VychovávameVychovávame deti

Z extrému do extrému. Vychovávame dnes egomaniakov?

 Janka Nagyová   01.01.1970   0

Detstvo som prežila v 80-tych rokoch minulého storočia. Žili sme na sídlisku, naša rodina (mám staršiu sestru) sa neodlišovala od tých ostatných.  Deti mali na krku kľúčik od bytu a chodili zo školy domov samé.

Prežili sme detstvo bez rodičovských animácií

Otec chodil do práce, mama tiež, keď bola doma, varila, prala alebo upratovala. Riešila domácnosť. Nikdy sa s nami nehrala a mne by ani nikdy nenapadlo zavolať ju, nech sa so mnou ide hrať. Mali sme so sestrou svoje hračky, nie veľa, zato nekonečný svet fantázie.

Shutterstock

 

Rodičov nezaujímalo, či sa nudíme

V lete sme boli celé dni vonku, skákali, hrali gumu, behali sme okolo. Ale vedeli sme, kedy je čas obeda, večere, vedeli sme, kedy je čas ísť domov, do postele, vedeli to všetky deti.

Neplakali sme, nevrieskali, že sa nudíme. Nuda nebol problém mojich rodičov, ale moja. Oni tu neboli od toho, aby ma zabávali. Nemali žiadne výčitky svedomia, že by sa mi málo venovali.

Dôležité bolo, aby sme boli čisté, upravené, slušné. Vedeli sme sa, kedy máme byť ticho, jedli sme všetko, nikto sa nás nepýtal: „Máš chuť na...?“ Nikdy.

Moji rodičia vedeli, že život nie je len o zábave. A tak sme mali aj svoje povinnosti. Dodnes si pamätám na sobotu ráno, odmalička som musela pomáhať s upratovaním.

 

Vedeli sme, čo sa patrí

Keď k nám prišla návšteva, vedeli sme, že pri stole, kde sú dospelí, nemáme čo robiť. Pohľadom nás odprevadili do detskej izby a hotovo.

Keď mama ponúkla hosťom koláče, stačilo mi pozrieť sa na mamu, aby som vedela, že to pripravovala pre nich, že si mám dať pohov. A rovnako to platilo, keď sme šli na návštevu my. Vedela som, čo sa patrí, „že som sa neprišla na návštevu najesť.“ Že to nie je slušné, vyjedať ich.

Shutterstock

 

Mama bola autorita, v žiadnom prípade nie kamarátka

Moja mama sa mi nesnažila byť kamarátkou. Bola to autorita. A zdôrazňovalo sa, aby sme sa ani náhodou nepomýlili, že sa s ňou môžeme rozprávať ako s rovesníkmi, bez rešpektu.  

Vyplaziť jazyk alebo sprosto nadávať, stačil už len mamin pohľad... Ak si neposlúchol, dali ti po zadku. Bez vysvetľovania, bez dohovárania. Bol si drzý, facka. Nenapadlo ťa urobiť to ešte raz.

Neskôr, keď sa detstvo preklopilo do puberty, bola pre mňa mama oporným bodom, základňou, psychológom, poradcom, kritikom. Všetko, čo som potrebovala. Nič som pred ňou nemohla utajiť, odhalila každú moju emóciu.

Pravidlá a režim

Mala som presne určené pravidlá, dokedy môžem byť vonku. S kým môžem byť vonku. V živote by mi ani len nenapadlo prísť domov opitá.

Veľa pravidiel som vtedy neznášala. A viem, že moji rovesníci boli na tom rovnako. Dnešná generácia rodičov už chce byť iná, lebo takáto výchova sa začala považovať za príliš surovú. Tak chceme byť zrazu s deťmi veľkí kamaráti. Bezhranične tolerantní.

Čo sa s nami stalo?

Namiesto rozumnej zmeny, pozvoľného upúšťania od rigidnej výchovy, sme prešli z jedného extrému do druhého. Chceme to robiť inak, aj keď častokrát nevieme, ako na to.

Namiesto jasných hraníc, krátkeho a stručného „nie,“ vedieme filozofické rozpravy s dvojročnými deťmi, ktorí vedia počuť len „áno,“ inak sú nespokojní.

