
O AUTOROVIAnna VeseláVyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :) |
Bez technológií, sociálnych sietí a neustále sa meniacich rád, čo je bezpečné? Áno, našim rodičom sa vychovávalo deti ľahšie.
Naše mamy nepotrebovali WhatsApp, ani Viber, aby si dali spolu kávu. A zároveň nemuseli riešiť drankanie detí, kedy dostanú svoj mobil a potom dennodenné hádky o tom, koľko času na ňom môžu stráviť.
Život pred Facebookom a Instagramom bol oveľa jednoduchší. Nebolo kde vešať upravené fotky svojho dokonalého života, zapisovať milené hlášky dokonalých potomkov, ani nikto v jednom kuse nefotil deti, jedlo, domácich miláčikov, dovolenky, či gélové nechty.
Nebol nijaký virtuálny priestor, v ktorom sa dalo 24 hodín porovnávať a robiť si komplexy, pobiť sa o medailu za najlepšiu matku na pieskovisku sa tiež veľmi nenosilo, predsa len, človek nie je až taký "hustý," keď má kritizovať niekoho z očí do očí.
Takže sa nikto nemusel hádať, ktorý program pozerať a už vôbec nešli rozprávky od rána do večera.
Počítače doma neboli normou, navyše vyzerali ako staré krabice a aj tak sa až tak moc nepoužívali. Mobilný telefón bol veľký kufor. O tenkých tabletoch a smartfónoch menších ako peňaženka sa ľuďom ani nesnívalo. Ani o tristných chvíľach, ako od nich deti odpojiť.
Všetci vedia, že cukor škodí zdraviu. Ale je pomerne stresujúce neustále riešiť, čím presne kŕmime deti.
Naše mamy nečítali v obchodoch litánie, z čoho sú zložené potraviny, nemali veľkú hlavu z éčok, neboli zahltené informáciami, čo jesť, koľko jesť, čo nejesť. Boli viac uvoľnené a nemuseli sa trápiť výčitkami svedomia, že nie sú dobré matky, keď ich deti majú na večeru párky alebo špagety s kečupom z obchodu.
V zime v obývačke, v lete na dvore. Balóny, tyčinky a sladká malinovka, nič viac nebolo treba na „dokonalú“ narodeninovú oslavu. Teraz, ak nemáte špeciálnu tortu od profi cukrárky, profi animátora alebo nepozvete celú triedu aspoň do jump/laser arény, je to #partyfail.
Domáce úlohy sa robili jednoducho: stačil zošit a pero. Dnes potrebujú deti lustrovať internet, aby odovzdali úlohu, vlastne nie úlohu, ale rovno projekt.
Mamy nechávali deti hrať sa samé celé dni, len zakričali z okna, aby prišli na obed alebo večeru. Dnes má väčšina rodičov pocit, že musia deti konštantne zabávať a animovať. Ledva si vypijú kávu, ak vôbec, lebo už sa na nich dieťa vešia, aby sa išli s nimi hrať alebo stavať lego. A pustiť dieťa von samé, aby sa hralo niekde u susedov, ani pomyslieť.
Neboli helikoptéroví rodičia, nehovorilo sa o pozitívnom rodičovstve, ani o spomalenom, či lenivom, či ktovie ešte akom. Namiesto toho boli len jasne určené rodičovské pravidlá.
Keď nám niečo mama prikázala, museli sme to spraviť, a hneď. Dnes je to o tom, že sa musíme deťom doprosovať, kričať na ne alebo donekonečna im opakovať jedno a to isté.
