Psychologička Lenická: Nepodsúvajme deťom v rodine, aké majú mať role

Marcela Beňová 0

Nezáleží, koľko detí máte. Otázka súrodeneckých vzťahov zaujíma každého rodiča.

Ako môžeme dieťau pomôcť, aby dokázalo vychádzať s bratom či sestrou? Definuje nás poradie, v ktorom sme prišli do rodiny? Čo jedináčikovia?

Na tieto otázky nám odpovedala detská psychologička Mgr. Lucia Lenická.

shutterstock

Kým sú pre nás súrodenci, a prečo je tento vzťah taký špecifický?

Súrodenecké vzťahy a motivačné pochvaly zo strany rodičov patria v súčasnosti medzi často rozoberané témy.

Téme Prečo nechváliť svoje deti a ako ich motivovať inak sa budem venovať na rodinnom multižánrovom festivale Zing v sobotu 27. apríla v Trnave. Na problematiku súrodeneckých vzťahov sa pozrieme bližšie v tomto rozhovore.

Vzťah so súrodencami patrí v našich životoch k tým najdlhším vzťahom. V detstve nám dáva možnosť trénovať si sociálne zručnosti a zvládanie negatívnych emócií.

Počas celého života, ak je dobrý, poskytuje podporu, zlepšuje psychické zdravie, znižuje obezitu, či dokonca môže predĺžiť život. 

Nemožno však zabúdať na to, že súrodenecké vzťahy sú zo všetkých rodinných vzťahov najnásilnejšie. Násilie či šikana v súrodeneckom vzťahu môže viesť u detí k depresii či sebapoškodzovaniu.

Aký je rozdiel medzi súrodencami a priateľmi? Môže nám dobrý kamarát nahradiť brata a sestru?

Jeden z dôležitých rozdielov medzi súrodencami a priateľmi je ten, že o vzťah so súrodencom sa dieťa nemusí toľko snažiť.

Súrodenec tu bude na druhý deň, aj keď ste mu vynadali či zničili mu jeho obrázok. V priateľských vzťahoch sú deti motivované správať sa lepšie.

 Prečítajte si aj: Štyri veci, ktoré by ste nemali povedať dospievajúcemu chlapcovi 

Môže jedináčik vo svojom živote zažiť rovnako plnohodnotné väzby ako dieťa, ktoré má doma dvoch či troch súrodencov?

Veľa výskumov sa zameriava na to, aby sa zistilo, či si deti bez súrodencov nesú do života nejakú nevýhodu. Ukazuje sa, že nie.

Vzťahy so súrodencami, aj keď sú dôležité, nie sú jediné, ktoré nás formujú, a jedináčikovia nakoniec všetko, čo im chýbalo, do dospelosti doženú.

Dnes sa veľa hovorí o špecifikách postavenia detí v rodine podľa toho, v akom poradí sa narodili. Je pravda, že prvorodený je dominantný a zodpovedný, kým najmladší je zabávač?

V psychológii sme dlho verili tomu, že poradie dieťaťa v rodine má vplyv na jeho povahu a charakter v dospelosti. Najnovšie výskumy na veľkých vzorkách ukazujú, že tento vplyv je takmer nulový.

Vyzerá to, že je to niečo ako definovať sa cez horoskop – popisy sú tak vágne, že sa s nimi dokážeme ľahko stotožniť, a tak sa napríklad ako najstaršie dieťa môžeme cítiť ako dominantný a zodpovedný.

shutterstock

Za jednu z najväčších výziev rodičovstva považujem práve snažiť sa nepodsúvať deťom v rodine rôzne role a neutvrdzovať ich v nich.

Nedávať dieťaťu rolu zodpovedného, pretože je najstarší, rolu miláčika a tvorcu dobrej nálady, pretože je najmladší, rolu agresora, pretože je starší či chlapec, alebo rolu obete, pretože je dievča či mladší súrodenec.

Dvaja rodičia majú čo robiť, aby zvládli jedno, nieto ešte dve či tri deti. Na čo nezabúdať, aby deťom nechýbala láska a pozornosť?

Pomáha vyčleniť si čas s každým dieťaťom osamote, ktorý je iba pre vás dvoch. 15 minút po zobudení a pred uložením do postele a hodinka raz týždenne pri spoločnej hre či aktivite dokážu zázraky.

Súrodenecká žiarlivosť je bežná vec

Pri viacerých deťoch býva problémom súrodenecká žiarlivosť. Kde robíme my rodičia najčastejšie chybu?

Rodičia bývajú prekvapení a nerozumejú tomu, aké silné negatívne emócie sa medzi súrodencami objavujú. Súrodenecká žiarlivosť je úplne bežná vec. Máme v genetickej výbave, aby sme si chránili prostriedky, ktoré nám pomáhajú prežiť.

Len si spomeňte na svoje deti, ako si čo najrýchlejšie tlačia jedlo zo spoločnej misky do úst, akoby im išlo o prežitie. Z evolučného hľadiska ide. V prvom rade si treba uvedomiť, že rivalita medzi súrodencami je normálna.