Deti sústavne zabávame, animujeme, nevedia sa hrať samé, len ťa ťahajú za rukáv a vyžadujú si pozornosť a ak im ju nedáš, potom vrieskajú a celá rodina sa okolo nich zhrčí, aby ich upokojila.

Shutterstock

 

Stredobod vesmíru

Deti sú v centre pozornosti, sedia za vrchstolom, ba čo viac, vyberajú si miesto, kde budú sedieť a my im vyhovieme, ako inak.

Nielenže počúvajú rozhovory dospelých, vonkoncom nie sú tichými svedkami, ale hlavnými účastníkmi: skáču do reči, preberajú slovo. A to aj vtedy, keď s nami nie sú, dokážu sa stať hlavnou témou rozhovorov.

Vždy o nich len v superlatívoch, môj malý je úžasný, robí toto, a moja malá je lepšia v tomto... Deti sa stali zmyslom života svojich rodičov, ich životnými projektami. Chválime sa deťmi, tým, čo dosiahli, pripisujeme si svoje zásluhy...

Ale byť pozorný k iným ľuďom, nebyť sebec, rozvíjať empatiu, súcitiť s niekým, mať o niekoho starosť, byť nápomocný... to sa niekde stratilo.

Prečítajte si aj: Epidémia mäkkých rodičov a benevolentnej výchovy

 

Ak im nedajbože chce niekto zle, dokážeme rozpútať peklo.

Rodičia sa hádajú s učiteľmi, vyhrážajú sa im, že ich nechajú vyhodiť, nadávajú pred deťmi na učiteľov, preto deti neváhajú učiteľom papuľovať, keď sa ocitnú v triede, sú v tom, že to je ich svätosväté právo. Až raz zmizne akákoľvek autorita.

Všetci majú na základných školách zázračne dobré známky. Samozrejme. Nebudete sa predsa hádať s nabrúseným rodičom, že šikanujete jeho nadpriemerne inteligentné decko, lebo ste si dovolili dať mu dvojku. Aj keď nevie ani písmená abecedy.

Shutterstock

 

Už mi je zle zo „šťastných“ detí

Keď sa rozprávam s čerstvými rodičmi, všetci dookola opakujú len jediné, že chcú, aby ich deti boli šťastné.... pre našich rodičov bolo oveľa dôležitejšie, aby sme my robili šťastných inými. Lebo v tom videli, nepriamo, naše vlastné šťastie.

Ale keď sa pozriete okolo seba, vidíte šťastné deti? Nie, len deti, stále s niečím nespokojné, večne túžiace po pozornosti. A pritom nestrpia autority, zákazy, rady, obmedzenia, čakajú, že im všetko padne z neba priamo do huby.

Nie sme tu na to, aby sme ich čakali v aute pred nočnými klubmi a vozili ich domov z diskotéky, aby sme im držali misku, aby mohli vracať, keď prídu domov opití. Aby sme im tolerovali nemožné veci.

