Vyhnime sa extrémom ako: „Nikdy nedostaneš to, čo chceš“ a „Pre teba všetko“

Príčinou dnešného „prebytku“ môže byť aj predchádzajúca „skromnosť“ či nedostatočnosť. Dnes starší ľudia hovorievajú, že tí mladí si nič nevážia, všetko zničia a chcú ďalšie. Za ich čias oni mali zopár vecí, o ktoré sa starali. Lenže to ako to mali oni, predchádzalo tomu, ako je to teraz.

Tých mladých, ktorí si nič nevážia, vychovali predsa tí starí. Vychovávali ich v pocite nedostatku a veľakrát prehnanej skromnosti. Ich deti nikdy nemali, čo chceli. Pravdepodobne bude potrebné priznať si a pochopiť, že ani to, ako to bolo predtým, nebolo v poriadku.

Vyrástla generácia, ktorá sa snažila svoj nedostatok prekonať, väčšinou prestali tvoriť, pretože to bolo ťažké, neriešili už, ako naplniť svoje sny, začali mať prehnanú potrebu „naplňovať“ sa vecami namiesto svojho skutočného naplnenia.

Ľudia, ktorí žili v nedostatku, sa väčšinou snažia dopriavať druhým ľuďom to, čo sami nemali.

Dá sa predpokladať, že pokiaľ sme ako deti mali nedostatok, potom buď budeme rovnakí a budeme svojim deťom poskytovať to isté so slovami „keď som bol malý, tiež som to nemal“, alebo sa budeme snažiť vytvoriť im naopak niečo iné, ako sme mali my sami.

A to je práve ono. Pokiaľ však uprednostňujeme svoje deti pred sebou samými, nevzíde z toho nič dobré.

Deti, ktoré sú uprednostňované pred dospelými, majú problém s prijatím vecí a v konečnom dôsledku s nimi zaobchádzajú dosť ledabolo. Vyzerá to, že si ich vôbec nevážia. Je to preto, že deti nechcú byť uprednostňované.

V skutočnosti majú veľkú radosť, keď rodičia niečo zaobstarajú aj pre seba. Sú rady, keď im ukazujeme cestu, ako dosahovať svoje želania a sny. A na to potrebujeme rôzne veci, aby sme sa mohli prejaviť. 

Chcú rásť. A to sa môžu učiť od nás práve tým, že my dospelí im v tom budeme príkladom a bude nám na tom záležať.

Ak nám záleží na tom, aby si dieťa veci vážilo, nechcelo stále niečo okamžite, neliplo na veciach, ale vedelo ich využívať, trávme s deťmi čo najviac času, nechváľme svoje deti iba na základe ich výkonov, milujme ich bezpodmienečne, učme ich, že nie je dôležité, čo majú, ale aké sú, ako premýšľajú a žijú a neuprednostňujme svoje deti, doprajme si veci aj pre seba. 

Deti môžu dostať, čo chcú, ale nie všetko, musia si vybrať to, čo chcú najviac. Neplňme vždy ich túžby hneď, nechajme ich túžiť a podporujme ich v dosiahnutí svojho sna. Pri nákupoch ich čo najviac zapájajme do procesu nakupovania, dajme im zodpovednosť a neučme ich, že každý nákup rovná sa darček pre nich. 

Učte deti bohatstvu.

Bohatstvu duše aj tela. Neobmedzujete ich sny, ale naučte ich tiež ísť za svojím cieľom tým, že to budete robiť aj vy. Učte ich byť aj mať. Učte ich, že veci samy osebe nám žiadne naplnenie neprinesú, ale poskytujú nám možnosť prejaviť sa. Učte ich vážiť si ich, pretože nám umožňujú spoznávať svoje možnosti. 

Učte ich spojiť hmotný svet so svojimi skutočnými potrebami, učte ich dopriať si všetko, čo potrebujú k radosti zo svojho prejavu, ale učte ich aj neplytvať. Všetky veci nám musia slúžiť a to je ich skutočný význam. Musia slúžiť vašim deťom, ale aj vám.

Viac k téme v článku autorky Materializmus v živote dieťaťa

(Žiadne hodnotenia)

Loading...