Súrodenci majú v priemere 3,5 konfliktu za jednu hodinu. Netreba sa týrať výčitkami, že som niekde zlyhal. Čo neznamená, že nemáme na situáciu žiaden vplyv.

Môže súrodenecká žiarlivosť prerásť až do rivality či chladných vzťahov v dospelosti?

Môže. Zároveň máme veľa spôsobov, ako deťom s ich negatívnymi pocitmi pomôcť.

Na prvom mieste pomáha tieto pocity uznať: „Chápem, že ti niekedy brat lezie na nervy. Niekedy je to ťažké, deliť sa s ním o izbu.“

 Prečítajte si aj: Moje dieťa sa s nikým nechce hrať a rozprávať

Ak uznáme, že negatívne pocity vo vzťahoch sú normálne a pochopiteľné, nestanú sa pre deti (a pre nás) strašiakom, a súrodenci sa ich omnoho lepšie naučia zvládať a ovládať.

Mnoho rodičov nevie, ako riešiť konflikty detí, každodenné hádky a bitky. Vstupovať do nich, alebo sa držať ďalej, a nechať deti, nech to vyriešia?

Najdôležitejšie je nerobiť pri hádke rozhodcu. Stáva sa, že rodič vletí do izby, vidí kúsok bitky, označí vinníka, uloží trest a nájde nejaké riešenie.

Výsledok je ten, že jedno dieťa má pocit nespravodlivosti, jeho hnev voči druhému narastá a agresia tiež. Druhé dieťa sa stáva závislejším na pomoci rodiča. A ani jedno dieťa sa nenaučilo, ako situáciu nabudúce lepšie zvládnuť.

Pokiaľ ide o mierne hádky, je lepšie vôbec nezasahovať. Deti si samé začnú hľadať spôsoby, ako situáciu riešiť.

shutterstock

Ale čo ak deti konflikt nezvládajú?

Pri väčších konfliktoch je dobré prísť na pomoc skôr ako pomocník – vyjednávač.

Pomáhať vyjadriť, čo potrebujú (Vidím, že potrebuješ modrú kocku.), zadávať hranice (Je práve obsadená.), pomáhať hľadať riešenia (Čo by si mohla v tejto situácii urobiť?).

Prípadne môžeme riešenia ponúkať (Ľudia sú ochotnejší ti niečo požičať, keď poprosíš a počkáš. Alebo môžeš počkať, keď sa uvoľní, či použiť červenú.).

Deti sa postupne naučia tieto postupy využívať aj samé. Pri násilnom správaní treba násilie zastaviť, prípadne deti na čas oddeliť, a potom sa k tomu vrátiť.

Učte deti hovoriť o svojich potrebách

Čím môžeme podporiť rodinnú súdržnosť?

Pomáha začať od seba. Rodič je pre dieťa prvým vzorom, ako udržiavať dobré vzťahy.

Učte deti empatii tak, že ste empatický (Muselo ťa fakt naštvať, keď ti zbúrala vežu,  na ktorej si nej pol dňa pracoval.), a nie tak, že vysvetľujete (Veď ona to nechcela, len sa potkla.).

Učte deti pokojne hovoriť o svojich potrebách (Potrebujem sa sústrediť na túto prácu. Pomohlo by mi, keby ste ma 10 minút nechali osamote.) namiesto kriku (Buďte už ticho! Kto to má stále počúvať!).

Učte deti hľadať spoločné riešenia (Potrebujem upratať prádlo a ty sa chceš hrať. Ako by sme to mohli urobiť tak, aby sme boli obaja spokojní?) namiesto vydávania pokynov (Choď si čítať, ja prídem za tebou, keď to dokončím.).

 Prečítajte si aj: Všetky dievčatá chú byť princezné. Tak ich, prosím, nechajte!

Vaše deti budú robiť to isté, keď ich práve neovládne zúrivosť. A hlavne sa spolu dobre bavte. Veľa konfliktov v rodine treba vyvážiť pozitívnymi zážitkami.

Špecifická situácia nastáva, ak má jedno dieťa zdravotný či psychický problém, a druhé sa cíti odsunuté. Dá sa týmto pocitom zabrániť?

Dobré je, ak vieme, že tieto pocity môžu vzniknúť. Na začiatok pomáha s deťmi hovoriť o tom, že sa tak cítia. Už to im dodá od rodiča pocit záujmu a porozumenia.

Sú veci, ktoré sa jednoducho ovplyvniť nedajú, a dieťa pred nimi neuchránite. Potom môžete hľadať spoločne riešenie: „Čo by ti pomohlo, aby si sa cítil lepšie? Čo by som mohla urobiť ja?“

Súrodenecké vzťahy v dospelosti nekončia. Ako reagovať, ak vám dospelé dieťa po rokoch výchovy povie, že sa napriek vašej snahe cítilo ignorované?

Buďte radi, že vám to povedalo. Poďakujte mu za to. Znamená to, že vzťahu s vami stále dáva šancu. Netrápte sa pocitmi viny, radšej hľadajte, ako to robiť inak. Nikdy nie je neskoro niečo zlepšiť.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Marcela Beňová

články autora...

Pridaj komentár