Ale je to pravda... len nie 100%
..každá doba má svoje + a -.. stačí si prečítať nejakú staršiu knižku typu "naše dieťa" a je jasné, že aj vtedy mamičky riešili kopu vecí.. tiež im do toho kopa ľudí kecala - od mamičiek na pieskovisku, ktoré majú iný svetonázor, cez doktorky, sestričky v jasliach a podobne.. myslím, že mnohí dnes už starí rodičia by vedeli rozprávať.. tiež sa začínala nová éra (i keď v inej podobe) a staršia generácia nebola s novinkami celkom stotožnená..
aj keď som si pred časom myslela, že dnešná doba so svojimi možnosťami a vymoženosťami je v mnohom pre mamičky jednoduchšia a môžu si materstvo viac užívať, ako naše mamy, s plynúcim časom pri deťoch som si uvedomila niekoľko vecí..
- s bezpočtom možností sa človek dostáva pod skoro konštantný stres - má pocit, že možnosti sú a jej jeho povinnosťou predsa vybrať pre dieťa to najlepšie.. a pritom je spústa situácií, na ktoré keď sa človek pozrie s nadhľadom, musí si priznať, že keby zrovna zvolil ten úplne najhorší variant, nielen že by to nemalo až taký deštrukčný vplyv na dieťa a jeho krehkú psychiku, ale dokonca by mnohokrát mohlo mať na dieťa pozitívnejšie následky, previesť ho nejakou tou nepohodou, než mu zaisťovať dúhové obláčiky s jednorožcami nad hlavou...
- naše maminy (veľká časť) mali deti od cca roka v jasliach.. nie že by dnes táto možnosť nebola, ale v honbe za ideálnym detstvom pre svoju ratolesť po nej máloktorá matka siahne, ak vyslovene nemusí.. všetky máme naštudované dopady odlúčenia dieťaťa od matky pred tretím rokom na jeho psychiku a vývin.. ale už menej si priznáme alebo zahrnieme do úvah dopady toho, že sme síce 24h svojej ratolesti nablízku, ale často v tak zdecimovanom stave, že si večer môžme gratulovať, že dieťa deň prežilo, a nezadrhli sme ho keď 8467-my krát nás neposlúchlo, odignorovalo, niečo roztrhlo, niečo pokreslilo, niečo rozlialo, niečo inak zničilo, pokúsilo sa zabiť samé seba, alebo svojho súrodenca.. často aj z našej vlastnej viny - nakoľko sme ho nemali dostatočne na očiach, pretože sme sa popri výchove pokúsili v pár minútach zabezpečiť mu stravu a aspoň najzákladnejšiu údržbu domácnosti.. pričom prvých 8466x sme skúšali všetky možné metódy, o ktorých sme aspoň vzdialene započuli - počnúc samoukľudnením a pokusom vsugerovať si, že veď tá knižka, šálka, stôl, polica, stena, koberec atď sú len materiálne veci a nestoja za tú ranu detskej dušičke, keby sme nedajboh podľahli dákej forme "zlosti" a pokračujúc pokusmi - odignorovať a upratať - dieťa sa predsa pridá, nie? no nie
, skúsiť motivovať dieťa napraviť čo urobilo - iste
, dohovoriť mu - prívetivo, vysvetliť, samozrejme v úrovni jeho očí, s upútaním pozornosti -
, zatváriť sa prísne a zmierlivo vyhrešiť -
a najlepšie rovno 8x po sebe - pretože to ho bude baviť, to si zopakuje
, iba priskočiť a objať - len na docielenie aby s deštrukčnou aktivitou prestalo
áno, ale jedine pripravená na hodne tuhé objatie - aby sa pri metaní nepraštilo dieťa samotné, prípadne nerozbilo bradu vám
(pri vystrájaní je minimálne to moje málokedy zrovna v objímacej nálade
) atď a pod.. až kým sa ten 8467-my krát neprichytíte, že jačíte ako zmyslov zbavená, načož následne s náležitými výčitkami svedomia pol hodiny tíško čakáte, či vám sociálka nezaklope.. a ten súvis s jaslami?? ..nuž keď vyberiete dieťa z jaslí, povedzme, že o takej tretej poobede pri ceste z práce, nieže by za tie cca 4 hodiny, než pôjde spať nemalo šancu pokúsiť sa vás dostať do vývrtky, ale je tá šanca podstatne menšia (nie polovičná, nie tretinová, ale vďaka efektu akumulácie úplne zlomková), než keď sa o to snaží od rána..
