Prestanú sa deti učiť úplne?

Koniec organizovaného učenia? Vo svete sa stáva hitom unschooling, kde školy ani tradičné vzdelávanie nemajú miesto.

Ak bol pre vás tradičný homeschooling, teda domáce vzdelávanie, silná káva, unschooling (opak školského vzdelávania) sa vám rozhodne páčiť nebude. Hlavnou myšlienkou tohto trendu je nechať deti, aby samé rozhodovali čo, kedy a do akej miery chcú a potrebujú spoznávať.

Najväčším rozdielom unschooling metódy oproti klasickej forme vzdelávanie je otázka iniciatívy- tá leží v rukách dieťaťa, nie učiteľa, vychovávateľa či rodiča. 

Zabudnite na známkovanie, hodnotenie, osnovy či štandardné výchovné metódy.

Dieťa, ktoré sa vzdeláva unschooling metódou, nie je (aspoň tak teória predpokladá) motivované jednotkou či pochvalným uznaním, ale vlastnou vnútornou vrodenou túžbou po tom, aby poznávalo svet, učilo sa a prirodzene potrebovalo pochopiť javy okolo seba.

 

Učíme sa predovšetkým pre seba

Priekopníkom metódy unschooling sa stal pedagóg a spisovateľ John Holt, ktorý roky bojoval za reformu školstva. Spočiatku presadzoval domácu výučbu detí, ktorá by poskytla malým školám láskavejšie prostredie a tempo, ktoré sa bude prispôsobovať ich schopnostiam.

Postupne však zanevrel aj na tú. Uvedomil si, že deti sa tak či tak učia niečo, čo majú predpísané a odsúhlasené zhora. 

John Holt sa začal zaoberať myšlienkou, čo nie je múdrejšie spoliehať sa na prirodzený pud učenia, ktorý funguje aj u zvierat, a nechať deti, aby rozhodli, kedy a čo je pre ne dôležité naučiť sa.

Ako priekopník nového spôsobu vzdelávania veril, že deti až príliš prispôsobujeme požiadavkám spoločnosti namiesto toho, aby sme ich nechali ich vlastný život a rozvíjať, čo je pre ne prirodzené. 

 

Princípy unschoolingu

Žiadne triedy, učebnice a spolužiaci? Áno, to je unschooling. Dieťa sa do šiestich rokov učí prirodzene: poznáva, pozoruje a napodobňuje všetko, čo sa okolo neho deje.

Preto sa zástancovia unschoolingu rozhodli túto vrodenú schopnosť dieťa učiť sa a nasávať podnety okolo seba uplatniť aj v školskom veku a nechajú dieťa, aby rovnakým spôsobom poznávalo svet naďalej.

Unschooling stojí na troch základných pilieroch: sloboda, rešpekt a dôvera. Rodičia musia prejaviť dieťaťu veľkú dôveru, pretože prenechávajú zodpovednosť za jeho vzdelanie v rukách malého študenta.

Stávajú sa sprievodcami a pomocníkmi, ktorí mu poskytujú podnety, vysvetľujú a učia ho to, o čo prejavuje záujem. To zároveň vyžaduje láskyplnú väzbu a rešpekt nielen rodičov k dieťaťu a naopak.

Dôležitou zásadou je sloboda- rodičia sa slobodne rozhodnú pre tento výchovný princíp a veria schopnostiam dieťaťa, rovnako ako dieťa sa slobodne rozhoduje, čo chce a potrebuje si v určitom období svojho života vedieť.

Ako študujú neštudujúce deti?

Bežný deň dieťaťa, ktoré sa nevzdeláva, sa v zásadnej miere podobá dňu predškoláka, ktorý nenavštevuje predškolské zariadenie. Rodičia, ktorí deti nechajú ísť vlastnou študijnou cestou, si volia najmä to, akým spôsobom budú túto metódu uplatňovať.

Tá sa líši: od úplnej voľnosti a slobody, kde sa rodič vôbec nevenuje konkrétnemu vzdelávaniu až po akési organizované nevzdelávanie. Dieťa predovšetkým navštevuje rôzne krúžky, pestuje koníčky, venuje sa športu, záujmovým aktivitám, chodí do múzeí či na poznávacie výlety.

Ak sa malý študent začne zaujímať napríklad o motýle, rodičia ho vezmú do prírody, kde okrídlencov pozorujú v prirodzenom prostredí. Doma si zas môže prečítať rôzne knihy či materiály, čo vyžaduje pestovanie čitateľských schopností. Na záver si motýle nakreslí či vymodeluje z plastelíny, kde rozvíja motorické zručnosti a predstavivosť.

Unschooling funguje predovšetkým na prepájaní jednotlivých aktivít, udržovaní nadšenia dieťaťa a presvedčení, že úprimný dlhodobý záujem o konkrétny predmet vzdelávania má pre dieťa väčší osoh než dennodenné prechádzanie od jednej témy k druhej.

Najdôležitejším rozdielom medzi unschoolingom a tradičnou školou je ten, že dieťa nie je hodnotené za to, čo nevie a nikto nepoukazuje na jeho medzery a nedostatky. Ono samo si uvedomuje, čo už vie a čo ho ešte zaujíma, a to sa odráža na jeho vnútornej motivácii ďalej sa učiť.

Unschooling na Slovensku?

Výchovná metóda odmietajúca tradičné vzdelanie je rozšírená predovšetkým v Severnej Amerike, kde systém vzdelávania necháva rodičom slobodnú ruku vo výchove detí.

V Európe je samotné vzdelávanie takmer v každom štáte určitým spôsobom regulované. Ak sa rodičia rozhodnú sami vzdelávať deti doma, sú povinní nechať svoje deti pravidelne preskúšať a testovať. Vzdelávanie bez vzdelávanie je vo všetkých krajinách Európy nelegálne.

Rovnako je to aj na Slovensku, kde sa rodičia, ktorí sa napríklad rozhodnú pre domáce vzdelávanie, musia pripraviť na množstvo praktických problémov a prekážok, čo mnohých od homeschoolingu úplne odradí.

Unschooling sa u nás pokladá za neprípustnú metódu a rodič by so žiadnym výchovným argumentom pred úradmi neobstál.

Kým u nás zostáva vzdelávací systém v otázke unschoolingu pomerne konzervatívny, v Českej republike sa už objavujú prvé lastovičky. Napríklad komunita Sloboda učenia otvorene hovorí o množstve pozitív, ktoré unschooling či domáce vzdelávanie prináša a usilujú sa v týchto trendoch výchovy prinášať osvetu.

Proti nim sa naopak zdvíha vlna kritikov prevažne z tradičnej časti spoločnosti, ktorí trend „unschooling“ vnímajú ako prvý krok k „unworking“, a obávajú sa, že deti, ktoré sa dnes odmietnu učiť a vzdelávať, sa za pár rokov nebudú vedieť zapojiť do pracovného a spoločenského procesu.

A aký je váš názor, mamičky? Chceli by ste vyskúšať unschooling, alebo viac dôverujete tradičnému školstvu?