Ako pomôcť deťom zvládnuť stratu domáceho miláčika

Mgr. Bibiana Helexová 0

Pre veľa detí sú zvierací miláčikovia členmi rodiny a najlepšími priateľmi zároveň. Prax potvrdzuje, že deti berú vzťah so svojím zvieracím miláčikom veľmi vážne. Aj poznámky nahnevaného rodiča, že „neposlušný zajac skončí na pekáči“ alebo zlomyseľné vyhrážky súrodenca, že „keď prídeš zo školy, škrečok tu už nebude“ dokážu u dieťaťa vyvolať nepríjemné pocity strachu, hnevu, obáv, nepohody.

Nehovoriac o tom, že radosť z takéhoto vzájomného silného puta ide „ruka v ruke“ s prežívaním smútku zo straty zvieratka, či už z dôvodu staroby, choroby alebo nejakej nehody.

Prežívanie smútku zo straty zvieratka

A toto môže byť pre dieťa celkom náročná situácia. Veď často práve zvierací miláčik je ten, kto s radosťou víta dieťa, keď príde domov zo školy, robí  mu spoločnosť alebo spríjemňuje čas, keď je dieťa choré alebo sa cíti smutné alebo rozrušené.

Malé domáce zvieratá (napr. škrečky) žijú pomerne krátku dobu (asi 2 roky), tak je viacmenej samozrejmé, že sa dieťa s uhynutím nejakého svojho zvieratka stretne viackrát. Znamená to, že viackrát prežije otras, smútok, ľútosť a že sa bude  musieť viackrát  s takou stratou vyrovnať. Zároveň sa ale naučí lepšie s takýmito životnými skutočnosťami zaobchádzať.

Úmrtie zvieracieho miláčika je často prvou stratou niekoho, koho dieťa malo rado. A práve tento trúchliaci proces môže byť nápomocný pri vyrovnávaní sa s inými životnými stratami. Podľa prof. Matějčeka je preto tiež dobré „pripravovať deti včas a jemne, prirodzene, nenásilne i na skutočnosti nepríjemné a tvrdé. A teda i na tú zo všetkých najtvrdšiu – už preto, že je nevyhnuteľná!“

Ako s deťmi hovoriť o smrti zvieratka

O smrti sa rodičom s deťmi hovorí veľmi ťažko. Ako predostrieť dieťaťu smutnú správu, že jeho zvierací miláčik uhynul alebo je ťažko chorý? Aké slová voliť? A povedať to vôbec? Alebo si niečo vymyslieť?

V prvom rade je dôležité podať takúto informáciu dieťaťu osobne, citlivo a taktne. V prípade, že zvieratko zahynulo náhle, pokojne a citlivo oznámte dieťaťu čo sa stalo. Radšej buďte struční a skôr sa nechajte viesť prípadnými otázkami dieťaťa. Vyhraďte si čas (nie keď sa napr. dieťa pripravuje do školy alebo sa chystá na spánok) a príjemné miesto, bez zbytočného rušenia (nie obchodné centrum ani detské ihrisko).

Môžete dieťaťu povedať niečo ako „potrebujem s tebou hovoriť o Ňufkovi a mám pre teba smutnú správu“. Samozrejme všetky informácie a celú komunikáciu je treba vždy prispôsobiť veku dieťaťa, jeho zrelosti i životným skúsenostiam. Otázkou smrti sa vážnejšie začína zaoberať dieťa okolo piateho roku života, smrť vníma ako že niekto odišiel na iné miesto (napr. žije v nebi a nemôže sa vrátiť, lebo je to ďaleko).

Je určite vhodnejšie hovoriť dieťaťu pravdu. Ak poviete, že Ňufko ušiel, odišiel, stratil sa,….(hoci s čistým úmyslom zmierniť smútenie dieťaťa) je tu riziko, že časom pravda vyjde najavo. A dieťa okrem smútku zo straty bude prežívať aj hnev, že ste ho klamali.

Ak sa dieťa pýta, čo sa stane s jeho zvieracím kamarátom po smrti, môžete sa oprieť o vaše vnímanie smrti, vieru alebo otvorene poznamenať, že neviete…je v poriadku povedať dieťaťu, že smrť je veľká záhada.

Ako s deťmi hovoriť pri strate ich blízkej osoby?

