Odborník na inteligenciu: Rodičia, „neriešte“ nudu vašich detí

Nuda je svojim spôsobom druh stresu, nepríjemné rozpoloženie, ktorého sa chceme zbaviť. Súčasné deti však len ťažko nachádzajú východisko z nudy a rodičia idú proti nim, keď ich chcú pred týmto nepríjemným pocitom uchrániť, dávajú sa do role animátorov alebo nechajú deti s digitálnou babysitterkou.

Podľa doktora Rajovića, odborníka na ranú inteligenciu (a zakladateľa Mensy v Srbsku) to, že rodičia „riešia“ nudu svojich detí, predstavuje možno aj tretinu problémov vo výchove.

Na čo si budú pamätať dnešné deti?

Detstvo dnešných detí sa už ani zďaleka nepodobá na detstvo ich rodičov. Jeden televízor v celom dome s maximálne dvomi stanicami, na ktorých väčšinu dňa aj tak nič nešlo, nebol centrom vesmíru, zázračnou krabičkou, ktorá by odstránila nudu tu a teraz.

Deti nevydržali byť doma, keď nemali čo robiť, hľadali spoločnosť, družstvo, kamarátov. Nebol problém prejsť peši alebo na bicykli štyri, päť, šesť kilometrov na ihrisko, kde by sa hrali aspoň hodinu, ak nie viac a potom by sa vrátili domov.

Pršalo? Rodičia deťom nikdy nevymýšľali program 24/7, museli sa vynájsť samé, vymyslieť si svoje hry.

Problém nudy bol vždy spúšťačom tvorivého procesu, faktorom, rozvíjajúcim dieťa, pretože ho nútilo vynájsť sa, vymyslieť niečo, zorganizovať sa, dať dokopy nejaké veci, vyhľadať kamarátov…

Nuda je svojim spôsobom druh stresu, nepríjemné rozpoloženie, ktorého sa chceme zbaviť. Súčasné deti však len ťažko nachádzajú východisko z nudy a rodičia idú proti nim, keď ich chcú pred týmto nepríjemným pocitom uchrániť a dávajú sa do role animátorov.

Alebo, unavení a vyčerpaní, riešia nudu detí tak, že im posunú do ruky mobil, posadia ich pred televízor s 50 programami, kúpia nové videohry, na ktorých zarábajú okrem iného aj psychológovia – sú navrhnuté tak, aby deti pri nich trávili čo najviac času.

Problémom nie sú technológie ako také, vraví Rajović, problémom sa stávajú, keď predstavujú náhradu za niečo.

Keď sa ti už ani nechce ísť na dovolenku k moru

Na odborníka sa obracia mnoho rodičov s prosbou o pomoc, pretože nevedia, ako majú svoje deti odvyknúť od videohier. Je to ťažká úloha, pretože hranie hier je návykové, mozog pri nich vylučuje obrovské množstvo endorfínov, hormónov šťastia.

• prečítajte si aj: Príznaky internetovej závislosti u detí

Rajovič spomína aj príhodu kamaráta, ktorý má dvoch synov, 9 a 12 ročného, ktorí nechceli počuť, že rodina pôjde na dovolenku k moru. Že im je doma dobre. A keď nakoniec odišli, len zriedka mali chuť ísť na pláž, raz ich bolela hlava, raz príliš pálilo slnko. A čo robili na dovolenke? Sedeli na hoteli a hrali sa videohry.

Čo bude robiť dieťa, ktoré nevie prekonať nudu, za 5 alebo 10 rokov, pýta sa Rajović. Odpoveď však pozná: bude frustrované, s toleranciou frustrácie nula. Pretože takéto dieťa musí dostať všetko hneď a zaraz, nemôže čakať. Pripravme sa na novú generáciu detí.

Nuda: jedna tretina problémov vo výchove

Podľa Rajovića, to, že rodičia „riešia“ nudu svojich detí, predstavuje možno aj tretinu problémov vo výchove. Rodičia by mali vedieť, že keď sa dieťa nudí, treba ho nechať tak, nevadí, nech si aj trochu poplače…

Hráte sa stále s deťmi? Aj to je podľa odborníka chyba. Pretože rodičia tu nie sú na to, aby boli najlepší kamaráti pre svoje deti. Oni majú byť oporou a ich úlohou je pomôcť deťom, aby sa osamostatnili.

Zahrajte sa s nimi šach, postavte si niečo z lega. Ale nie stále. A čítajte si s nimi, odporúča Rajović, podľa ktorého prvá láska k rodičom sa viaže práve ku knihám.

Úspešní ľudia a detstvo

Príbeh o zakladateľovi veľkej automobilky Honda hovorí, že už bol Soihiro Honda starý, ale aj tak prichádzal do práce ako prvý. Keď sa ho novinár pýtal, načo vôbec chodí do práce, keď má toľko peňazí, že by si mohol len užívať, Honda mu odpovedal, že svoju prácu miluje a že je pre neho oddychom.

A čo sa skrývalo za touto veľkou láskou k práci? Spomienky na jeho rané detstvo.

Soihiro Honda mal veľmi úzky vzťah so svojim otcom a zbožňoval, keď ho otec nosil na ramenách cestou do mlyna, ťahajúc za sebou vozík s vreckami obilia.

Zatiaľ čo malý Honda čakal, kým otec dokončí prácu, zvykol si ľahnúť na vrecia, možno si niekedy zdriemol, ale vždy počul otcov hlas. Zvuky stroja a vôňa motorového oleja zostali pre neho spomienkou na najšťastnejšie obdobie jeho života.

Ako pri všetkých „veľkých“ ľuďoch, bez ohľadu na to, v akom obore sa stali úspešnými, hrá kľúčovú úlohu skoré detstvo, myslí si Ranko Rajović.

zelenaucionica.com