rovnako za vás štrukturovaný program, kolektív a "cudzí" ľudia v kontakte a aj vo výchove urobia ohromné množstvo práce, ktorá vás inak bez tejto externej výpomoci pomaly nebadane pripravuje o rozum - už len keď sme pri tých plienkach - ja som napríklad používala látkové a aj keď si to človek zautomatizuje, je to ustavičný kolotoč prania, sušenia, skladania.. ak ale máte dieťa v jasliach, 8-10 plienok denne sa vám razom zredukuje na 3-4 a to odrazu celý argument s vyváraním znie celkom veselo :-))) ..taktiež vám niekto 3-4x denne toho človiečika nakŕmi.. wow.. áno - dnešná pokroková mať by iste mala vyrážky z toho, že nemá dostatočnú kontrolu nad nutričným príjmom a zložením stravy svojej ratolesti.. ale väčšina našich mám sa ešte dokázala spoľahnúť na to, že zloženie jedálnička a jeho výživové hodnoty niekto pre tie jasle schválil a ja by som tiež skákala radosťou nielen z toho, že nemusím sa 3-4x denne trápiť s udržaním dieťaťa v stoličke, hádať sa, či akceptuje, že mu s dopravou potravy do ústnej dutiny pomôžem, alebo to zvládne samé a ja sa zmierim s upratovaním kuchyne po každom jedle, ale tiež by mi odpadol zdroj frustrácie z toho, že jedno moje ja by ho najradšej poslalo hrať sa a vyhladovalo až kým tá brokolica "nezachutí", kým druhé ja ma tlačí k trpezlivosti a ďalším aspoň 58 pokusom, lebo veď teraz je to čerstvé, teplé, aké to bude už len osušené, prihrievané a pod... a na chlebe a keksíkoch nechcem aby živé bolo..
..nehovoriac o mnohých pravidelných návykoch, ktoré mu starostlivá a hlavne zásadová mať síce je schopná aj doma vštepiť, ale tiež s celkom inými investíciami vlastných síl, ako keď sa ich dieťa učí v kolektíve a pod dozorom pedagogických pracovníkov, či dokonca zdravotného personálu, s ktorým anjelik nemá až toľko možností mávať, ako s vlastnou mamou...
- a potom je tu téma "starí rodičia".. tí naši boli tak akosi jednak k dispozícii a na druhej strane k dispozícii v jaksi lepšom fyzickom aj psychickom stave, než sú starí rodičia dnešných detí..
Neskracovala by som celú tému na otázky technických vymožeností a vplyv médií(nielen sociálnych)..
Áno - ťažko hodnotiť, čo bolo či nebolo jednoduchšie, keď to vidíme subjektívne, jednostranne. Nechcem skĺzať ani ja k tomu, aké to bolo kedysi hviezdne a aké je to dnes náročné. Ale je fakt, že pár výhod výchovy pred 30-40rokmi proste vidím.....
Nie je pravda. Vyvaralo sa v minulosti- vtedy dost najma na sviatky sa plno rodin navštevovalo. Stalo sa v radpch, kým si niečo zohnaal.Teraz si možeš kupit polotovar obed, potravinu.
Boli technologie ale iné.
Ludia možu robit od vtedy čo radi maju- aj sa prechadzaju kde chcu. Najma na dedine./ najma mamičky/
Mamy s malými detmi v socializme-a v 90 tych rokoch ešte- na rodičovskej s detmi-ked už boli unavené- tak malo kde si mohli nakupit obed, a vyspat sa.Teraz si možu ist kupit celý obed aj dat doniest. / nemusia vyvarat plienky/.
Podla toho o čo ide.