Dnes je v móde drzosť. Drzosť v obchodoch, drzosť na úradoch, drzosť na pracovisku, dokonca aj doma. Kam sa podel rešpekt? Je nám príjemné, ak sa k nám niekto chová drzo?
Aký je rozdiel medzi drzosťou typu „odvaha a úprimnosť“ a drzosťou typu „dešpekt“?
Negatívna energia by sa na niektorých miestach dala krájať. Mnohí sme citliví na negatívnu energiu okolo seba. Pri takto naladených ľuďoch alebo po tom, čo s nimi strávime istý čas, pociťujeme nervozitu alebo únavu a vyčerpanie.
Z úradov či od lekára sa vraciame znechutení nielen kvôli dlhému čakaniu, ale to čo nám dokáže riadne pokaziť deň, je práve neprívetivosť ľudí. Často prichádzame z práce vyšťavení nielen fyzicky, ale hlavne mentálne. Potom nemáme silu byť milí ani na ľudí, ktorých máme radi.
„Svet je taký, akí sme my. A čo sme my, to vyžarujeme do okolia a to sa nám aj vracia. Priťahujeme si teda takých ľudí, akí sme my sami,“ píše vo svojej knihe Šlabikár šťastia a na svojom blogu spisovateľ, hudobník, vydavateľ kníh a CD, bloger, fotograf, cestovateľ a filozof Pavel „Hirax“ Baričák. Rozdeľuje ľudí na „zrkadlá“ a „učiteľov“, pretože ľudia buď iba zrkadlia naše správanie alebo vlastnosti, alebo nás svojím správaním či vlastnosťami majú niečo naučiť.
Chceme, aby sa k nám ľudia správali slušne. Chceme, aby sa správali slušne naše deti. A tiež chceme, aby sa ostatní správali slušne k nim.
A čo my?
Môžem sa hnevať na svoje dieťa za to, že mi povie „čo si hluchá?“, keď som dva dni pred tým vrieskala na svojho muža či je slepý?
Niektorí vravia o svojich deťoch, že sú ignoranti.
Často však vidím nielen v reálnej komunikácii, ale aj na internete, že oni sú tí, ktorí ignorujú. Napríklad človek, ktorý reaguje na komentár, dotyčného pozdraví, osloví, slušne mu napíše svoju skúsenosť alebo pohľad na vec a na záver sa rozlúči. Ak dotyčný na nič z toho nezareaguje, len si v odpovedi ide ďalej svoje, bez pozdravu, bez náznaku, že jemu venovaný príspevok si vôbec prečítal, tak je tu krásne vidieť, po kom to dieťa svojho rodiča ignoruje, odkiaľ sa to naučilo.
Keď naša komunikácia s ľuďmi vyzerá takto aj pri ústnej komunikácii, potom je jasné, že deti nás nebudú počúvať, lebo my tiež nikoho nepočúvame.
Ako byť k ľuďom milší, keď nás niektorí tak strašne štvú?
Aj naše deti vidia, ako sa bavíme s druhými ľuďmi. Vidia, ak slovo rešpekt nepoznáme. Učia sa to od nás. Stačí, že počujú, ako pred manželom niekoho ohovárame. Najmä keď kritizujem cudziu osobu, niekedy si uvedomím, že hovorím vlastne o sebe. Keď hodnotím vzhľad niekoho iného, znamená to, že som príliš sebakritická na svoj vzhľad alebo iba závidím, že niekto má svoj štýl a netrápi sa tým, čo o ňom hovoria druhí. Keď ohováram, možno sa bojím, že mňa budú ohovárať. Keď hovoríme o druhých, často teda hovoríme o sebe.
Na iných nám prekáža to, čo sa náchadza v nás
Pavel „Hirax“ Baričák píše: „Keď mi niekto hovorí, že jeho sused je klamár, odpovedám mu, že aj on je potom klamár. Minule sa mi sťažovalo jedno dievča, že jej priateľ je sebec. S pokojom som jej povedal, že ak je to pravda, tak aj v jej vnútri kraľuje časť sebectva. Keď sa totiž stretneme s niečím naším u niekoho druhého, často prichádza znechutenie. Je to preto, lebo sme konfrontovaní s niečím z nás samotných. Takéto zrkadlenia vždy „zabolia“. Bodaj by nie, veď každý z nás si z detstva nesie množstvo komplexov. Preto je náš rast, ktorý by šiel ináč hladko, taký obťažný.“
Ak nám na druhej osobe niečo prekáža, je dobré sa zamyslieť a úprimne si odpovedať, v akej miere sa to nachádza aj v nás. Ak zistíme, že nedisponujeme takými vlastnosťami ako osoba, ktorá nám vadí, resp. nám na nej vadí jej správanie, potom daná osoba nebude naším „zrkadlom“, ale naším „učiteľom“.
V takej situácii Baričák radí:
- Neutekajte! Naopak, vyhľadávajte jeho spoločnosť. Naučte sa pri ňom akumulovať svoju energiu. Pozrite sa naňho ako na výzvu, berte to ako hru, pri ktorej si dáte za úlohu nestratiť vyrovnanosť a úsmev.
- Naučte sa na jeho podráždenosť odpovedať pokojom, na grobianstvo slušnosťou, na klamstvá pravdou, na intrigy mlčaním či slovným odmietnutím. A zároveň sa učte brániť. Tichom. Vďaka nemu získajte harmóniu, vytrvalosť a iné kvality. V preklade: získate silu.
- Pritiahli ste si ho do cesty, pretože vaše vnútro sa chce zdokonaliť práve v tomto smere. Ak sa mu budete vyhýbať alebo zmeníte zamestnanie, v krátkom čase si do cesty pritiahnete podobnú bytosť. Neujdete pred tým, kým to nepochopíte a nedoriešite. Je to váš učiteľ. Berte ho takého, aký je, nesnažte sa ho zmeniť! Vážte si ho, prijmite ho, odpusťte mu, milujte ho, ďakujte mu.
- Nervózny človek nás má učiť byť pokojnými, nemá nás rozčuľovať. Chamtivý má otvoriť našu štedrosť, zlý dobrotu. Všetci, ktorí vstúpia do nášho života, odrážajú alebo prebúdzajú nejaký náš povahový rys. Každý, kto zrkadlí naše vlastnosti alebo ukazuje naše slabé miesta, nám preukazuje veľkú láskavosť.
Pri negatívnych ľuďoch, o ktorých som presvedčená, že moje povahové rysy nezrkadlia, ale naopak majú prebudiť vo mne moje pozitívne rysy, sa držím týchto pravidiel, ktoré mi pomáhajú zareagovať vhodnejšie:
1. „Nikdy sa nehádaj s blbcom. Niekto by si nemusel všimnúť, že je medzi vami rozdiel.“ Alebo „Nikdy sa nehádaj s hlupákom. Stiahne ťa na vlastnú úroveň a potom ťa prevalcuje bohatými skúsenosťami.“
2. „Snažme sa odpovedať vždy iba dobrom, iba tak sa dá svet zlepšiť. Odpovedajme buď dobrom alebo neodpovedajme vôbec. Keď na zlo odpovieme zlom, zla pribúda.“
3. „Nesúťažím s nikým. Bežím si svoj vlastný pretek. Nemám nijakú chuť zúčastniť sa preteku v tom, kto je lepší ako niekto iný – žiadnej jeho podobe. Chcem sa len zlepšovať, byť lepší, než som bol včera. To som ja a preto som slobodný.“
(27 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
