Ako toxický stres ničí životy detí?

Stres je ako stretnutiu s medveďom. 

Ak naňho natrafíte v lese, kortizol a adrenalín, ktoré produkujú nadobličky, nabudia organizmus, a vy utečiete. Čo však v prípade, že k vám medveď chodí každý večer domov? 

Prečo sa netýka len detí z osád a prečo nad ním nesmieme zatvárať oči?

Emka má osem rokov a vyrastá v osade v domčeku so štyrmi súrodencami. Otec je často preč, mama si požičiava peniaze ne chlieb, kde môže. Nemajú stôl, kde by si mohla sadnúť a písať úlohy, hračky a v zime ani čižmy. Najlepšie sa cíti v škole, kde je teplo a milá pani učiteľka.

Andrea má skoro tridsať, vysokú školu a jedného brata. Ale ako rodina šťastní neboli. Andrea až ako dospelá pochopila, prečo. Jej otec mal problém s alkoholom. Nie stále, ale pri rodinnej oslave, počas víkendov a takmer na každej dovolenke to prehnal. Potom nasledovali hádky, krik a raz aj odchod z domu.

Čo majú obidva príbehy spoločné? Dve deti, ktoré sú vystavené toxickému stresu.

Kedy stres škodí?

Stres je súčasť života. Chráni nás pred nebezpečenstvom tým, že stimuluje organizmus k rýchlej reakcii. Stres má tri úrovne, pričom v živote takmer každý z nás zažije všetky.

Prvá úroveň predstavuje pozitívny stres, ktorý prežívame napríklad v škole pri skúške.

Prečítajte si aj: „Hladovali by aj bez koronavírusu,“ hovorí zamestnanec neziskovky, ktorý pracuje s rómskymi deťmi

Je prirodzený a potrebný – telo sa potrebuje nabudiť, aby prekonalo určitú záťaž. Hormonálna reakcia je krátka a mierna.

Pri druhej úrovni- tolerovateľnej záťaži – je stresová reakcia dlhšia. Organizmus ju zvládne, ale je potrebné, aby sa situácia, ktorá  ho vyvoláva, skončila čo najskôr. Tento stres prichádza pri ťažkej rodinnej udalosti, prírodnej katastrofe a podobne.

Pre deti je veľmi dôležité, aby v tomto období mali pri sebe inú, milujúcu osobu, ktorá znamená pevný bod v živote, kde sa budú cítiť bezpečne, pokým stresový faktor pretrváva.

Tretím stupňom je toxický stres. Reakcia organizmu je silná, situácia trvá dlhodobo a dieťa ju nedokáže spracovať. Naviac v jeho živote chýba aj oporný bod, napríklad rodič, ktorý by mu dal pocit bezpečia a istoty.

Stres, ktorý nikdy nekončí

Toxický stres nevzniká pri zabudnutej domácej úlohe. Vytvára ho prostredie, ktoré má nezdravé základy. Také, kde dieťa nemá oporný bod, pocit bezpečia, opakovane prekonáva negatívne situácie, nevie, čo sa bude v blízkom čase diať.

Takýto stres spôsobuje fyzické a psychické násilie, sexuálne zneužívanie, zanedbávanie či drogová závislosť v rodine.

Týka sa aj detí, ktoré vyrastajú v osadách či v chudobnom prostredí, kde musia rodičia riešiť predovšetkým otázku prežitia. Avšak nielen ich.

O dvadsať rokov menej

Jednou z prvých lekárok, ktorá si začala všímať súvis medzi škodlivým prostredím, v ktorom dieťa vyrastá, a jeho zlým zdravotným stavom, bola lekárka Nadine Burke Harris.

Lekársku prax vykonávala v chudobnej oblasti, kde dovtedy na 100 000 detí pripadal jediný pediater. Často k nej prichádzali deti s cukrovkou, oslabeným imunitným systémom, ale predovšetkým s diagnózou ADHD.

Ako lekárka čoskoro zistila, že všetky deti spája jedno – sú vystavené toxickému stresu. Prirovnala to k stretnutiu s medveďom.

Ak naňho natrafíte v lese, kortizol a adrenalín, ktoré produkujú nadobličky, nabudia organizmus, a vy utečiete. Čo však v prípade, že k vám medveď chodí každý večer domov?

