Rešpekt náš každodenný

RNDr. Martina Vagačová 1

Rešpekt je ďalším so základných princípov efektívnej výchovy, ktorá stojí na budovaní vzájomného pozitívneho vzťahu rodiča s dieťaťom. Nechať sa viesť rešpektom znamená sledovať jednoduché pravidlo: rešpekt zo strany rodiča, budí rešpektujúcu odpoveď zo strany dieťaťa.

Ako to konkrétne vyzerá vo vzťahu s našimi deťmi?

shutterstock

Rešpektujúci prístup prináša lásku a láska budí dôveru. Dôvera otvára detské srdcia. Deti sa tak bez strachu môžu so všetkým zveriť svojim rodičom. Sú úprimné a ochotne prijímajú, čo sa po nich žiada, lebo vedia, že ten, kto požaduje, ich aj miluje. Našu láskavosť vycítia zo spôsobu konania a rozprávania, z tónu hlasu a z úsmevu.

Správny rešpekt znamená

naučiť sa kladne hodnotiť a vítať vzájomnú rozdielnosť charakterov, temperamentu a záujmov našich detí. Z rozdielností nadobúda totiž vzťah svoju bohatosť a plnosť, po ktorej tak všetci túžime. Toto môže byť pre nás rodičov skutočná výzva. Už len napríklad v takej obyčajnej veci ako je opatrnosť či odvaha. Predstavte si, že máte dieťa, ktoré neustále lákajú výšky, lezenie alebo štveranie sa po stromoch. Vy máte fóbiu z výšok. Pochopiť v takomto prípade, že rozdiely nás obohacujú a nájsť spôsob ako ich dať dokopy, potrebuje riadnu dávku odvahy a kreativity z vašej strany.

Rodičovský rešpekt k silnej túžbe dieťaťa po zdolávaní výšok by mal viesť k tomu, aby sa dieťa naučilo dbať o svoju bezpečnosť. Rodič môže napríklad nájsť inštruktora či klub lezenia, zaobstarať knihy a filmy, ktoré budú rozvíjať jeho vedomosti v tejto oblasti, pomôžu zvládať jednotlivé obtiažnosti rozvoja zručnosti a pod. Takto rodič vytvára aj priestor na to, aby dieťa najbezpečnejším spôsobom skúmalo, čo pre neho v skutočnosti táto túžba v živote znamená. Možno len záľubu, ktorá po čase ustane alebo až smerovanie k profesionálnemu záujmu.

shutterstock

V pozitívnom vzťahu znamená rešpekt najmä: 

zaobchádzanie s deťmi ako s úctyhodnými osobami.

Je potrebné dokonale rešpektovať ich slobodu aj keď ich učíme veci, ktorých zvládanie je základnou spoločenskou nevyhnutnosťou.

Napríklad situácia, ktorá môže nastať počas jedla: dieťa miesto jedenia príliš kvická, všade naokolo taniera sú odrobinky a iné viditeľné znaky jedenia. Pozorovaním rodič zistí, aké potreby dieťa sleduje (zisťovanie štruktúry materiálu, možnosti rozmazávania, hustotu hmoty- kvickanie,…a pod.) Napriek tomu, že v tomto veku je adekvátne pre dieťa experimentovať s rôznymi materiálmi, rodič povie: „Toto sa nerobí, s jedlom sa nehráme, jedlo je na papanie. Dopapáš alebo sa ideš hrať?“

Ak si dieťa vyberie hru, pripraví mu podľa predošlého pozorovania materiály a potreby, ktoré momentálne dieťa rozvíjalo nevhodne s jedlom. Týmto spôsobom rodič sleduje a teda rešpektuje potrebu dieťaťa po experimentovaní. Zároveň mu úctyhodným upozornením ukazuje jasnú hranicu medzi jedlom, ktoré je vzácne, a preto sa s ním nehráme a materiálmi (hlina, voda, plastelína…), ktoré sú pre rovnaký účel vhodné.

Zákazmi a nátlakom ich nedovedieme k správnemu rozlíšeniu. Rodičovskou úlohou je nasmerovávať deti povzbudením a vytváraním adekvátneho prostredia, pohodlných či príjemných možností, dané veci vyskúšať. Tak, ako sme to ukázali na konkrétnom príklade s jedlom.

Ako na to?

Všetky vyššie uvedené princípy však vyžadujú od nás rodičov vysokú dávku pokoja a  ovládania. Vyhnutie sa frustrácii, hnevu, poučovaniu a iným nerešpektujúcim a neefektívnym prístupom k deťom, nie je v dnešnom hektickom svete ani trochu jednoduché. Ako si pritom pomôcť a ostať rozvážnymi v momentoch, keď ide s deťmi do tuhého?

Naformulujte si jednu upokojujúcu vetu.

Je to veľmi individuálne, ale príkladom môžu byť:

  • Zlosť všetko zhoršuje.
  • Hnev živí nevhodné správanie.
  • Vcítenie sa namiesto hnevu.
  • Hlboké dýchanie prináša potrebný kľud.

Umiestnite si ju na miesto, kde ju často zbadáte

Čím častejšie budeme svoje upokojujúce tvrdenie vidieť,  tým skôr  nám vo vypätých  situáciách príde na myseľ. Okrem toho nie je zlé, keď si ho môžu prečítať aj deti. Vidia našu úprimnú snahu o rešpektovanie druhých.

Predstavujte si seba ako riešite problém v pokoji.

Vo chvíli kľudu si skúste predstaviť  jednu z „horúcich“ chvíľ s vašimi deťmi, ktoré momentálne riešite…..a k tomu si vyobrazte, ako by ste ju zvládli s pokojom.

Takto sa sami cvičíme a pripravujeme na situácie, ktoré prichádzajú nečakane a hlavne v ťažšom emocionálnom vypätí. Pomáha to tiež preto, lebo vo chvíľkach kľudu či pohody vidíme veci a situácie triezvejšie a racionálnejšie…nemáme totiž pred očami to „červené súkno“.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (15 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Author image

RNDr. Martina Vagačová

články autora...

Komentáre k článku

  1. Fajn clanok, mam len malu poznamku. Autosugestivne vety typu „Som pokojna, hnev nic nevyriesi“ su nespravne naformulovane.

     

    Zakladnym principom autosugescie je nepouzivat zapory, pretoze podvedomie nedokaze rozlisit to, ze sa jedna o zapor. Priklad – ked poviete vetu „Nepredstav si ruzove prasiatko“, co si vybavi vase povedomie ako prve? 🙂

    Takze autosugestivne vety sa musia formulovat vzdy bez zaporov – vo forme pozitivnych viet… napr. „V stresovych situaciach som vzdy pokojna, moj hlas je zvucny a pevny“.

Pridaj komentár