Strach zo zlyhania a zo školy

Báli alebo boja sa vaše deti ísť do školy? Už ste riešili podobnú situáciu? Dôvodov môže byť veľa – od strachu z koronavírusu, nepohody v triede, nesympatie s učiteľom cez vzťahy s rovesníkmi až po problémy s učením, vďaka ktorým chodenie do školy nie je ničím príjemným, pretože ma denne konfrontuje s mojimi nedostatkami, „zlyhaniami“.

S pribúdajúcim vekom si deti čoraz viacej uvedomujú svoje postavenie v spoločnosti – ich postavenie v rodine je zvyčajne jasné, no v školskej triede, medzi kamarátmi si svoje miesto musia nájsť a niekedy si ho aj musia vydobyť.

Jedným z predpokladov toho, aby dieťa zvládlo sociálny tlak a vedelo mu aj odolávať, je jeho rodinné zázemie.

Rodina je dôležitá

To, aký sebaobraz získalo v rodine – či ho napr. od narodenia podrobujú veľkému tlaku a stále sú ním nespokojní (lebo neskoro začalo chodiť, neskoro rozprávať, nekreslí primerane pekne, nechce sa mu tancovať, hrať tenis, učiť sa jazyk v 4 rokoch ….) alebo naopak dieťa doma dostáva maximálnu podporu, veciam sa pripisuje primeraná dôležitosť.

Deti potrebujú veriť vlastným silám a schopnostiam. A k tomu im výrazne môžeme pomôcť my rodičia.

	Prečítajte si viac:  Strach patrí k životu.

 

Dychové cvičenia

Poznáte to „predýchaj to“. Hlboké uvoľnené dýchanie nám pomôže upokojiť sa, pozrieť na veci z iného uhla pohľadu.

Ak sme vystrašení, dá nám čas na to, aby sme premysleli ďalšie kroky. Ak je naše dieťa pred písomkou alebo skúšaním rozrušené, naučme ho pár dychových cvikov, aby ich vedelo samo urobiť aj v škole.

Je to vlastne taká jednoduchá relaxácia, niečo ako krátky detský autogénny tréning. Cieľom je, aby dieťa samé zvládlo vlastné upokojenie, keď sa ocitne v stresovej situácii.

Dieťaťu môžeme hovoriť napr.: zavri oči, polož si ruku na bruchu a sústreď sa na dýchanie. Dýchaj zhlboka. Cítiš ako vdychuješ vzduch? Teraz zľahka vydýchni. Nemusíš nič robiť, len pokojne dýchať. Pomysli si na more s obrovskými vlnami. Pri výdychu počuješ šum mohutnej vlny, pri nádychu je všetko pokojné a vlna sa vracia do mora. Tvoje dýchanie má silu mora. Vlna doráža na breh a hučí a zase sa upokojí. Výdych je veľká vlna, nádych zasa ticho medzi vlnením. Nazbieraj pokoj a silu pri nádychu a každým výdychom sa zbav úzkosti a strachu.

Citové hodiny

Niekedy z detí len veľmi ťažko dostaneme informáciu o tom, ako sa cítia. Hovoríte u vás doma o vašich pocitoch, kedy ste smutní, unavení, nahnevaní, veselí, šťastní?

Deti zrkadlia nás samých a pokiaľ im nebudeme prirodzeným vzorom, tak sa to budú učiť ťažko. U starších detí sa pridávajú rôzne obavy, zábrany, zahanbenia… Dieťaťu môžeme pomôcť tak, že spoločne zostrojíme citové hodiny, aby sme vždy vedeli ako sa má, čo ho trápi, z čoho sa teší.

Z kartónu vyrežeme kruh i hodinové ručičky. Kruh rozdelíme na políčka a tieto vyfarbíme každé inou farbou, pričom každá predstavuje nejaký pocit. Dieťa si samo povie, koľko má byť políčok, aké farby použijeme a tiež to, ktorá farba ktorému pocitu patrí.

Hodiny dáme na viditeľné miesto v detskej izbe a dieťa ich môže použiť na to, aby nám aj bez slov dalo najavo, ako sa cíti. Je už potom na našom umení, ako sa dieťaťa pýtame na dôvody, ktoré vedú k jeho aktuálnemu prežívaniu.

Učiteľ v pyžame

Deti niekedy majú obavy z učiteľa – z rôznych dôvodov. A vyučovanie preň môže potom byť trápením. Niekedy stačí málo, keď sa s deťmi rozprávame o tom, prečo sa boja – a zistíme, či sa stala nejaká konkrétna situácia – konflikt medzi dieťaťom a učiteľom, alebo je proste pedagóg menej usmievavý a dieťa len má pocit, že je zlý alebo neprístupný.

Dieťaťu môžeme vysvetliť, že aj učiteľ je len človek, má svoje problémy ako my všetci a nie vždy musí mať náladu na usmievanie.

Knižka 55 rád, keď sa dieťa bojí ponúka milý tip, ako sa vysporiadať so strachom z učiteľa. Dieťa si môže predstaviť  daného človeka v pyžame, ako stojí pred katedrou a niečo píše na tabuľu.  Alebo prísnu pani učiteľku si predstaví v natáčkach – isto stratí veľa zo svojho prísneho výrazu a dieťaťu sa uľaví.

Samozrejme, je potrebné zistiť  čo najskôr, ak niečo nie je v poriadku a naše dieťa každé ráno s obavami kráča ku školským dverám.

A celý problém sa nedá vyriešiť spomenutými tromi aktivitami. Sú to len tipy, ako byť citlivý voči signálom dieťaťa a ako mu dať najavo, že jeho strachy a obavy sú pre nás dôležité, že nad nimi nemávneme rukou.

Spracované podľa: Stiefenhofer, M.: 55 rád, keď sa dieťa bojí