Spoločné jedlo je najlepší facebook

Tvárová sociálna sieť je plná fotiek toho, čo kto uvaril, upiekol, potom to elegantne nafotil a „vyzdieľal“. Niekto do zdielačky pripojí aj lákavú ponuku, však veď príďte ochutnať…

Kto už sa k tomu reálne dostane, je otázka, no v posledných rokoch zrejme spolu viacej stolujeme na sieti, než reálne doma v kuchyni.

Rodinný stôl

Vždy som mala rada, keď sme sa zišli pri „rodinnom stole“ a jedli, pili, hodovali… a najmä sa rozprávali.

Rodinný pre mňa znamená, že je v našej rodine, priam centrálne umiestnený, v srdci domácnosti a že sa pri ňom schádzajú ľudia, ktorých máme radi. Na väčšie či menšie posedenia, obedy, večere, kávičky, koláčiky…

V tom najužšom význame slova, je to stôl, pri ktorom sa zdieľajú radosti i starosti, riešia bežné denné organizačné záležitosti a niekedy aj vážnejšie veci. A dosť často pri jedle.

Je pravdou, že počas pracovného týždňa nie vždy sú prítomní všetci členovia rodiny v rovnakom čase pri jedle. Spoločné jedlo je však niečo, čo má svoje čaro a svoj význam.

Spoločné rodinné jedlo zlepšuje duševné zdravie detí

To zistili americkí vedci v štúdii s 26.000 dospievajúcimi deťmi vo veku od 11 do 15 rokov. Deti, ktoré často jedli s rodinou, mali menšie problémy so správaním a emocionálnym rozvíjaním osobnosti.

Profesor Frank Elgar z EveridaiHealth vyhlásil že „výsledky našej štúdie nie sú nijako zvlášť prekvapujúce, pretože je známe, že rodina hrá dôležitú úlohu pri výchove a rozvoji“.

Uvoľnená atmosféra, rozhovory, ktoré obvykle akosi automaticky sú súčasťou rodinného jedla, majú v duševnom vývoji dieťaťa veľký význam. Pri spoločnom jedle sa napĺňajú nielen základné fyziologické potreby, ale aj psychické potreby.

Nejde len o prípravu spoločného jedla, prestretie stola a rozdanie riadu či želanie si dobrej chuti, ale najmä o čas strávený spolu. 

Spoločné stolovanie v histórii a dnes

Pôvodný význam slova spoločenstvo je spoločne jesť chlieb. V biblických časoch bolo stolovanie príležitosťou pre rozvíjanie priateľstiev.

Bolo tiež skvelým prostredím na vyjadrenie zármutku (kar) či oslavu radostných udalostí (krstiny, svadobná hostina).

Nie jeden z našich starých rodičov by si spomenul, že otec rodiny, či gazda zavelil a v rodine sa obedovalo, či večeralo vždy spolu a v presne stanovenom čase.

Spoločné stolovanie bolo teda prostriedkom na stmeľovanie rodiny a začalo sa kaziť, či opomínať niekedy v druhej polovici 20. storočia. Polotovary, mikrovlnky – aké vymoženosti, ktoré nám umožnili najesť sa rýchlo. A osamote.

Koľko rodičov dnes doletí večer domov, vydá rýchlo nejakú večeru, ale len deťom a sami sa radšej najedia „v kľude“, keď deti zaspia?

Navyše niektorí otcovia radšej prichádzajú domov, až keď ich malé deti spia, lebo sa chcú vyhnúť scénam pri večeri.

Vo veľa rodinách ich členovia jedávajú samostatne. Náhradou za rozhovory pri jedle sú odkazy na chladničke. Každý, kto príde domov, si ohreje vopred pripravené jedlo a sadne si k televízoru, počítaču alebo k hernej konzole.

Spoločné stolovanie, aj keď krátke a nie práve s výživovo úplne korektným jedlom, má však veľmi dôležitý význam.

Obvykle pôsobí upokojujúco, ak sa všetci usadia, zvoľnia, v pokoji sa nadýchnu a najedia, zväčša sa aj myšlienky utrasú a priechod dostanú zážitky z uplynulého dňa, či emócie, ktoré tieto zážitky sprevádzali.

A netreba predtým dlho stáť v kuchyni – radšej studená večera, ale teplé slovo!

Máme na to čas?

Toto teraz asi povie veľa z vás. Či? Áno, ani v našej rodine sa nevečeria každý deň spoločne. V pracovné dni ani neraňajkuje.

Rôznym časom odchodov do školy, práce a návratov domov, krúžkami, pracovnými povinnosťami, služobkami sme ovplyvnení všetci.

Predsa len, ak sa čo len trochu dá, skúsme si jedlo pripraviť a zjesť spoločne.
Jedna americká štúdia dokázala, že deti a mladiství, ktorí minimálne trikrát do týždňa sedeli spoločne za stolom so svojimi rodičmi, jedli viacej ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov a súčasne jedli menej nezdravých jedál z fast foodov a menej sladkostí. To je zdravotný benefit.

Nezabúdajme však na ten emocionálny. Ak sa rozhodnete, že pri stole nebudete riešiť práve zlé známky z matematiky a nezačnete sa hádať a dieťaťu niečo vyčítať. Rôzne názory sú OK, ale hádky nie. Tie odložte na neskôr.

Spoločná večera možno nie je všeliek, ale očividne je to spôsob, ako sa dá pomerne bezbolestne pomôcť v prípade problémov. A najmä mať prehľad, čím žijú vaši rodinní príslušníci, ako sa majú, čo ich teší, čo bolo v škole – a bez toho, aby ste kládli otázky typu „čo bolo v škole?“ a dostali na ne obligátnu odpoveď „nič“.

A ako je to u vás? Ako často sa u vás vyskytne spoločné stolovanie?