Keď je kakanie problém

Mgr. Marika Koscelníková 0

Plače pri kakaní? Chytá hysterické záchvaty, už len pri posadení sa  na nočník? Dožaduje sa plienky na vykonanie veľkej potreby, aj keď je inak úspešne odplienkované? Zo strachom zatláča stolicu, len aby sa nemuselo vykakať?

Kdesi sa stala chyba a je potrebné ju napraviť. Dieťa nám chce svojím (nevedomým) správaním niečo povedať.  

„Môj syn nosieval zo škôlky zašpinené slipky. Na záchod ho nikto neprinútil ísť a kým prišiel domov, už bolo hovienko „zatlačené“, ako sám hovorieval. Vykakal sa len doma, raz za týždeň, a ja som to zaklincovala hysterickým plačom. Nepomohla upravená strava, probiotiká, ani pitný režim a pohyb. Problémy sa začali nástupom do škôlky, tak som ich riešila aj s pani učiteľkou. Trvalo nám to asi štyri mesiace, kým si Janko na škôlku ako-tak zvykol. Postupne prekonal nielen strach z nového, ale aj obavu ísť na potrebu na spoločných záchodoch. Ak došlo k nehode, učiteľka mu nenápadne vymenila slipy a pred poludňajším spánkom mu umožnila byť na záchode samému. Ja som na neho prestala tlačiť a nútiť ho kakať nasilu doma, aby sa mu v škôlke nestala nehoda,“ konštatuje mama Monika, ktorá si so synom prešla niekoľkomesačnou tortúrou, kým sa situácia vrátila do normálu.  

Prečo má toľko detí problém s vyprázdňovaním?

Je to predsa základná fyziologická funkcia, vďaka ktorej sa organizmus zbavuje nepotrebného a využitého. Ak vylúčime objektívne príčiny problému, ako sú zdravotné dôvody, nevhodná strava, nedostatok pohybu a podobne, zameriame sa na dieťa a jeho pocity.

Plače pri kakaní? Chytá hysterické záchvaty, už len pri posadení sa  na nočník? Dožaduje sa plienky na vykonanie veľkej potreby, aj keď je inak úspešne odplienkované? Zo strachom zatláča stolicu, len aby sa nemuselo vykakať?

Kdesi sa stala chyba a je potrebné ju napraviť. Dieťa nám chce svojím (nevedomým) správaním niečo povedať.  

Psychoanalytik Sigmund Freud označil obdobie od dvoch do štyroch rokov dieťaťa ako „análne“. Primárnym zdrojom slasti a aj problémov je kakanie. Pre dieťa je to dôležitý akt, je prejavom jeho pohody alebo psychického napätia.


Ďalšia teória tvrdí, že dieťa podvedome využíva vyprázdňovanie na ovládanie svojich najbližších.

Ide o to, že dieťa zistí – kakanie je „veľká vec“, za ktorú si vyslúži ovácie a pochvalu, alebo naopak. Že to, čo sa (ne)ocitlo v plienke alebo v nočníku, môže spôsobiť emócie, radosť, ale aj hnev a podobne. Túto jemnú manipuláciu môže dieťa nevedome použiť v prípade napätia, či problémov v rodine.

Zjednodušene môžeme povedať, že ak má dieťa problém vykakať sa a pokiaľ sa vylúčila telesná príčina, ide o prejav nedostatku, trápenia, frustrácie alebo nenaplneného vzťahu. 

Psychologička PaedDr. Klaudia Tabačková, PhD. sa vo svojej praxi stretáva s týmto javom často. Položili sme jej pár otázok, v odpovediach hľadajte inšpiráciu pre riešenie vašej situácie. 

♣ Problémy s vyprázdňovaním sú u detí častým javom. Rodičia hľadajú cestu, ako vyriešiť tento problém, napr. úpravou stravy, používaním rôznych dostupných liečiv, návštevou lekára. Často bývajú prekvapení, ak sa dozvedia, že jednou z príčin môžu byť psychické problémy, blok dieťaťa. Ako tieto veci spolu súvisia?

Ak lekár vyhodnotí zápchu u dieťaťa ako psychosomatický prejav, niekde v spolužití s dieťatkom nastala chyba. Mnoho rodičov býva naozaj prekvapených, lebo z ich pohľadu sa v rodine nič špecifické, čo by mohlo dieťa „zablokovať“, nedeje.  

Často však môže problém spustiť nevedomé správanie rodičov. Tí v dobrej viere napríklad príliš skoro uplatňujú vysoké nároky na čistotu. Stretávam sa s tým, že sa cítia byť do tejto situácie donútení od svojich vlastných rodičov, či svokrovcov.