Deti sú tu, aby sme ich vychovávali a nechali ich žiť, aby sme ich pripravili do života, nie aby sme im slúžili, zanedbávali samých seba a rástli namiesto nich. Ak budeme pokračovať v tomto extréme, dopadne to zle. Pre nás, pre nich, aj pre tú ďalšiu generáciu, čo príde po nich.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.2 z 5. Celkom 529 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
tehotenstvo
Toto by ste mamičke po pôrode naozaj darovať nemali
22.04.2019   0
Doma ma čakali samé úžasné darčeky ako karimatka, aby som vraj čím skôr začala zhadzovať kilá navyše, krém na bradavky a odsávačka hlienov pre syna. Manžel mi prezradil, že hľadal niečo praktické a užitočné. Tak som sa naštvala a na Vianoce som si z jeho odmeny, čo dostal v práci, kúpila zlatú retiazku a kabelku, a jemu som darovala ponožky a sprej proti poteniu nôh. Ten pohľad, keď si pred celou rodinou vybalil darček, stál za to.
Aký je rozdiel medzi prvým a druhým tehotenstvom?
18.04.2019   0
Hovorí sa, že prvé dieťa je pokusný králik. Blbosť! Prvé dieťa, to je nádej. Očakávania. Veľkolepé sny. Lekár vám na ultrazvuku ukazuje, kde má potomok ručičky a nožičky, ale vy vidíte zahraničnú univerzitu. Kurzy baletu. Voľný čas na koňoch. Nobelovú cenu a ďakovnú reč venovanú matke. Druhé dieťa? V lepšom prípade vám po ordinácii namiesto ocino nepobieha prvorodený. Pri pohľade na ultrazvuk nevidíte ručičky, nožičky ani Oxford, ale hory prádla a plienok. Veríte, že tentokrát sa to s materským mliekom podarí, ale keby nie, prežijete. Nuž, a tých rozdielov medzi prvým a druhým tehotenstvom je oveľa viac.
Pôrodnica v Trenčíne si zaslúži svoju dobrú povesť
16.04.2019   0
Nemôžem povedať, že lekár či sestry by sa z mojich požiadaviek vysmiali. Práve naopak, úplne rešpektovali moju žiadosť, aby mi nedávali lieky a neponúkali epidurál. Vedela som, že vo chvíli, keď bude pôrod prichádzať, by som sa mohla nechať zlákať na uľahčenie, a to som nechcela. Druhou vecou, ktorá bola pre mňa dôležitá, bolo: žiadne holenie, klystír.
babetko
Nenadávajme deťom kvôli deci rozliatej vody
24.04.2019   1
Niekedy v slabej chvíľke stratíme nervy a hučíme ako sirény. Kvôli deci rozliatej vody. „Ty si ale babrák, to nevieš dať pozor, čo máš ruky deravé?“
Spod plienočky – staráme sa o chlapčeka
20.04.2019   1
I vám sa narodil chlapček? A premýšľate nad špecifikami starostlivosti? Ako na to? Stolica, zapareniny, penis, predkožka, mázok, krémiky, semenníky... Strašidelné?
Spod plienočky - staráme sa o dievčatko.
19.04.2019   0
Narodilo sa vám dievčatko? Neobávajte sa, s našimi tipmi určite starostlivosť o svoju dcérku zvládnete. Ako sa teda starať o intímne partie bábätka - dievčatka?
detské choroby
Drogy - čo robiť pri podozrení, že dieťa užíva drogy
22.04.2019   0
Všímajte si indície, nedávajme si klapky na oči. Problém s drogami sa môže týkať aj vašich detí.
Ako podávať deťom lieky
15.04.2019   0
Ako podať dieťaťu kvapky do oka, "hnusnú tabletku" na prehĺtnutie, či čapík do zadočku... Tu nájdete finty, triky, zlepšováky na mnohé liekové trápenia našich najmenších.
Detská imunita dá rodičom zabrať
13.04.2019   0
Za častými horúčkami a nádchami však nemusí byť vždy len vrodená predispozícia. Neraz je na vine životný štýl, v ktorom chýba otužovanie, pohyb a zdravá strava. Mnoho detí je naviac preťažených povinnosťami, už na základných školách zažívajú stres a chýba im viac hier na čerstvom vzduchu.
zvery
Pes a mačka – priatelia
20.04.2019   2
Od dávnych čias sa traduje, že pes a mačka sú najväčší nepriatelia. Túto tézu príležitostne podporia aj zábery z rôznych filmov, reklám či úryvky z rozprávok. Je to ale naozaj tak? Skutočne pes a mačka nemôžu spolu vydržať?
Rozhodli sme sa pre hada...
11.04.2019   0
Ak máte pri pohľade na hada zmiešané pocity, mali by ste ich rešpektovať. Radšej sa týmto zvieraťom nechajte fascinovať cez sklo terária v zoo. ... ak aspoň na chvíľu zvažujete, ponúkame vám zopár informácii, ktoré vás môžu ovplyvniť.
Čo potrebujete pre zajaca?
04.04.2019   5
Ak chceme chovať zajaca doma, tak to najpodstatnejšie pre neho je klietka. Aká má byť ? Čo má byť v klietke? Z čoho zajac pije? A čo záchodík? Na nič som nezabudla?