Rozmaznané decká – najčastejšie chyby rodičov

Anna Veselá 0

Elaine Rose Glickman, autorka knihy ‚Your Kid’s a Brat and It’s All Your Fault,‘ nie je typ, ktorý bude rodičov chlácholivo tľapkať po pleci. Naopak, hovorí na rovinu: keď je dieťa rozmaznané, na vine sú rodičia. A ak aj nie sú – lebo zlé správanie si môžu deti priniesť aj zo škôlky, zo školy, či pozeraním telky – je zodpovednosť rodičov tento problém riešiť.

Shutterstock

Je dobré priznať si to

Rodičovstvo je niekedy sizyfovský job, bez ohľadu na vek dieťaťa. Cítite veľký tlak, lebo máte pocit, že ste pod drobnohľadom, kde vás za chyby neustále niekto kritizuje. Nielen svokra, ale aj cudzia pani v obchode.

Keď sa snažíte byť aktívnou súčasťou života vašich detí, nadávajú vám do helikoptérových rodičov. Keď deťom dáte dýchať, označia vás za benevolentného. Skrátka, keď je reč o výchove, vždy sa nájde aspoň jeden, ktorý vám povie, že robíte niečo zle.

Asi nikto z nás nechce mať doma rozmaznaného „fagana.“ A ak robíme tieto chyby, výsledkom ktorých je rozmaznané dieťa, je dobré si ich pred sebou priznať.

Veď oni „len“ vyjadrujú svoje emócie

Ak vás dieťa hryzie, bije, kope a vy si povzdychnete, mávnuc rukou, že je to len fáza. Hovoríte, to prejde z toho vyrastie, ešte je malé. Dovoľte, aby sme vás vytrhli z letargie, lebo toto môže byť veľký problém.

Myslíte si, že to robíte dobre. Hovoríte si, ide „len“ o malé deti, ktoré sa podľa vás „len“ snažia vyjadriť emócie primerane veku. Máte za to, že ich v tom treba podporiť, napríklad objatím a otázkami, ktoré im majú pomôcť pomenovať pocity. Napríklad: „Čo sa ti stalo, anjelik, si nahnevaný? Povedz mi, prečo ma hryzieš? Si smutný?“

No pozor, ak zároveň nevyvodíte zodpovednosť za takéto správanie, lebo takto zo svojho dieťa robíte rozmaznanca. Akokoľvek je dieťa nahnevané, nemá právo nikoho udierať, to sa predsa nerobí, au, to bolí!

Prečítajte si aj: Mamy, nebláznite, nerobte z detí bohov

Veď oni sú „iba“ malí

Neospravedlňujte ich, že sú malí. Napríklad príliš malí, aby sa naučili lekcie slušného správania, do ktorých patrí slovíčko „prosím,“ či „ďakujem.“ Alebo príliš malí, aby zvládli disciplínu.

To, že je vaše dieťa malé a správa sa podľa vývinových tabuliek, do ktorých teoreticky zapadá sem-tam nejaké hryzenie, či udretie mamy, ešte neznamená, že by nemalo dostať lekciu, čo je a čo nie je správne.

Ak budete zlé správanie ignorovať, ono nezmizne samé od seba, dieťa v ňom bude pokračovať, len tak z neho nevyrastie. Ak nebudete podporovať dobré správanie (ďakujem, prosím, prepáč), nečakajte, že s tým začne samé od seba. Veď ste ho k tomu neviedli.

Shutterstock

Na, tu máš, len už prestať kvíliť

 „Ak máte doma osemročné dieťa, ktoré sa nevie zmieriť s tým, že nie je vždy tak, ako si pískne a že nemôže dostať vždy to, na čo si ukáže prstom, potom musíte uznať, že na tom ako rodič nesiete veľký podiel viny,“ vysvetľuje Glickman.

Byť rodičom je ťažké. Nikto z nás nemá rád, keď má v kuse deťom opakovať „nie,“ nemajú to rady ani deti (ako inak!). Ale ak väčšinu času zvyknú počúvať iba jedno slovo – „áno“ – lebo im dáme čokoľvek, za čím budú pišťať, až kým to nedostanú, potom ich utvrdzujeme v pocite, že majú na všetko právo. Deťom, ktorým stačí dupnúť, keď sa im zachce, sa právom hovorí, že sú rozmaznané.

Ale ja som ich to nenaučil

Vaše deti sledovali v telke program, ktorý nebol vhodný pre ich vek a žiaľ, teraz imitujú správanie, ktoré videli. Nie je vaša chyba, že kopírujú takéto správanie, vy ste ich to predsa nenaučili. Vy ste im neboli tým zlým príkladom. Ale pokiaľ je ich správanie neprístojné, je to vaša rodičovská zodpovednosť, pretože vy ste rodič, a teda je vaša starosť, čo deťom dovolíte pozerať.

Namiesto vyviňovania sa (to videli u susedov, ja by som im to v živote nedovolil), si musíte priznať, že vás nezbavuje zodpovednosti, keď sa deti správajú zle a že im nemusíte vysvetľovať, čo je na ich správaní zlé. Nepríjemná správa je, že aj tak musíte. Ste rodič.

Prečítajte si aj: Rodičia rozmaznaných krikľúňov, sami ste si na vine

Nevadí, že sa baví s vami ako s handrou

Pokojne vás nazve hlúpou matkou, a to aj v spoločnosti iných dospelých alebo svojich rovesníkov. Zoberie si veci bez opýtania a už vôbec od neho nemusíte čakať, že by sa poďakovalo. Takto presne sa správa rozmaznané decko. A správa sa tak preto, lebo mu dovolíte, aby sa tak s vami bavil. Spôsobom, aký by ste nezniesli od vášho partnera, priateľa, či hocikoho druhého. Vina padá na vašu hlavu, lebo očividne nerobíte nič preto, aby ste takéto správanie zastavili.

No a čo, že robí scény na verejnosti

Sú rodičia, pre ktorých sú amoky dieťaťa na verejnosti nočnou morou. Okamžite štartujú raketové motory, berú metajúce dieťa pod pazuchu a uháňajú z centra diania. A potom takí, ktorí nad tým mávnu rukou. Ignorujú to, bez toho, aby sa dieťa pokúsili zobrať aspoň trochu nabok a „riešili to.“ Pokračujú v nakupovaní, akoby sa nič nedialo. Alebo ďalej večerajú v reštaurácii, veď no a čo.

Týmto však dieťa učíte, že je úplne v poriadku, keď dáva široko ďaleko najavo svoje pocity hnevu a frustrácie a že vaše právo nakupovať, či jesť v reštaurácii je posvätné a stojí vyššie ako právo ostatných ľudí, aby v pokoji dojedli svoje jedlo.

Všetko musí byť iba „po dobrom“

O všetkom do detailov rozmýšľate, analyzujete a robí vám starosti, či vaše výchovné metódy náhodou dieťa do budúcnosti nepoškodia. Mali by ste mať jasno v tom, že používať slovo „nie,“ nie je niečo, čo dieťa zlomí. To, že dieťaťu postavíte hranice, neznamená, že zničíte váš vzťah.

Deti si nebudú pamätať, že ste ich poslali do svojej izby miesto toho, aby ste im dovolili vyzúriť sa tak, že by vrieskali a trieskali dvermi po dome, ale že mali rodiča, ktorý ich miloval, ale bol aj pripravený dať im hranice, ktoré ich naučili, ako sa lepšie správať.

Chcete byť kamoš, ale nie „šéf“

Rozmaznané dieťa, či sa vám to páči alebo nie, je výsledkom výchovy rodiča, ktorý sa vzdáva svojej roly byť „šéfom,“ ktorého dieťa potrebujú (nie, oni nepotrebujú mať rodiča kamaráta, potrebujú láskavé, no pevné vedenie).

Nemusíte sa vždy prieť s dieťaťom, ani mu vysvetľovať všetky svoje dôvody, aby prijalo vaše rozhodnutie. Byť „šéfom“ – človekom, ktorý ich miluje, aj keď niekedy robí veci, ktoré sa deťom nepáčia, ale sú v ich najlepšom záujme, to znamená byť rodičom.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (78 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Author image

Anna Veselá

články autora...

Pridaj komentár