Som staromódna matka

Mária Kohutiarová 7

 

Mami, ty si z minulého storočia, fakt! Hnevajú sa často moje deti. Nuž, áno, som, ani sa za to nehanbím. Aj keď už mi bolo kadejako naznačované, či náhodou svoje názory – a tým aj výchovné metódy – nepreháňam.

Nová doba – nové poriadky?

Vraj už teraz automatizácia a kopec pomôcok v domácnosti natoľko uľahčili prácu, že nemám deti týrať. Načo im dávam nejaké domáce povinnosti? Nech si užívajú svet a čas, život ich ešte dosť potrápi. Veď práve preto. Veľmi si želám, aby moje deti vo svete obstáli. Nech budú kdekoľvek a nech budú robiť čokoľvek. Nechcem, aby sa stratili. Majú byť pripravení do života a majú sa naučiť mnoho základných vecí.

Foto: Ingimage

Všetko, čo vieš, sa ti zíde

Aj keď na mňa prevraciaš oči, aj keď hundreš či kričíš. Aj keď sa ti to nechce, nikdy si to nerobil a nikto z tvojich spolužiakov to nerobí. Toto pre mňa nie je žiadny argument. Ani to, že je to ženská/mužská robota.

Všetci do nohy budete vedieť variť, prať v rukách, vŕtať, kopať, sadiť, ba aj oberať zelenú fazuľu (a nepomýliť si ju zo zelenými paradajkami). Umývať riady aj dlážku, žehliť, skladať bielizeň, nakupovať racionálne a urobiť si po sebe poriadok.

To, čo vieš, nemáš len pre seba

Nie si na svete sám. Každý vieme niečo iné a svet funguje tak, že sa potrebujeme nevyhnutne dopĺňať. Aby si to vedel, musíš sa naučiť pomáhať a slúžiť tu doma. Súrodencom, rodičom, susedom. Nie je to žiadna zastaralosť, ale obyčajná ľudskosť.

Byť blízko tým, čo sú okolo teba a ponúknuť im ruky, hlavu, srdce, čas. Len tak budú vzťahy fungovať a žiť a budú dobré. Len tak prežijeme. Len tak ostaneme ľuďmi.

 Byť kritický, ale vedieť aj pochváliť – všetko s láskou

Dívaj sa otvorenými očami na svet. Nie všetko je také, ako to vyzerá na prvý pohľad. Ak si dobre pozeral Levieho kráľa, tak vieš, že sa treba dívať ďalej, ako dovidíš. Hľadaj veci pod povrchom, vnímaj ľudí aj situácie komplexne. Buď pozorný a prezieravý. Nie každý, kto sa ťa milo pýta, sa ťa pýta preto, lebo chce byť kamarát.

Ľudia sú rôzni – daj im svoju pozornosť, ale daj im pocítiť aj hranice, pokiaľ môžu ísť. Sú veci, ktoré treba pravdivo pomenovať – aj keď to nie je príjemné. V prvom rade voči sebe, potom aj voči okoliu, vláde, svetu.

Ale: predpokladá to, že budeš vedieť ešte dve veci: navrhnúť riešenie a vedieť oceniť dobré veci. Všimni si, že systematických frfľošov je veľa, ale skutočne progresívne kritických optimistov málo.

Dávaj šancu! Ale vždy po tom, čo si pravdivo – rovnako, ako to robím ja voči tebe, keď prestrelíš – pomenujete chybné okamihy a kroky.

Oddych je potrebný – ale nie lenivosť

Občas si mýliš pojmy a dojmy. Oddýchnuť si neznamená spať do desiatej rána. To nebude fungovať, u mňa teda nie. Oddýchnuť si znamená, že pôjdeš spať v normálnom čase, nie tesne pred polnocou. A vstaneš ráno, nie cez deň.

Oddýchnuť si neznamená po raňajkách vyvaliť ego na gauč a ležať. Potom máš pomalý štart do všetkého, čo od teba očakávam ja (a neskôr tvoj šéf či tvoj život). Zdvihni zadok, hýb sa! Tvoj šéf ťa nebude platiť preto, lebo hreješ stoličku a stolovú dosku celým telom.

Začni teraz: možno ja teraz počítam do desať, aby si sa rýchlejšie zdvihol a začal, ale je to taký nácvik, že prácu nebudeš odkladať. Ani predstierať bolesti všetkého druhu, ani argumentovať, že robota je obmedzovanie a týranie mladistvých. Práca primeraná veku a schopnostiam tam nepatrí, s tým na polícii neuspeješ.

A navyše: oddychovať hodinu a pracovať päť minút je trošku scestné, nemyslíš? Daj opačný pomer.

