Od narodenia s mobilom pri hlave. Ako ovplyvňujú naše deti telefóny?

Medzi alkoholikmi a narkomanmi len ťažko nájdeme dobrých rodičov, pretože na prvom mieste u nich nikdy nie je dieťa, ale návyková látka. Závislí ľudia svojim deťom odopierajú množstvo potrebnej pozornosti a pripravujú ich na rovnako závislý život.

A hoci porovnanie so smartfónmi vyznie pre niekoho pritiahnuté za vlasy, za inými závislosťami až tak veľmi nezaostávajú.

Látková, či nelátková, ale stále závislosť

Ako sa priznal otec trojročnej Maddy v seriáli Maid, hoci chcel byť kvôli dcére triezvy, nedokázal si s ňou užiť spoločné chvíle, ani keď od radosti výskala na hojdačke.

Myslel len na to, že by potreboval pohárik a nebyť toho, že na ihrisku bola aj jej babička, asi by sa s ňou vybral rovno do baru, ako to zvykla robiť jeho mama, keď bol malý.

A čo my, ktorí nevieme prestať myslieť na svoj telefón? Je medzi nami až taký priepastný rozdiel?

Mobilové nutkanie

Je nám veľmi ťažko odolať nutkaniu pozrieť sa na displej, keď nám pípne správa alebo e-mail. Ťažko sa udržať a aspoň narýchlo neskontrolovať, či sa niečo nestalo, či nepribudla nejaká dôležitá novinka, nové srdiečko alebo lajk.

Výrobcovia mobilných telefónov aj sociálne siete zneužívajú rovnaký mechanizmus ako kasína a stávkové kancelárie: hackujú náš mozog, postupne nám dávkujú dopamíny, upozorňuje psychiater Anders Hansen, autor knihy Zachovaj si zdravý rozum.

Naši „díleri“ rozhodnú, kedy nám ukážu nový like na náš posledný post, hoci reálne klikol priateľ na Facebooku na palec hore dávno predtým. Robia to šikovne, aby v nás hecovali túžbu každú chvíľu siahať po mobile.

Preto je dosť možné, že neodoláme svojmu „štamprlíku“ – zatiaľ čo naše dieťa bude výskať radosťou na hojdačke, budeme mať sto chutí pozrieť sa na telefón, checknúť, či je niečo nové. Hoci aj každých desať minút. A možno, že kvôli telefónu nezachytíme, že nám dieťa z hojdačky spadne.

V deťoch vytvárame prázdno

Keď v prítomnosti malého dieťaťa každú chvíľu pozeráte do telefónu alebo ste za počítačom, či už kontrolujete sociálne siete, odpisujete na e-mail alebo sa hráte hry, ste možno fyzicky prítomný, aj blízko dieťaťu, ale nevenujete mu plnú, ani polovičatú pozornosť. Dieťa potrebuje kontakt s vami, namiesto toho dostáva nič. Prázdno.

Dieťaťu, ktoré ešte nemá vyformovanú osobnosť, to škodí. Rovnako to ubližuje vášmu vzťahu, lebo dieťa vás potrebuje celého. Nie iba na oko, nie roztržitého, zamysleného, večne myšlienkami pohrúženého do tej veci.

Práve takéto prázdno robí neskôr v živote z ľudí závislých, tvrdí terapeutka Philippa Perryová: „Snažia sa ho totiž zaplniť návykovými látkami alebo nutkavými činnosťami, aby umlčali neodbytný pocit, že sú odtrhnutí od sveta – prázdni.“

»»»»»»»»»» Prečítajte si aj: Kokain by sme im nedali, ale smartfón deťom dovolíme.

Radšej negatívnu pozornosť ako žiadnu

Podľa Perryovej deti potrebujú kontakt, aby sa ich mozog vyvíjal normálne – ľudia v izolácii sa normálne nevyvíjajú. Bez pozornosti sa necítia naše deti bezpečne. Hrozí aj to, že sa o pozornosť prihlási dosť nepríjemným spôsobom.

„Ak nereagujete na väčšinu podnetov zo strany dieťaťa, bude ich vyjadrovať hlasnejšie alebo bude v staršom veku viac vyvádzať. Negatívne pozornosť rodiča je lepšia ako žiadna, pretože dieťa aspoň vie, že pre vás existuje,“ upozorňuje Perryová.

Sme im vzorom k závislosti

Okrem toho, ak vy alebo ktokoľvek, kto sa stará o dieťa, je v kuse na mobile, môžete si byť istý, že dieťa bude chcieť byť takisto neustále pred obrazovkou. Keď nevieme odolať my, ako budú vedieť oni?

Svoje vie o tom Tony Fadell, jeden z riaditeľov spoločnosti Apple a tvorcov iPadu, ktorý veľmi dobre pozná tento mechanizmus, na ktorý sa deti úžasne ľahko namotávajú:

„Niekedy sa celý spotený náhle prebudím zo spánku a pýtam sa sám seba, čo sme to vlastne vytvorili. Viem, že moje vlastné deti majú pocit, akoby som ich oberal o kúsok ich samých, keď im techniku beriem z rúk. Nesmierne ich to rozruší a ešte niekoľko dní po tom majú abstinenčné príznaky.“

Dať si limity a pozornosť

Ak vás tieto riadky trochu zasekli a obávate sa, že ste to s telefónmi pobabrali, nie je neskoro zmeniť to.

Viete s tým prestať – môžete použiť sami na seba rovnaké limity, aké používame aj na deti, keď nechceme, aby na telefónoch či iPadoch trávili 24 hodín denne, vo dne v noci. Nastavte si časovač alebo večierku, kedy vás nebudú rušiť žiadne notifikácie.

Keď nebudete na aparátoch, môžete deťom venovať svoju pozornosť. Netreba vymýšľať nič bombastické, žiadne výlety do aquaparkov, lunaparkov, či narodeninové oslavy v laser aréne. Deti aj rodičia potrebujú obyčajné každodenné drobnosti, každodenné interakcie, to stačí k spokojnosti a schopnosti byť šťastný, myslí si Perryová.

«»»»»»»»» Prečítajte si aj: Z extrému do extrému. Vychovávame dnes egomaniakov?