Ak je zvieratko veľmi staré alebo nevyliečiteľne choré, je dobré hovoriť s dieťaťom o tom, že zvieratko nás opustí, a to ešte predtým, než sa tak stane. V prípade utratenia zvieratka je vhodné deťom vysvetliť, že veterinár už urobil všetko pre dobro zvieracieho miláčika, že už nebude trpieť a zomrie v pokoji a že je to  najohľaduplnejší spôsob ako zvieratko zbaviť bolesti.

Samozrejme aj pri tejto komunikácii opäť záleží na veku dieťaťa, jeho zrelosti a prípadných otázkach, či mu budete vysvetľovať, ako utratenie prebehne. Ak toto zvážite, je možné povedať niečo ako: „Pán doktor dá nášmu zvieratku injekciu, ktorá ho najprv uspí a potom zastaví jeho srdiečko.“

Veľa detí chce mať príležitosť naposledy sa rozlúčiť so svojim miláčikom a niektoré  – staršie a emocionálne vyspelejšie – aj byť nablízku svojmu  zvieraciemu kamarátovi, keď bude odchádzať. Keď sa rozhodnete dať utratiť zvieratko, treba opatrne narábať so slovným spojením „ideme dať uspať Ňufka“, nakoľko hlavne malé deti majú tendenciu rozmýšľať doslovne a mohli by si tak vytvoriť istú strašidelnú predstavu o uspatí, injekciách, nemocnici.

Ako pomôcť svojmu dieťaťu vyrovnať sa so stratou zvieratka?

Po smrti zvieratka môže dieťa prežívať rôzne emócie, nielen smútok zo straty. Prítomné bývajú i pocity osamelosti, hnev, že zvieratko muselo byť utratené, frustrácia, že sa zvieratku nepolepšilo, pocity viny, že sa niekedy nesprávalo pekne k zvieratku, nemalo čas na neho alebo sa o neho nestaralo, tak ako sľúbilo.

Je nápomocné, ak dieťaťu vysvetlíte, že:

  • je v poriadku cítiť všetky emócie,
  • je v poriadku, keď zo začiatku nechce o nich rozprávať,
  • a že budete k dispozícii, ak sa rozhodne rozprávať.

Strata rodinného miláčika však nie je jednoduchá ani pre samotného rodiča. Pre dieťa je prijateľnejšie, keď rodičia dokážu prejaviť svoje pocity smútku a rozprávať o nich, pretože tak ponúkajú dieťaťu vzor ako možno s emóciami narábať a spracovávať ich.  Je v poriadku:

  • cítiť smútok, keď vás opustí milovaný tvor,
  • rozprávať o svojich pocitoch,
  • plakať, keď cítite smútok.

Dieťa cíti väčšiu úľavu, keď vidí a vníma, že v smútení nie je osamotené. Zdieľajte s dieťaťom príhody o vašich zvieracích miláčikoch, ktoré ste mali v detstve a ako bolo pre vás tiež ťažké rozlúčiť sa s nimi.

Samotné smútenie za zvieratkom je proces, ktorý má nejaký priebeh. Je to proces hojenia straty a netreba sa mu brániť. Ak dostane voľný priebeh, nebude ostávať v dieťati. Je dobré, ak rodičia pomôžu dieťaťu  hľadať spôsoby aj ako tento proces uľahčiť a posunúť sa ďalej…:

  • možno urobiť akt pochovania zvieratka,
  • rozprávať si veselé príhody a historky zo spolužitia so zvieratkom,
  • napísať, nakresliť, rozmýšľať čo znamenal zvierací miláčik pre členov rodiny,
  • možno si vyrobiť spomienkový zápisník…

Je dobré vedieť, že špeciálne pre deti je prežívanie straty zvieracieho miláčika porovnateľné s prežívaním straty človeka. Smútenie za zvieratkom, ktoré prejavovalo dieťaťu veľa lásky a bolo jeho spoločníkom môže byť rovnako ťaživé ako smútenie za vzdialenejším príbuzným. Je nápomocné uistiť dieťa, že keď pominie bolesť zo straty, pekné spomienky ostanú. A keď príde čas, tak do rodiny zavíta nový zvierací člen.

Spracované s použitím: kidshealth.org, publikácie Z. Matějček: Co, kdy a jak ve výchově dětí, Praha, Portál 1996, vlastných terapeutických skúseností.

Autorka je psychologička a psychoterapeutka.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár