Rozdávate tresty. Strácate nervy. Ako sa ovládať a premyslieť si svoje reakcie dopredu

Počítate do troch, kričíte „dosť.“ Rozdávate tresty. Strácate nervy. Stále to isté dokola. Máte pocit, že ste vyskúšali všetko, ale nič nefunguje. Vaše dieťa zase nepočúva, jedným uchom dnu, druhým von.

Derie sa na jazyk otázka, v čom potom robíte chybu. Ako to robiť, aby sa výchova nemíňala účinkom?

1. Nebude vás počúvať, keď nevie, čo od neho chcete

Máte pocit, že ste svojmu dieťaťu povedali najmenej miliónkrát, aby si nehádzalo po zemi bundu, a aj tak hrach o stenu? Či veríte alebo nie, možno mu naozaj nedochádza, čo od neho chcete.

Treba byť konkrétnejší, napríklad povedať dieťaťu, čo by malo urobiť: „Prosím ťa, zaves si bundu na vešiak, keď prídeš domov,“ namiesto „Nehádž tú bundu na zem.“

To isté platí, aj keď dieťa robí zle a udrie vás alebo súrodenca. Vynechajte vetu: „nebi sa“ a skúste mu radšej povedať, že do živých stvorení sa neudiera, ale ak je tak veľmi nahnevané, môže skúsiť udrieť do vankúša.

2. Nebude vás počúvať, keď je unavené

Nemôžete od vášho dieťaťa čakať, že bude dobré a poslušné zrovna vtedy, keď je hladné alebo unavené. Nakoniec, pozrite sa na seba, tiež vám dochádza trpezlivosť, keď by ste najradšej jedli alebo spali.

Ak sa dieťa niečím previnilo, riešiť to rozhodne treba, ale dosť času bude napríklad po jedle. Povedzte dieťaťu napríklad: „Videla som, že si vytrhla sestre hračku z ruky. Porozprávame sa o tom, keď dojeme.“

3. Nebude vás počúvať, keď má svedkov

Ak vaše dieťa uteká po parkovisku alebo vyhadzuje iné dieťa z hojdačky na ihrisku, samozrejme, že to riešite hneď. 

Ak je to možné, nájdite si miesto, kde sa môžete porozprávať o tom, čo sa stalo, v súkromí. Nedávajte deťom kázeň na verejnosti pred cudzími ľuďmi.

Ak nie je možnosť odísť do ústrania, krátko upozornite dieťa na nevhodné správanie a dajte mu na známosť, že sa o tom neskôr doma pozhovárate. Nezabudnite na to, keď prídete domov.

Prečo je to dôležité: ak dieťa karháte pred svedkami, bude sa viac sústrediť na to, kto všetko okrem neho to ešte počúva, namiesto toho, aby počúvalo, čo mu hovoríte.

	Prečítajte si aj: 5 základných pravidiel, keď dávate deťom hranice

4. Nebude vás brať vážne, keď ho uplácate

Častokrát sme ako rodičia v pokušení uplatiť svoje dieťa sladkosťou alebo hračkou, aby sme odvrátili hrozbu, že sa pri pokladni hodí o zem alebo aby vydržalo vyšetrenie u lekára. Takáto stratégia funguje iba na krátky čas.

Keď si to rozmeníme na drobné, v podstate odmeňujeme nevhodné správanie, tak by sme sa potom nemali až tak čudovať, keď bude mať dieťa nabudúce záchvat hnevu len preto, aby dostalo, čo chce. Táto stratégia sa mu predsa v minulosti už vyplatila, škoda ju nevyužiť.

Tu si treba uvedomiť, že dobré správanie, či už má dieťa trpezlivo čakať v rade alebo má byť dobré k súrodencovi, sa nepodmieňuje odmenou. Skrátka a jednoducho sa očakáva.

5. Nebude počúvať vaše prednášky

Samozrejme, že musíte dieťaťu povedať, čo urobilo zle. Ale kázeň, ktorá nemá konca kraja, vám bude na nič platná, deti už po pár vetách vypnú uši. Namiesto hodinovej prednášky sa zamerajte dvomi vetami na to, prečo jeho správanie nebolo dobré, a že nechcete, aby sa to opakovalo. Koniec.

6. Nebude počúvať, keď strácate nervy

Je ťažké ostať v pohodičke, keď vám dieťa hodí náušnice do záchodovej misy a spláchne. No dieťa nie je schopné absorbovať nič výchovné, keď sa na nich kričí. Buď sa stiahnu do seba alebo sa nahnevajú, čím sa veci ešte viac skomplikujú.

Lepšou taktikou je riešiť problémy pokojným, trpezlivým tónom. A takto odpovedať aj dieťaťu, ktoré by sa pokúšalo na vás kričať, keď je práve nahnevané. Samozrejme, vyžaduje si to neustále nacvičovanie, nie je to vec, ktorá zázračne funguje zo dňa na deň.

	Prečítajte si aj: Toto skúste urobiť, keď vaše dieťa chytí nervy

7. Nebudú počúvať, keď si ich držíte od tela

Deti „vyšilujú“ z rôznych dôvodov. Nevedia sa ovládať. Milujú testovať hranice. Potrebujú vašu pozornosť. Verte však, že to nerobia preto, aby vám tým vykričali, že vás neľúbia.

Neberte si osobne, keď sa dieťa hodí o zem, lebo nedostalo zmrzlinu alebo jačí, lebo chcelo zostať na ihrisku. Lebo inak sa to odzrkadlí aj na vašom vzťahu – zrazu totiž zistíte, že si dieťa držíte od tela. Pripomínajte si, že toto nie je o vás, o vašej kompetencii, či neschopnosti. Vaše dieťa sa nebude takto správať navždy.

8. Nebude počúvať, keď ho zahanbujete

Pre dieťa nemôže byť nič horšie, ako keď ho rodič zahanbuje alebo mu dáva najavo, že iné dieťa, či jeho súrodenec, je od neho lepšie.

Zamerajte sa na dobré stránky vášho dieťaťa, v čom sú jeho klady, na ktorých sa dá stavať. A to dobro potom rozvíjajte. Pochváľte dieťa, keď urobí niečo dobré, či už sa dobre správa alebo sa mu darí v škole. Nikdy nepodceňujte jeho úspechy.

9. Nebude počúvať vaše nereálne tresty

Je ľahké na dieťa v hneve vychrliť, že tak ale za toto (!) nebude najbližší mesiac pozerať televíziu alebo že mu tablet vrátite až na konci školského roka. Pozor však na to, aby sme vždy použili výchovný prostriedok primeraný nevhodnému správaniu, nie stavu našej frustrácie.

Namiesto nereálnych trestov (alebo skôr vyhrážok) vytýčte domáce pravidlá – a nielen pravidlá, ale aj logické dôsledky, ktoré budú nasledovať, ak sa tieto pravidlá nedodržia.

Napríklad, nech sa vaše dieťa naučí, že ak ho poprosíte, aby vyložilo riad z umývačky riadu, neurobíte to miesto neho. Nech vie, že je to jeho povinnosť, nie vaša a že ho počká, hoci sa mu začal v telke obľúbený seriál. Svoje úlohy si musí splniť ako prvé, až potom je zábava.

	Prečítajte si aj: Ako netrestať dieťa a zároveň trvať na hraniciach

10. Nebude počúvať, keď nie ste dôsledný

Mnohí rodičia nemajú problém určiť pravidlá, ale nie sú dôslední v ich dodržiavaní. Pre deti pravidlá ešte nič neznamenajú, ak vedia, že sa nič nestane, keď ich budú mať na háku.

V preklade to znamená, že pre dieťa nie ste autorita, ktorú je treba rešpektovať. Byť dôsledný znamená ubezpečiť dieťa, že to myslíte vážne. Nechajte ho, nech sa o tom presvedčí.