárajú inzulínovú rezistenciu.

Veľa sa v poslednom čase píše o senzorovej technológii, ktorá je pre ľudí s diagnózou cukrovka (diabetes melitus) veľmi dobrou správou. O čo v nej ide?

„Senzorová technológia je záchranná sieť,  ktorá pomáha predchádzať hypoglykémiám. Jej použitie je mimoriadne pohodlné a mnoho pacientov si už na ňu zvyklo.

Donedávna si si ju naši pacienti museli kupovať v zahraničí.  Prvýkrát je na Slovensku oficiálne schválená, dostupná. Konečne. Je to systém FreeStyle® Libre od spoločnosti Abbott.  Môže ju použiť naozaj každý. Je to najpohodlnejší, najľahšie používatelný systém.  V západných krajinách vrátane Nemecka, Švédska používa 60-70% pacientov zo všetkých senzorových technológií práve tento.“

Preplácajú ju aj zdravotné poisťovne?

„Časť pacientov ju má hradenú zo zdravotného poistenia, predovšetkým deti od 4 do 19 rokov a pre pacientky v gravidite. Poisťovňa hradí čítačku raz za 4 roky a určitý počet senzorov. U dospelých pacientov je počet senzorov nižší. Ale je dostupná aj na priamu platbu. „

 

V čom je  jeho hlavná výhoda? Prečo ju pacienti majú radi?

„Používa sa tak široko, lebo sa veľmi ľahko obsluhuje, nevyžaduje kalibráciu.
Kalibrácia je proces, kedy musíte jednu glykémiu odmerať glukometrom, aby sa systém nastavil, a od tej hodnoty sa odrazí. A toto práve nie je potrebné.
Stačí si rovno dať senzor, a on 14 dní meria bez toho, aby ste si jediný krát museli merať glykémiu pichnutím z prsta. Po 14. dňoch sa senzor vymieňa za nový.“ 

Ako sa technologia “ nainštaluje” na telo pacienta. Zvládne to pacient sám ?

„Inštaluje sa veľmi ľahko. V balení nájdete 2 súčasti, z ktorých jedna je aplikátor a druhá samotný senzor. Senzor, ktorý si má zaviesť pacient do podkožia  je sám o sebe mäkký, má len 0,4 mm hrúbku, a 0,5 cm dĺžku. Aby sa pod tú kožu ľahko a skoro bezbolestne dostal,  aplikuje sa pomocou aplikátora. Aplikačná súprava obsahuje tenkú ihličku, v ktorej je senzor skrytý. Touto ihličkou sa senzor nastrelí.

Aplikátor priložíme na telo, zatlačíte ku koži, samo to cvakne – zavedie senzor, a aplikátor s ihlou vyhodíme.  Prakticky to takmer necítite. Už je to zavedené, a na ruke vám zostane biele koliesko ako dvojeurovka.“

Na aké miesta na tele sa dá senzor nastreliť?

„Ideálne miesto je zadná strana ramena,  aby nám to nestrhol pás v aute, nezavadila sa kabelka.. Pacienti si to dávajú aj na stehno, hrudník …ako im to vyhovuje.“

Ako posiela senzor z nášho tela informácie o stave glykémie?  

„Vyberiete si  buď aplikáciu v mobile  (iphone 7 a viac, alebo Samsung 5 a viac)
alebo čítačku (veľkosť ako pol mobilu) . Len ju zapnete a priložíte ku koliečku, ona zapípa. Viete, že komunikujú.  Biele koliečko dokáže udržať dáta celých 8 hodín. Ak max. každých 8 hodín priložíte čítačku (alebo mobil s appkou), máte k dispozícii každý deň komplexné 24 hodinové meranie stavu vašej glykémie.“

„Keďže si takto sami sledujete vývoj vašej glykémie, viete omnoho lepšie prispôsobiť svoju stravu, životný štýl, šport a viete predchádzať jej nebezpečným výkyvom.  V Británii robili štúdiu na 4000 pacientoch,  a záver bol, že v sledovanej skupine  klesol výskyt hypoglykémie o 30% “

Senzorové technológie a deti. Funguje to?

„Tento systém je velmi pohodlný a využívaný aj u detí.
Pre rodičov je užitočná aplikaciu – Libre view, link up,  kde môže  rodič sledovať na diaľku glykémiu svojho dieťaťa.
Cukrovka u detí je úplne iná, ako u dospelých. U malých detí potrebujete upravovať dávky inzulínu aj každý druhý týždeň. Keď rastie, v puberte, keď pracujú hormóny, deje sa veľmi veľa zmien.  Dieťa je vytrápené cukrovkou, merajú potraviny na gramy, na váhach, … keď má dieťa senzor,  je to omnoho jednoduchšie.“

Zdá sa, že je to pre pre cukrovkárov úplne prevratné ….

„Je to veľká škola do života. Pacient si sleduje, čo mu robí pohyb, čo mu urobí konkrétne jedlo, sleduje si to v číslach. Keď máte senzorovú technologiu, viete koľko vám zdvihne cukor pivo, pizza, zmrzlina…

Napr moja pacientka, ktorá pravidelne behá. Robí pravidelne jogging a má hypoglykémiu vždy 3 hodiny po behu. Po tom, ako má k dispozícii senzorové merania,  stačilo jej zjesť  o jednu sacharidovú jednotku viac a jednu inzulínovú jednotku menej a už hypoglykémiu nemala.  Malé úpravy liečby, ktoré boli na základe kontinuálneho monitorovania glykémie jej výrazne pomohli.“

Za rozhovor ďakujeme Doc. MUDr. Viere Doničovej, Predsedníčkoe Slovenskej Diabetologickej Spoločnosti.