 Nežijeme preto, aby sme jedli…

Zavri chladničku. Už si tam bol pred piatimi minútami. Ja viem, že rastieš, ale nemusíš do šírky. Zatiaľ z toho, čo si zjedol, žiadna energia navon nevyšla. Až sa spotíš, až vydáš zo seba drinu a námahu, až to kdesi spáliš… páči sa! A navyše: nejedz tak, akoby o pol hodiny mal prísť koniec sveta alebo nebodaj hladomor. Nebuď prieberčivý. Neohŕňaj nos. No dobre: teraz je na obed „iba“ jedno jedlo. Neľúbi sa? Nemusíš. Jedlo nemá byť motivácia ani odmena ani samozrejmosť. Jedlo je síce príjemné palivo, ale to je tak všetko.

 Nezabudni na úctu

Viem, že ti ako rodičia lezieme dosť často na nervy. A možno aj tvoji učitelia (teda určite), niektoré predavačky v našom obchode alebo ktokoľvek, kto ti skrížil cestu na nesprávnom mieste nesprávnym spôsobom. Aj keď máš právo kritizovať a hľadať pravdu, nezabúdaj, že tak rodičia, ako aj tvoji súrodenci aj ostatní ľudia si zaslúžia úctu a slušné chovanie a vyjadrovanie.

Takže: ak už x-tý krát povieš, že tvoj brácho je debil, sorry, si s ním v rodine – tak čo môžeme čakať od teba? A keď sme už pritom: aký obraz o sebe robíš takým slovníkom? Kým si? Aha, už mlčíš?

 Nemusíš všetko komentovať

Učiť sa mlčať je niekedy drina. Hlavne pre teba, môj drahý „bertiačik“. Máš pocit, že rozumieš všetkému od globálneho otepľovania cez pokus o prevrat v Turecku až po dusenie ryže. Aspoň podľa toho, ako stále rozprávaš.

Však na chvíľu zavri ústa. A skús použiť iné zariadenie: napríklad uši. Naučíš sa veľa zaujímavých vecí, oveľa lepších, ako hovoríš ty. Nielen tým, že budeš počúvať. Počúvanie ťa prinúti premýšľať. Premýšľanie ťa prinúti zvažovať a hľadať svoje stanovisko.

A to chceme: lebo pri neustálom rozprávaní vypínaš nielen uši (a skáčeš do reči, čo nebudeš), ale aj myslenie a hľadanie riešenia. Mlč.

 Nemusíš všetko mať

Naozaj nie. Ani ja s ockom všetko nemáme. Vieš prečo? Lebo by sme stratili cieľ a motiváciu, radosť a túžbu, zmysel pre život. Mať všetko? Blbosť. Pre čo budeš ráno chcieť vstávať? Kvôli čomu sa budeš snažiť? Čo ťa motivuje učiť sa, hľadať nové veci, rásť?

Zabudni, že nemáš mobil, super botasky, novú vetrovku, modernú sukňu či slnečné cool okuliare. To nie sú veci podstatné pre život. Podstatné je byť niekým, nie mať niečo. O tom, ako sa budeš mať, rozhoduješ sám. Nes si zodpovednosť za to, čo robíš. Od kriku, zlostenia sa, hádzania sa… od neochoty sa učiť, až po vášeň pozerať stále TV alebo visieť PC.

Pamätaj: beriem ťa odteraz na zodpovednosť za všetko, čo urobíš. Je jedno, že ty máš štyri a ty pätnásť. Primerane si bol poučený, čo to znamená, ak toto spravíš. Nes si dôsledky. Naprav chybu, odstráň škodu. To znamená: ospravedlň sa, oprav pokazené pero, ktoré si v zlosti hodil, utri atrament, čo vyprskol.

Nik ti nekázal takto sa správať – rozhodol si sa sám, vo vedomí, čo môže priniesť tvoje rozhodnutie. Nik za teba nebude žehliť všetky prehrešky. Nauč sa, že ty si zodpovedný za to, čo povieš a urobíš.

 Neber sa tak vážne, smej sa!

Život je nádherný a ty nebuď taký dôležitý či ustráchaný. Veci sú nádherné a často je sa na čom smiať. Ak nie si príliš zahľadený do seba. Pozri, ako skáče drozd v záhrade! Aj to, ako sa ti podarilo niečo brbtnúť, je vtipné.

Nerob zo seba urážlivku. A spokojne vtipne (bez ublíženia iným) odpáľ hocijakú situáčnú prihrávku. Deň bude sviežejší pre teba aj iných.

Možno som staromódna, ale uvidíš, toto ti pomôže. Bude z teba skvelý človek.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (43 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Komentáre k článku

  1. No, automatitacia…ale ani do umvacky riad sam od seba nenaskace:-)

    a na dovolenke ziadna nebola, tak pekne utierka do ruky a hajde…

  2. Aj ja som z minulého storočia a zmýšľam podobne. Veľká vďaka za perfektne podaný návod ako sa rázne a zároveň s láskou vysporiadať s názormi našich ohromne premúdrelých a ultra-moderných bertiakov. Veľká vďaka. 🙂

Pridaj komentár