Dostávajú tie „dobre mienené“ rady – Kedy sa naučí, ak nie teraz?; Ty si nemala plienky od roka!; Už by si ju mala dávať na nočník.; a pod. Patria k nim aj rituály, keď sa celá rodina zbehne okolo nočníka a čakajú na ten veľký „zázrak“.

Ak je dieťa v období vzdoru, môže dospieť k úvahe, či stojí za to tak bohato všetkých „obdarovávať“ každý deň.  Takisto porovnávanie pokrokov detí v podobnom veku („Vy ešte nosíte plienky?“, „Vy už nemáte plienky?“) dá sebavedomiu rodiča zabrať. Dobre sa to číta (neporovnávajte svoje deti!), ale v praxi ťažšie uplatňuje. A tu niekde môže vyklíčiť semienko ťažkostí s vyprázdňovaním.

♣ Ako sa tieto ťažkosti prejavujú? Čo by si mal rodič všímať?

Ťažkosti si rodič všimne okamžite a je nútený riešiť ich. Dieťa odmieta tlačiť, zadržiava stolicu aj niekoľko dní, bojuje s kŕčmi v brušku, plače, vzpiera sa, ak ho chce rodič posadiť na nočník alebo záchod, sťahuje zvierače. Prejavy sú jasné a každý rodič vie, že niečo s kakaním ich dieťatka nie je v poriadku. A každý rodič to aj väčšinou náležite rieši. Konzultuje s pediatrom, prípadne psychológom.

♣ V akom veku najčastejšie mávajú deti problémy s vyprázdňovaním?

Prax ukazuje, že zadržiavanie stolice sa najčastejšie objavuje medzi dva a pol až štyrmi rokmi. Ale sú, samozrejme, aj prípady kedy jednoročné, ale aj dieťa staršie ako 4 roky odmieta tlačiť (kakať).

♣ Čo býva spúšťačom?

Spúšťačov môže byť mnoho, ale vo výsledku to závisí najmä od rodinnej atmosféry, v ktorej dieťa vyrastá. Ak by som mala byť konkrétna, pri vylúčení organických porúch mozgu a gastroenterologických ochorení, už aj samotný prechod z nočníka na záchod môže byť spúšťačom.

Dieťa sa môže báť veľkej a hlbokej misy, zvuku pri splachovaní, nestability pod nohami, ktoré mu visia vo vzduchu (pomáha podložiť pod nožičky stolček). Pri prechode z plienky na nočník majú zasa niektoré deti ťažkosti vzdať sa pohodlia plienočky.

Ďalším spúšťačom býva už spomínaný nevhodný nácvik vyprázdňovania (príliš skoré zaúčanie na nočník – odporúčam začať najskôr po 18. mesiaci), príliš autoritatívny, ale aj príliš starostlivý štýl výchovy v zmysle prehnanej ochrany, súrodenecká žiarlivosť, rozvod rodičov, časté hádky rodičov, alkoholizmus v rodine, sexuálne zneužívanie, necitlivý prístup pri výchove dieťaťa, návrat matky do pôvodného zamestnania (separačná úzkosť), nástup do kolektívu, zmena bydliska.

Začína sa to zvyčajne bolestivým vyprázdnením, po ktorom majú deti strach ísť znova na záchod a odďaľujú ďalšie vyprázdnenie.

♣ Môže rodič sám prísť na to, že za problémom s kakaním nie je zlá strava, lenivé črevo a iné zdravotné problémy, ale práve nejaký psychický blok?  

Ak je rodič vnímavý a dešifruje zadržiavanie stolice ako signál, ktorý mu dieťa vysiela, môže. Veľa takýchto rodičov pátra po pomoci rôzneho druhu – vyhľadajú rodičov v podobnej situácii, diskutujú na internetových fórach, študujú literatúru s psychosomatickou tematikou, obracajú sa na pomoc pediatra a pri neúspechu následne aj na psychológa.

Mám napríklad skúsenosť s mamičkou, ktorá šla na vec sedliackym rozumom. Vylúčila psychickú príčinu zadržiavania stolice u svojho synčeka a stanovila si za cieľ, že bude robiť všetko pre to, aby mu kakanie spríjemnila. Vždy ho pri kakaní objímala a čičíkala, až sa nakoniec vypýtal kakať sám. Ak dieťa zistí, že stolica odchádza bez bolesti, nebude sa obávať vyprázdňovania.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (9 hlasov, priemerne: 2,90 z 5)
Loading...

Pridaj komentár