V takom prípade začne vysoká hladina hormónov poškodzovať organizmus. Výskumu ukázali, že ľudia, ktorí vyrastali v stresovom prostredí, žijú o dvadsať rokov menej než ľudia zo zdravého prostredia.

Prečítajte si aj: Škôlkari. Môžu byť chorí, lebo sú v strese

To, čo Nadine Burke Harris zaujalo ešte viac, bol dopad stresu na mozgovú činnosť.

Nie hlúpy, len vystresovaný

Dlhodobá vysoká hladina adrenalínu a kortizolu v organizme u detí spôsobila zaujímavú vec – aktivovala amigdalu, teda štruktúru mozgu, ktorá je zodpovedná za strach.

Toxický stres spôsobuje, že táto časť mozgu zostáva u detí aktívna na úkor iných častí, ktoré sú zodpovedné za učenie, pamäť, kreativitu, ktorými ovládame svoje správanie.

Môžeme si to predstaviť v prípade detí, ktoré pochádzajú zo znevýhodneného prostredia. Veľakrát prídu do školy a namiesto toho, aby využili príležitosť na učenie, sa učitelia sťažujú, že behajú po triede, kričia, nerešpektujú autoritu a bijú sa.

Pokiaľ svoje detstvo strávili v toxickom strese, kde nebolo postarané o ich základné potreby, tak sa ani inak správať nemôžu. Na vine nie je charakter, ale amigdala, ktorá je neustále aktívna, a ktorá nepustí k slovu iné časti mozgu.

Ak dieťa do šiestich rokov opakovane zažíva toxický stres, alebo ak prežilo viac traumatických zážitkov, ovplyvní to kvalitu celého jeho života.

Následky ani nie je porebné menovať: horšie zdravie, slabšie vzdelanie, problémy so zamestnanosťou, neschopnosť budovať zdravé vzťahy.

Toxický stres v zdravých rodinách

Medzi rokmi 1995 až 1997 prebehol v USA prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 17 000 respondentov. Ukázalo sa, že až 2/3 opýtaných zažívali v detstve toxický stres, v ktorom sa opakovali závažné situácie, ktoré ich ako deti výrazne ovplyvnili.

Prekvapením bolo, že výskum nebol cielený na deti z marginalizovaného prostredia. 70% oslovených boli bieli Američania s vysokoškolským vzdelaním. Napriek tomu sa však v ich detstve vo vysokej miere objavoval práve toxický stres.

Výskum ukázal, že hoci na pohľad mnohí žijeme v šťastných rodinách, nie je to celkom pravda. V mnohých rodinách sa objavovali aspekty, ktoré v deťoch vyvolávali toxický stres, a s následkami sa vyrovnávajú dodnes.

Šlo najmä o alkoholizmus, a to aj funkčný, násilie na matke, zneužívanie, duševnú poruchu jedného z rodičov či prekonávanie vážnej choroby.

Prečítajte si aj: Alkoholičky. Zn: Na materskej

Výsledky ukázali, že toxický stres patrí medzi civilizačné ochorenia a zasahuje v rovnakej miere deti z chudobného prostredia, ako aj tie, o ktorých by to na prvý pohľad nikto nepovedal.

Ako liečiť toxický stres?

To je najťažšia otázka. Dlhodobý toxický stres detí zo znevýhodneného prostredia je predovšetkým v rukách vlády každej krajiny. Je v ich záujme, aby preventívnymi opatreniami prispievali k lepšej strarostlivosti o detí z marginalizovaných skupín.

Niekedy stačí aj málo, napríklad hovoriť s matkami o potrebe emocionálnej výchovy, o tom, ako sa správne starať o deti, pracovať a hrať sa s nimi. Na Slovensku sa tejto úlohe venuje program Omama, ktorý pracuje s mamičkami z rómskych osád.

Toxický stres však zažívajú aj deti z bežných rodín, tu je však menej viditeľný, a mnohí ho riešia až v dospelosti. Psychológovia odporúčajú dve veci: nezosmiešňujme ani nezjednodušujme svoje zážitky z detstva a otvorene ich pomenujme.

To je prvý a hlavný krok, ako sa s nimi vyrovnať. Tým druhým je, aby sme to isté učili aj vlastné deti. Brali vážne ich zážitky, pocity a obavy. Len tak môžeme včas zistiť, či sa problém toxického stresu netýka práve nášho dieťaťa.