Vysušené deti. Pri telke, či na mobile sú viac ako 5 hodín denne

Podľa údajov agentúry TNS strávi priemerný slovenský tínedžer pri telke, internete, či mobile, 5,5 hodiny denne.

Hoci sa to na prvý pohľad nemusí javiť, mobily, aplikácie aj videohry sú podobné ako cigarety, alkohol, drogy, či hracie automaty.

Shutterstock

Závislosť vzniká od maličkých bábätiek

„Deti ich používajú veselo a vo veľkom už od plienok, hoci tieto vecičky nie sú vôbec neškodné. Na mozog majú tie isté účinky ako kokaín – aktivujú mozgové centrum potešenia, vyplavujú abnormálne dávky dopamínu a spôsobujú závislosť,“ píše Slávka Kubíková, ktorá digitálnym deťom venovala celú kapitolu v knihe Klub nerozbitných detí.

Používa ešte jeden priliehavý termín na deti pripútané k obrazovkám: že sú vysušené.

Priemer je 5 hodín, ale môže to byť aj viac

Ako podotkla Slávka Kubíková, priemer strávený za obrazovkou v tínedžerskej vekovej kategórii je 5,5 hodiny, čo znamená, že niektorí mládežníci sú v digitálnom svete možno len hodinu, dve, no mnoho iných pokojne aj osem-deväť hodín.

Vychádzala z dát z roku 2016 a odhadovala, že to pôjde hore a čochvíľa sa dotiahneme na amerických pubišov s ôsmimi hodinami za deň.

Elektronické obžerstvo pre chudobných

Medzitým Tomáš Bella upozornil na článok z New York Times, podľa ktorého sa už vie, z akého sociálneho prostredia pochádza tínedžer, ktorý je pred obrazovkou tých osem hodín – z chudobného.

Americký tínedžer z bohatej rodiny strávi s digitálnymi hračkami menej času, v priemere 5 hodín 42 minút denne.

„Byť tučným bolo kedysi znakom bohatstva, dnes je symbolom chudoby. Podobná situácia teraz vzniká pri elektronickom obžerstve.

Americké školy, kam chodia deti milionárov a (technologickej) elity, čoraz častejšie rodičom sľubujú, že budú vyučovať klasickými metódami a mobily budú v škole zakázané. Školy pre chudobných sa naopak chvália tým, že každé dieťa dostane do ruky tablet.“

Tí, ktorí ich vyvíjajú, si dávajú najväčší pozor

Tzv. elita zo Sillicon Valley, ktorá technológie vyvíja, si pre svoje deti platí „no phone“ babysitterky. Tie majú v zmluve striktne zakázané používať pri svojej práci akúkoľvek obrazovku, telefón, či tablet. Nikdy takúto vecičku nemôžu vytiahnuť pred deťmi.

Všetko „screenové“ musí byť schované z ich dosahu.

Na deti totiž veľmi dobre fungujú manipulátorské techniky, aby strávili online čo najviac času – napríklad automatické prehrávanie videa, prípadne vychytávka Snapchatu, ktorá ráta počet dní, počas ktorých dvaja ľudia neprerušene udržali kontakt (ako keď si hádžete jeden druhému loptičku a nesmie vám spadnúť).

To je odpoveď pre rodičov, prečo sa deti nevedia od obrazoviek odtrhnúť – prečo ich môžu nájsť s telefónom pod paplónom aj o druhej v noci, prečo sú vyčerpané, keď majú ráno vstávať do školy a nezvládajú normálne fungovať.

Je to zároveň vážny dôvod, aby sme ich v tom nenechávali samých. Nemôžeme od nich čakať samoreguláciu.

Deti potrebujú rodičov, ktorí sú si vedomí, že čas strávený pri obrazovke musí podliehať obmedzeniam – niekedy aj veľmi tvrdým. A zároveň rodičov, ktorí nie sú pokryteckí – a sami im idú príkladom v tom, ako používať smartfóny, v duchu „všetko smieš, ale nie všetko osoží“ – aby boli na úžitok, nie na škodu.