„Stále som tvoja mama!“ Ako prekonať strach z vlastného rodiča

Už dávno nie ste tínedžerkou, ktorá sa nevie zaradiť. Prvú lásku máte tiež už za sebou. Možno sa z nej stala životná láska, s ktorou vychovávate deti. Bez ohľadu na „rok výroby“, však celý život budete dieťaťom svojich rodičov. V detstve sú silnou autoritou, pretože na ich pleciach stojí zodpovednosť za náš život. Príde čas, keď zodpovednosť za seba preberieme na svoje triko. Naši rodičia v dospelosti nemusia vždy súhlasiť s našimi názormi, rozhodnutiami či spôsobom výchovy dieťaťa. Ako si pred nimi ustáť svoj názor?

Najprv rodič, potom starí rodičia

Keď sa sami stávame rodičmi, naši rodičia idú na druhú koľaj. A tak to má byť. Čerstvé maminy vedia neraz zneistiť dobre mienené rady starších generácií, ktoré sú často nevyžiadané. Uistite mamu, že svoje dieťatko milujete a staráte sa oňho najlepšie ako viete. Aj keď nemusí súhlasiť s vašim spôsobom výchovy. Martina vie o tom svoje:

„Snažila som sa dlho vysvetľovať svojej mame, prečo dojčím dcérku aj po polroku. Tvrdila mi, že vraj to je zbytočné a dieťa bude na mňa príliš naviazané. Vysvetľovanie viedlo len ku konfliktom a bralo mi veľa energie. Padla aj stará známa veta: „Ešte stále som tvoja mama! Ty ma musíš počúvať!“ Chápala som, že za maminým záujmom sa skrýva boj o moc. Nakoniec som jej povedala, že o téme dojčenia s ňou viac nediskutujem. Pri akejkoľvek narážke som odchádzala z izby. Pochopila som, že som dospelá žena, ktorá nemusí všetkým vždy vyhovieť. Dokonca ani svojej mame,“ dodáva Martina.

Určite si priority

„Po svadbe sme ostali bývať u mojich rodičov.“ Janin príbeh je z trochu iného súdka: „Myslela som si, že to bude dobré. Predsa mama je mama, a nie svokra. Keď sa nám narodil syn, mama si chcela vziať jeho výchovu pod palec. Veď predsa vychovala tri deti a ja ani jedno. Mala som pocit, že ma oberá o to najcennejšie. Najprv som bola ticho, pretože sme nemali kde bývať. Potom sme sa s manželom rozhodli prenajať si garsónku. Pomohlo mi to nebáť sa mamy a vzájomný odstup nám uľahčil vzťah. Videla, že synčekovi sa darí, že je to šťastné, zdravé bábätko. Už má osem rokov, je z neho šikovný chlapček. Mama mi so slzami v očiach pošepkala, že som ho dobre vychovala. To bol ten najkrajší kompliment.“

Nájdite si to, čo vás spája

Možno robíte všetko naopak ako vaša mama. Možno ste doma do troch rokov dieťaťa, zatiaľ čo ona sa musela do práce vrátiť už po pár mesiacoch. Skúste sa na ňu pozerať zhovievajšími očami. Žila v dobe, kedy nemala priveľmi na výber a určite robila najlepšie, ako vedela. Informácie čerpala z dvoch kníh, ak mala to šťastie.

„Moja mama spomínala, že pediatrička jej ospevovala umelé mlieko. Vraj je oveľa výživnejšie ako materské mlieko,“ spomína Martina, ktorá chápala, z čoho pramení matkin postoj. Pokiaľ vidíte, že ste v absolútne rozdielnych táboroch, vyberajte si témy, ktoré vás zbytočne nedráždia. Rozprávajte sa o varení, knihách, kvetoch, hocičo, v čom môžete nájsť spoločnú reč. Pomôže vám to obrúsiť ostré hrany. Zahoďte negatívne emócie. Tie vám nepomôžu vybudovať lepší vzťah.

Ukážte, že je ešte stále súčasťou vášho života

Pre rodičov je náročné zmieriť sa so syndrómom prázdneho hniezda. Ani mama, ktorá sa vám neustále mieša do života či výchovy dieťaťa, nemusí znamenať nepredstaviteľnú prekážku. Chce vám pomôcť, i keď často je aj cesta do pekla dláždená dobrými úmyslami.

Skúste preto zmeniť taktiku. Zavolajte jej, poproste ju o drobnú pomoc a ukážte, že je stále dôležitou súčasťou vášho života. Nezabúdajte si však aj nastaviť hranice. Tie sú dôležité pre vás obe. Vaša mama stojí pred poriadnou výzvou: Naučiť sa pustiť vás na vlastnú cestu životom. Aj keď nie vždy to pôjde hladko.